Nenapraviteľný optimista milujúci sarkazmus a iróniu. Alebo. U mně dobrý :) Zoznam autorových rubrík: Čo sa potklo o mňa, O čo som sa potkla, Pôžitkár a Zúfalka, Zúfalkin stĺpček, Ja a puberta, Úlet, Týždeň
„Oh, ty čítaš knihu? „Áno.“ „O čom je?“ „Hmm, je o jednej žene, ktorá je neuveriteľne dobrá hostiteľka, pôsobí veľmi sebavedomo a pripravuje večierok. A možno preto, že je tak sebavedomá, si všetci myslia, že je šťastná... ale ona nie je...
Nečakane spala 10 hodín vkuse, keď ju zobudilo vytrvalé zvonenie pri dverách. Polospiaco ich otvorila. Chvíľu sa snažila koncentrovať na malú postavičku, ktorá tam stála a veľký kôš kvetov, ktorý ju zakrýval. „Čo toto zase ma byť?“ pýtala sa v duchu. „Asi sa mi sníva“, pokračovala v monológu, keď podpisovala prevzatie zásielky. Kôš postavila na stôl v kuchyni. Rezignovane si sadla. V hlave doznievali posledne zbytky alkoholu po dvoch preflámovaných nociach na turnaji a jednej trápnej nočnej konverzácii s Pôžitkárom. „To už mám narodeniny?“ opýtala sa sama seba a pozrela na kalendár. Bolo deviateho. „Ešte nie, až o pár dní...“ pomyslela si, keď hlava začala pomaličky fungovať a pustila sa do hľadania nejakého lístku, ktorý by všetko vysvetlil. Našla, kúsok papieru bez podpisu, len s jej obľúbeným veršom.
Vstala skoro. Vždy vstávala veľmi skoro aj keď nemusela. Mala rada nekonečné ticho ráno. Sedela na terase a vonku začali premávať električky. Črtal sa pekný deň. Popíjala kávu, pohupovala sa na hojdačke. Nič jej nechýbalo. Dalo by sa povedať, že bola šťastná aj keď jej vlastná nespokojnosť ju z času na čas dobehla. V hlave sa jej bili myšlienky jedna o druhú. Najradšej by niekam ušla, tak ako to robila posledný polrok. Stále niekam utekala. Utekala sama pred sebou pre svojou ničotnosťou, s ktorou sa nevedela vysporiadať. Pripadala si ako klaun, ktorý každého baví. Každý sa rád cíti v jeho spoločnosti, ale po predstavení sa vracia domov. Nezostáva s klaunom. Klaun sa vracia do svojej maringotky každý večer sám. Zmyje zo seba šminky, pozrie do zrkadla, trpko sa pousmeje, naleje si pohár vína a unavený padne do kresla. Z času na čas sa premiestni. Večere po predstavení sa zdajú nekonečné dlhé, ale rána sú lepšie. Ráno sa teší na nové predstavenie. Možno aj preto vstávala ráno veľmi skoro. Potrebovala zmenu. Zbaviť sa napätia, ktoré mohlo nekontrolovateľne kedykoľvek vybuchnúť. Poslala mu správu.
