Neviem, kedy to vlastne začalo. Boli to len naše nevinnéposedenia? Alebo to bolo už niečo dávno predtým? Poznáme sa od školy. Vieme o sebe takmer všetko. Pravidelnesme sa stretávali v miestnej krčme štvrtej cenovej pre študákov. Bolo bežné piťpivo reznuté karpatským horkým.
Pila ona a pili aj ostatní.
Nebolo na tom nič divné.
Neskôr sme sa stali matkami. Mali sme svoje rodiny. Krčmovéstretnutia sa zmenili na kuchynské. Z piva sa prešlo na vinné striky.
Pila ona a pili aj ostatní.
Nebolo na tom nič divné.
Nedávno som sa vrátila do svojho rodného mesta. Opäť sme sastretli v starej zostave. Kuchynské stretnutia sme vymenili za barové. Zvinných strikov sa prešlo na víno, martini a fernet. Prišla už mierne pripitá.
Pila ona a pili aj ostatní.
Stále nebolo na tom nič divné.
Ráno sme ju navštívili. Tak ako za starých časov, keď smechodili na vzájomne ranné kávy a cigaretku. Mali sme kávu. Ona si dala pohárvína. Potom druhý, tretí, štvrtý…
Pila len ona.
A zrazu bolo všetko divné.
Odišli sme. Mala som zmiešané pocity.
„Ako dlho pije?“ opýtala som sa.
„Dva roky.“
„Dohovárala si jej?“
„Áno, aj jej Petrovi, nič nepomohlo. Nikto si ničnepripúšťa. Peter je príliš slabý, aby niečo zmenil a Jana tvrdí, že vôbecnepije. Skúšala som to viackrát. Bežne šoféruje po pohári vína. Svoje deti tamuž nedávam. Pije aj pred nimi.“
„Čo sa stalo? Prečo začala?“
„Nudí sa. Rieši si svoje komplexy. Zapíja problémy.“
Mám kamarátku. Chcem jej pomôcť. Pije. Je to manželka,kamarátka a matka dvoch detí. Odkedy sa narodili, starala sa len o ne. Bola prenás vzorom matky a manželky. Jej domácnosť bola vždy ukážková. Kuchyňa voňalastále niečím novým. S Petrom tvorili najzamilovanejší pár. Vždy sme im ticho av dobrom závideli. Všetko bolo „too good to be true“ (príliš dobré, aby to bolapravda).
A teraz tu sedím a neviem čo mám robiť. Kladiem si otázkuako sa to mohlo stať? Mohli sme to zmeniť? Čo bol ten spúšťací moment? Problém?Únava? Nespokojnosť? Prečo sme si to nevšimli skôr? Pomohlo by to?
Mám kamarátku. Pije. A ja neviem čo s tým…
