Na druhom konci mesta si užíval svoj víkend Pôžitkár. Sedelna svojej pohovke, popíjal svoje obľúbené víno a v rádiu hrali DianuKrall. Spomenul si na Zúfalku a jej písmenká. Rád ju čítal. Mal pocit, žesú na rovnakej vlnovej dĺžke, aj keď o nej vlastne nič nevedel. V tommu zazvonil telefón a mysľou sa ocitol úplne niekde inde. Na druhý deň pokiaľ čakal nastretnutie, nezabudol pozdraviť Zúfalku.
Zúfalka:Už prišli?
Pôžitkár:Neprišli. Moji famózni kolegovia permanentne meškajú.
Zúfalka:Neznášam ľudí, ktorí meškajú.
Pôžitkár:Mi hovor, práve mi volal, ešte 10 minút.
Zúfalka:Nemešká tak veľmi a ešte aj zavolal, buď dobrý.
Pôžitkár: Veďpotom, čo som ho pred mesiacom skoro defenestroval...
Zúfalka:A to ako? Chcela by som ťa pri tom vidieť. Btw kričíš?
Pôžitkár:Nechcela. Kričím raz za rok.
Zúfalka:Na Silvestra?
Pôžitkár:Väčšinou to znamená totálny koniec danej situácie.
Zúfalka:Wow, to znie tak dramaticky. Usmievaš sa v práci?
Pôžitkár:Asi takto.
A poslaljej fotku s grimasou. Zúfalka sa hlasno zasmiala.
Zúfalka:Nekrč čelo a nejaký taký, že pekný úsmev nemáš?
Pôžitkár:Ešte nejaký povzbudivý komentár?
Zúfalka:Nie, iba ak už mi lásko není dvacet let, už mi není ani dvacetpět a kdepak ty krásná léta jsou...
Pôžitkár:Prestaň lebo začnem plakať.
Zúfalka:A to už prečo? Čo ti šibe?
Pôžitkár:Taká melanchólia. Ja som strašne citlivý človek.
Zúfalka:To aj mňa chytá, ale treba robiť resety a hneď si nadopovaný dobrounáladou.
Pôžitkár:Som pred jedným veľkým resetom.
Zúfalka:Teraz som stratená. Rozmeň na drobné.
Pôžitkár:Nič, to bolo len povzdychnutie ľahko vyhoreného človeka.
Zúfalka:Vieš čo nechápem? Prečo tak pracuješ?
Pôžitkár:Ha, to je už o hodne lepšie ako to bývalo, už len doťahujem posledné veci,aby systém fungoval... ale má to celé zdržanie a už som mal jednoducho inéplány a stále sa hrajkám s doťahovaním... a kazia mi to kľúčovípartneri... a neskutočne ma to vytáča... čiže v princípe brnkačkaa keby mi nedošla trpezlivosť, tak si to tak neberiem. Prešlo to doemotívnej roviny a tú ja teda v obchode nemusím. Aj dnes som zvýšilhlas a nebolo by to nutné, keby...
Zúfalka:Hmmm, zaujimavé.
Pôžitkár:Naozaj? Ďakujem.
Zúfalka.Naozaj. Práve som sa dozvedela, že si schopný písať dlhé rozvinuté vety, nopovedz drahý, nie je to úžasné?
Rozosmialaho a odišiel na stretnutie, ktoré netrvalo dlho. Vrátil sa k Zúfalke.
Pôžitkár: Darling?
Zúfalka: Áno,honey bunny!
Pôžitkár:Ako? Nejaký nový článoček?
Zúfalka:Jasne. Asi ma zabiješ.
Pôžitkár:Prečo?
Zúfalka:Lebo medveď. Lebo som použila tvoje slová a verejne z teba urobilamuža snov všetkých žien po tridsiatke.
Pôžitkár:Aha hneď som múdrejší, inak ani obraz ani zvuk.
Zúfalka:Keď budú pýtať dámy na teba kontakt, môžem dať?
Pôžitkár:No neviem ako budem zvládať taký nával. (smiech)
Zúfalka:Neboj to zvládneš, nemám strach.
Pôžitkár si našiel na webe jej články a pozrel si ich.Neveril vlastným očiam. Naprázdno preglgol, usmial sa a v duchu sipomyslel: „Totálne šibnutá, ale tak milo.“
Pôžitkár:No akurát si čítam prepis svojej komunikácie (smile). Pripadám si ako poposedení na siske. (smiech)
Zúfalka:Ale no, také trefné komentáre by som ani ja nevymyslela a prišlo mi tovtipné. Pozri, buď mi odtrhneš hlavu alebo sa nad tým povznesieš. Utajila somťa dokonale.
Pôžitkár:Celkom sa na tom zabávam.
Zúfalka:Musíš pripustiť, že je to dobré.
Pôžitkár:Áno, ale teraz po zverejnení mi bude tréma zväzovať ruky, či tá našakomunikácia splní očakávania širokej verejnosti... Priam neviditeľná ruka trhu.A či pokračovanie číslo štyri bude lepšie ako jednotka alebo dvojka. Aleboči sa mám v päťke zabiť a v šestke opäť ožiť.
Zúfalka:(smiech)
Pôžitkár:Alebo či budeš opravovať pri prepisoch moje hrúbky.
Zúfalka:Nebude to až také zlé, ale snáď mám odpustené. Vlastne za ten impulz môžeš ty,ja som v tom nevinne.
Pôžitkár:Niet nad prekvapenia (smile). Budem žiadať 50% z reklamných príjmov.
Zúfalka:S radosťou.
Pôžitkár:Aj tak si strelená, milo strelená.
Zúfalke sauľavilo.
(pokračovanie nabudúce)
foto: www.sxc.hu
