Zúfalka mala v hlave len jednu otázku: „Prečo sa eštenestretli?“ Veľmi rýchlo na ňu zabudla v ošiali radosti z novéhoauta.
Pôžitkár: Hello darling. Tak koľko jarných km sinajazdila... bez nehody?
Zúfalka: Veľa.
Pôžitkár: Neúrekom.
Zúfalka: Ako vieš? Je skvelé.
Pôžitkár: Vyzerala si byť dosť nadšená, tak mi bolo jasné,že ani na kraj sveta nie je dosť ďaleko.
Zúfalka: Je pravda, bola som vonku každú voľnú chvíľu, aleuž ten ošiaľ opadá, je to len auto.
Pôžitkár: Skvelé ako ty?
Zúfalka: (smile) Aký bol víkend?
Pôžitkár: Bol ľahký reset aj v piatok aj v sobotua v nedeľu hokej. Ešte dva dni a už by som bol vypatlaný presneako hokejista.
Zúfalka: Chceš povedať, že zatiaľ nie si? No dobre, somhnusná idem sa hanbiť za roh.
Pôžitkár: Veru do kúta.
Zúfalka: Už som, v totálnom...
Pôžitkár: No ešte chvíľu a potom sa nad tebouzľutujem, mám mäkké srdce a sociálne cítenie.
Zúfalka: Naozaj? A ako sa to prejavuje?
Pôžitkár: A pôjdem si kúpiť červené kravatu.
Zúfalka: Ale nebudeš ju nosiť počas chatovania so mnou.
Pôžitkár: Nie, len keď pôjdem medzi pospolitý ľud a toty nie si.
Zúfalka: Nie? A ja som ktorá kategória?
Pôžitkár: Ty si predsa nesociálna na novom aute voziaca sagolfistka.
Zúfalka: Ja som totálny idiot, to je kategória „special“.
Pôžitkár: Idioti sa nachádzajú v kategórii pospolitéhoľudu.
Zúfalka: Tak som tam tiež a žiadnu červenú kravatu,prosííííííííííííííím.
Pôžitkár: OK, ukecala si ma.
Zúfalka: Bože, aký si povoľný.
Pôžitkár: To ti ide nejako podozrivo ľahko.
Zúfalka: Ukecávať?
Pôžitkár: Celkovo.
Zúfalka: Kedysi mi to išlo oveľa lepšie, teraz chýba cvik.
Pôžitkár: Čo?
Zúfalka: Ukecávanie predsa.
Pôžitkár: Aha, chápem ťa.
Zúfalka: Myslím, že nie.
Pôžitkár: Teraz už nie.
Mala rada dvojzmysly. Celá ich konverzácia bola plnádvojzmyslov, ktorým rozumeli len oni. Na jednej strane chcela mať vo veciachjasno, na druhej váhala. Niekedy je možno fajn len tak si pokecať s kámošomzo skypu? Hmmm. Aj keď tá ženskázvedavosť...
Zúfalka: Mám otázku!
Pôžitkár: Davaj!
Zúfalka: Si jediný človek, s ktorým som si kedypísala, ktorý ani trochu neprejavil záujem sa stretnúť. Celkom ma zaujímaprečo?
Pôžitkár: Ešte nenastal ten správny čas. (smile) To som ťalen odpálil. Sám neviem, celkom fajn sa mi s tebou píše.
Zúfalka: Myslím, že neodpálil, vždy sú nejaké dôvody, lenma to prekvapilo a keďže som zvedavá opýtam sa.
Zúfalka čakala takúto odpoveď alebo jej podobnú.V hlave mala niekoľko možných scenárov. Rozmýšľala, prečo ona sama sanestretala s tými, ktorí prejavili záujem. Asi mal podobné dôvody. Spomenulasi na termín „posun o jedného“. Často chceme toho, kto nechce nás. Tohokto túži po nás, odmietame. A takto sa motáme, obchádzame, hľadáme,odmietame a krúžime v začarovanom kruhu spletitých náhoda ilúzií. Rezignovane sa usmiala a začala šaškovať. Niekedy to robilapríliš často a potom bola prekvapená, že ju ľudia vôbec nepoznajú.Pôžitkár bol na tom podobne. V tomto boli úplne rovnakí.
Zúfalka: Osobne si myslím, že to robíš nachváľ, aby sizískal nejaké tie body navyše. Určite si čítal nejaké múdre návody, ako ísť natie, ktoré stále niekto otravuje a teraz sa hráš na záhadnéhoa lovného.
Pôžitkár: Jasne, postupujem presne podľa odporúčanéhoscenára. Nič nerobiť a byť lovený.
Zúfalka: Sakra, ale tak chcem postupovať ja.
Pôžitkár: Takto postupujeme obaja.
Zúfalka: To sme v ...
Pôžitkár: Úplný deadlock.
Zúfalka: Treba to brať pozitívne.
Pôžitkár: Hmm, to som celý ja, vzor pozitivizmu.
Zúfalka: Cítim ho z teba na 100m.
Pôžitkár: Ty si odo mňa 100m?
Zúfalka: Ty ma necítiš? Pošlem ti niekoho s nasivinom.
Pôžitkár: Radšej dôjdi ty... a ja tu mam aj nasivin ajMartini aj víno...
Zúfalka: Citrón a ľad? Btw chceš sa pobaviť?
Pôžitkár: No daj zábavu! (smile)
Zúfalka: Už si videl debilka, ktorý trénuje na maratóna v deň D naň úplne zabudne? A príde na to až, keď sa vyberievysmiaty na piknik a potom stojí v zápche kvôli bežcomz maratónu, na ktorom mal byť aj on?
Pôžitkár: No to ešte nie.
Zúfalka: Tak už jedného poznáš.
Pôžitkár: Už si videla debilka, čo dôjde na letisko atvrdia mu, že má zlé číslo letu, čo ho vytočí. Sťažuje sa a menežérka muoznámi, že čo sa vytáča, keď došiel na letisko o deň neskôr?
Zúfalka: Hneď mi je lepšie. (smile) Myslela som, že ma šľaktrafí.
Pôžitkár: To tým ošiaľom z auta. Aspoň mášnatrénované.
Zúfalka: Nevieš kde sa chodí nakopávať?
Pôžitkár: Hocikde, kde sa nehovorí po slovensky.
Zúfalka: Nejako to na mňa nepôsobí, ale niečo vymyslím.
Pôžitkár: Nastrašiť ťa to malo, už mi vynecháva.
Zúfalka: A to je ešte len pondelok, čo budev nedeľu?
Pôžitkár: V nedeľu budem vypatlaný, to bude v poriadku.
Zúfalka: Ako sa prejavuje vypatlanosť?
Pôžitkár: To je keď od piatku vypnem mozog.
http://www.youtube.com/watch?v=ocinkQOQnN4&feature=related
Zúfalka: Jééééj, to si pamätám.
Pôžitkár: Fakt? Slečna a Vy keď sa kúpete, Vy sa kúpete úplne nahá?
Zúfalka: Tu sú otázky a tu sú odpovede.
„To by som potrebovala aj ja,“ pomyslela si Zúfalka preseba.
Pôžitkár: Okúňa sa.
Zúfalka: No vidíte, ako sa viete pekne okúňať.
Pôžitkár: Sopľa jedno.
Zúfalka: Ako to robíte, keď musíte hrať, že rozmýšľate?
Pokračovali vo výmene prevzatých dialógov, ktoré dokonaleovládali. Asi to bude tým, že vyrastali na rovnakých horalkách. Generácia X.Ako povedal Coupland: „Pre členov generácie X jeextrémne zložité, ak nie nemožné hovoriť o láske alebo osamelosti, alebo strachubez obáv, aby neboli staromódni či smiešni, lebo veď my všetci sme majstramiirónie a rýchlych reakcií.“ To boli oni, majstri irónie a rýchlychreakcií, Pôžitkár a Zúfalka.
Zúfalka: Nádhera, opúšťam ťa drahý, kútiky úst mámv takom divnom tvare a začínajú ma bolieť.
Pôžitkár: C u baby.
Zúfalka: Vlastne ešte niečo. Aký máš hlas?
Pôžitkár: Úžasný.
Zúfalka: Myslela som si...
Usmiala sa a rozbehla späť do reality všedných dní.Začala jej sezóna...
foto: www.sxc.hu
