Moju prvú brigádu mi každý závidel. Podarilo sa náms kamarátkou dostať miesto na mestskej plavárni. Písalo sa leto 1989. Malisme úžasné povolanie menom „šatniarka“. V praxi to znamenalo celodennéaktívne opaľovanie pred šatňami, večerné upratanie šatní vrátane spŕcha toaliet, dvakrát do týždňa umývanie veľkého bazéna. Na to sme sa asitešili najviac. Zúčastňoval sa toho celý plavárenský zbor. Umývanie bazéna sačasto menilo na hľadanie pokladov. Neverili by ste, čo všetko sa dá nájsťv bazéne. Šperky, sponky, prstienky, drobné, ale aj celé papierové boliúplne bežné. Moja prvá výplata bola 1460Kčs a pripadala som si ako malýBoh. V čase, keď vyprážaný syr so zemiakmi a tatárskou stál 7.50Kčs,vlašák s kofolou a rohlíkom ma vyšiel na 5Kčs, vstupné na diskotéku 7Kčs,sa ani nemožno čudovať. Vybrala som sa do obchodu a veľmi dôkladne somzvažovala, čo si za ne kúpim. Pamätám si tri veci. Čierne lodičky nastraaaaaaaaašne vysokom opätku pre mamu, zelené kockované nohavice pre mňaa nejaké knihy. Ostalo mi asi 200Kčs, ktoré som použila na oslavu svojichmenín. V ten večer som bola malý „kráľ“.
Druhá nebola taká poetická. Veľa možností nebolo,a tak som zobrala, čo mi prišlo pod ruku a čo sa dalo stíhať popriškole. Ocitla som sa v pohrebnom ústave. Bola som nadšená len do momentu,keď som absolvovala svoj prvý deň. Náplňou práce bolo klasické upratovaniepriestorov, ale v tom čase som netušila, že to bude obnášať pravidelnéprechádzanie okolo vozíkov s odloženými mŕtvolami. Dobrovoľne sapriznávam, vydržala som do momentu zarobenia potrebnej sumy už ani neviem načo.
Ďalšia bola v lete na lodenici a na recepcii, následnepredaj pančúch v obchodnom dome PRIOR. Ešte dnes mám v živej pamätiako nás vymákla naša triedna. V rámci zhromažďovania finančnýchprostriedkov sme neváhali obetovať poslednú hodinu v škole. Na ten výraz,keď som jej ponúkala pančuchy len tak rýchlo nezabudnem. Ešte, že bola tánajlepšia triedna pod slnkom. Moja éra brigád bola ukončená spracovanímpodkladov pre účtovníctvo popri materskej dovolenke. Potom už len tvrdáplnohodnotná zamestnanecká realita.
Dôkladne som rozmýšľala nad použitím mojich prvýchzárobkov, žiadne rozhadzovanie. Päťkrát otočená koruna pred použitím. A tenpocit „môžem si to kúpiť za svoje“ by som nemenila.
Keď prišla domov a spomenula brigádu, bola somnadšená. Páčilo sa mi jej zapálenie mať brigádu a zarobiť si prvé korunky.Len nie som si istá, či je to dobré aj popri strednej škole počas týždňa. Ažpríliš dobre si pamätám, ako mne zachutilo prvé zarábanie. Na druhej strane sihovorím, prečo nie, ak bude stíhať oboje.
Aj keď jej hlavný pracovný pomer, škola, je dôležitejší. Dúfam,že to pochopí. P.S. Práve mi preletela hlavou otázka, aká výška vreckovéhoje vhodná pre stredoškolákov? Viem, že neexistuje univerzálna odpoveď, ale ajtak by ma to zaujímalo... Ďakujem!
foto: www.sxc.hu
15:21 - zmena Sk na Kčs
