Na obed mi zavolal kamarát: „Neviem, čo mám robiť, lietamv tom...“ Trošku som nechápala: „v čom lietaš?“ A spustil monológ natému ako sa zamiloval do svojej kolegyni, ako jemu dobre, ako mu rozumie, akosi myslel, že to bude iba „sex“, ale „iba sex“ to už dávno nie je a ako užďalej nemôže a čo má robiť, veď to poznáte. Celkom som sa pobavila, preddvomi rokmi som zažila podobnú scénu ja sama, keď mi moja polovička oznámila,že sa zaláskovala do svojej sekretárky. Prišlo mi to úplne absurdne, ale somkamarátka a nejaké zbytky zdravého rozumu ešte ostali. „Čo, vlastne chcešty?“ opýtala som sa. „Neviem“, znela odpoveď. Je ťažké radiť niekomu, kto sámnevie čo chce. „Ujasni si čo vlastne chceš a urob rozhodnutie“, „poradila“som mu. Po Vianociach mi zavolal opäť:„Povedal som jej to.“ Svojej manželke oznámil, že má milenku, alezabudol jej povedať, čo vlastne chce, lebo to v tej chvíli ani on sám nevedel.Nastali týždne hádok, ultimát, vyhrážok a konečnej dohody. Ostals manželkou kvôli deťom, ona mu už nikdy nebude veriť, milenka ma slzy preplač a on sa cíti zviazaný. Nikto nie je šťastní. Červík pochybnosti nahlodalvšetkých.
Podvečer som stretla spolužiačku zo školy. Je to matka,manželka a najnovšie opäť študentka. Neuveriteľne žiarila, sršalaenergiou, dobrou náladou a celá bola nejaká krajšia. „Hej drahá, čo sas tebou deje?“ nedalo mi neopýtať sa. „Nič“, tajomne sa usmiala. Neskôr sami priznala, že už nejaký ten piatok randí so svojim spolužiakom. Nechce sarozvádzať, nechce nič riešiť, chce si len užívať a dobíjať baterky s niekýms kým je jej dobre, s kým omladla o pár rokov. Na jednej stranesom sa potešila z toho, že opäť vyzerá šťastne, na strane druhej manapadol len jeden odkaz: „Čokoľvek urobíš, urob tak, aby si nikomu neublížila.“
Večer som bola v kine, hrali Saturno Contro. Celý filmsom mala taký ten priblblý úsmev na tvári, ktorí naznačoval - áno, máme to tuopäť, klasický trojuholník, ukrývanie vlastných pocitov, príliš veľa„hamletovských otázok“, červíkov pochybnosti a prvá myšlienka, ktorá manapadla, vlastne ani nebola moja: „Zatloukat, zatloukat, zatloukat...“
(kliknite, je tam absolútne najsamlepšie VIDEO)
Ja len dodávam, nevera, bola, je a bude, čokoľvek sav živote vyskytne a postaví nás pred rozhodnutie, urobme ho tak, abysme čo najmenej ublížili svojim blízkym, ale aj sebe. Nie som zástancom neverya rozhodne ju nechcem obhajovať, ale vždy je to o dvocha niekedy, akokoľvek sa bránime emócie prebijú rozum.
A ešte mi nedá nenapísať odkaz (prípadný návod) prenás, milé dámy, „Ak by sme držali prisebe a neliezli si navzájom do kapusty, možno, že by žiadna nebola.“
Ako povedala moja pubertálna dcéra, (síce pri inejpríležitosti): „Mamina, sú to len muži!“ (smile)
