Káva sa mi spájala s mojou mamou a jej príchodomdomov z práce. Vracala sa domov o tretej popoludní. Vždy si uvarilakávu. Neskôr, keď som povyrástla, som jej ju varila ja. Nedočkavo som vyzerala,keď sa objaví autobus a vtedy som postavila vodu na sporák. Kým prišladomov. Káva bola na stole. Každý raz som sa jej nezabudla opýtať, kedy budemmôcť piť kávu aj ja. Vždy som dostala vyhýbavú odpoveď.
Až raz, mala som tuším 15, bola u nás aj mamininakamarátka. Varila som im kávu a ona sa opýtala: „A ty si nedáš snami?“ V momente som ožila, zreničky sa mi rozšírilia s pýtajúcim pohľadom som hypnotizovala svoju maminu. Usmiala saa ja som si uvarila svoju prvú kávu. Bol to klasicky „turek“. Ak budemveľmi úprimná, skôr to bola veľmi sladká horúca voda. Najskôr som si dala jednukocku, neprišlo mi to dvakrát chutné. Postupne som pridávala. Finálne čísloboli štyri kocky cukru. Pri tej predstave ma dnes strasie. Brrrrrrrrrrr. Kávusom pila len tak sporadicky, o závislosti nemohla byť reč.
Druhýkrát som ju objavila, keď už som mala svoju vlastnúrodinu. Jediný pokojný moment dňa bolo a ešte stále je ráno. Rada vstávamskoro a vychutnávam si to božské ticho. Prvé čo ráno idem urobiť jepostaviť vodu na kávu. Rozospatá neumytá s karpinami v očiach sa blížimk sporáku. Zatiaľ čo sa varí voda, snažím sa prebrať v kúpeľni.Rituálne si dám dve lyžičky kávy, dve kocky cukru a mlieko do svojejobľúbenej veľkej zelenej šálky na kávu. Zalejem ju, nechám sa omámiť jej vôňoua polo sfetovaná si sadnem za stôl, vyložím nohy na druhú stoličku,pridržím si šálku oboma rukami, priložím k ústam, dám si svoj prvý glga rozcítene nasajem jej vôňu. V tej chvíli rozumiem všetkým reklamámna kávu. Pripadám si ako ich hlavný hrdina. Po tomto prvom glgu, kávu odložím a narýchlo prelistujem noviny. Dám si druhý glg a môj deňmôže začať.
Pamätám si, ako som si prečítala múdry článok o tom,že káva spôsobuje celulitídu. V rámci údržby o svoju telesnú schránkusom sa rozhodla s kávou skoncovať. Abstinenčné príznaky sa prejavili už natretí deň. Cítila som, že mi niečo chýba. Pravá ruka to nebola. To moje ráno užnebolo to pravé orechové. Bola som mrzutá a o pohode nemohla byť anireč. Moja ratolesť, keď videla, že si nevarím kávu, sa ma zdesene opýtala, činie som chorá. „Nie,“ odpovedala som, „len prestávam piť kávu.“ Podráždenie sastupňovalo. Na piaty deň to ratolesť nevydržala a uvarila mi kávu. Byt saopäť ponoril do omamnej vône rannej kávy a zrazu sa veci vrátili dostarých koľaji.
Hmmm, ranná káva jednoducho patrí ku mne, tak akopopoludňajšia k mojej mamine. Niekedy rozmýšľam, či je to naozaj leno tej káve, alebo len o tom s čím sa mi spája. S kludom,pokojom, pohodou a dobrou náladou. S pravidelným rituálom, ktorý kebysa nestal, asi by nebolo niečo na mieste.
Asi som závislá. Totálne závislá na svojom rannom rituáli.
Foto:www.sxc.hu
