Prípad 2.
„Ahoj, poď do kina,“ zavolala som kamarátke. „Nemôžem,najbližšie tri týždne sa z práce ani nepohnem, máme audit. Opäť sa budeniekto na mne dorábať,“ znechutene odvetila. „Tí dementi sú totálne nemožní,nič o tomto biznise nevedia a tvária sa ako majstri sveta. Sleponasledujú manuály a každého buzerujú, tuším sú platení od počtu nájdenýchchýb,“ pokračovala v uľavovaní si. „A príde aj „executive“. To, aby smenahodili masku usmievajúcich sa „Mickey Mousov“!“ rezignovane zvolalaa celodenný cirkus upratovania, maskovania, vylepšovania, predstieraniamohol začať.
Prípad 3.
„V sobotu príde moja mama, v pondelok ma vyšetrenie vnemocnici“, sucho povedal. „Prečo?“ v duchu sa spýtala, „veď stačilo prísťv pondelok ráno, prípadne v nedeľu večer. To zas bude víkend. Dúfam,že mi nezabudne presliediť všetky šuplíky a pripomenúť, že ona žehlía ukladá veci inak, lebo Mirko to tak má radšej. Do pekla s ňou, môžem satešiť aj na bodovanie mojej slepačej... To, aby som začala upratovať už odpiatku“ zakončila svoj vnútorný monológ. „Áno, drahý teším sa, budeme musieťniečo dobré pre mamičku nakúpiť,“ zvolala štebotavo „na zajtra si ničneplánuj.“ a celodenný cirkus upratovania, maskovania, vylepšovania,predstierania mohol začať
Prípad 4.
Niekedy tesne pred Veľkou nocou, „Musíme poumývať všetkyokná a upratať špajzu“, povzdychla si matka. „A čaká ma prášeniekobercov,“ skonštatoval otec. „Bože na čo je to všetko dobré, každý rok toiste?“ nevedomky sa opýtal synátor. „Ide Veľká noc a čo by povedalisusedia,“ nervózne zavrešťala matka, „nezabudni si upratať izbua povysávaj aj pod posteľou!“ „Načo? Tam sa nikto nebude pozerať,“pomyslel si a celodenný cirkus upratovania, maskovania, vylepšovania,predstierania mohol začať.
A mňa len napadá otázka, prečo máme potrebu byťlepšími a krajšími pred tými ostatnými? Prečo hráme cirkus dokonalosti?Niekedy viac, niekedy menej dobrovoľne si nasadzujeme masku usmievajúceho„Mickey Mousa“, ktorý zvládne všetko ľavou zadnou a maľuje trávnik nazeleno. Aj keď trávnik zelený už dávno je a na odtieni nezáleží, alebo žeby hej? Chceme sa zapáčiť ostatným a vyhovieť ich farbe? Robíme to kvôlisebe alebo ostatným? Vedome zabúdame, že sme len ľudia? A ľudia nie súdokonalí...
Neviem, ale veľkonočné upratovanie už nerobím a nadokonalú sa už dávno nehrám. No dobre, tak iba občas...
„The essence of being human is that one does not seekperfection.“ George Orwell
p.s. venované M.
Foto: www.picsearch.com
