Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Neklásť si otázku, je to to pravé?
Nasledovať svoj inštinkt, srdce a nedbalo sa zbaviťsvojej zvyčajnej obozretnosti?
Stratiť hlavu?
Zažiť búrku emócií a vedieť,že ešte je to možné?
Jednoducho ostať nenapraviteľný optimista veriaci na osudovéstretnutia.. . ktoré keď prídu spôsobia zemetrasenie a nechajú spúšť?
A potom si klásť opäť otázku „je lepšie nikdy nepoznať alebopoznať a padnúť na dno“?
A smútiť za niečím, čo vlastne ani nebolo...
Je mi smutno. Je mismutno za malými útržkami. Za každodennými nádejami. Za zábleskami, ktoré nikdynezasvietili. Len blikali. Rozosmievali.Tešili. A otvorili škatuľku hlúpych očakávaní, že možno tam niekde ďalekobude opäť svetlo.
Svetlo nie je.
Ostalo prázdno poskladané z prázdnych slov.
Prázdno a smutno
