Celý deň ma sprevádzala istá dávka znechutenia nad vecami,ktoré nemôžem ovplyvniť. Prenasleduje ma moja vlastná nespokojnosť. Hľadámbarličky. Chcem čítať knihu a nie som schopná sústrediť sa. Čítampríspevky ostatných a hľadám útechu, ktorú nenachádzam. Objavujem novéhointerpreta (ďakujem Anna, Ane Brun je vážne skvelá). A ako obyčajne si hopúšťam stále dokola. Asi nebudem úplne normálna
Stále sa motám vo svojej vlastnej ničotnosti. Až domomentu, keď si otvorím poštu a tam nečakane objavím mail od mojejratolesti so včerajším dátumom.
Ahoj mamina, no právemáme net xvilku tag, že ti napíšem.... prekvapivé ale tak
Nooooooo takžeminieurópa bola OK trochen o ničom malé, ale okej :D
A v utoroksme boli v centre Bruselu. Ty, ja som bola prvýkrát v životev chanel, versace, hermes atd ako v kamenných obchodoch úžasné nádhernédrahé famózne wauuuuuuw
A Brusel jemoooc pekný, len sme nemali veľa času na rozchod
No a ta formula(ubytko) bolo okej, na izbe kopec srandy
Včera sme došli tako šiestej a moja francúzska je úplne v pohode a volá saPauline. Bude mať 18 v zime. Nemá súrodencov, len takého malého psa. Bývamaminou a nevlastným tatom a jej tato býva v Paríži, kde vlastnebývala 15 rokov. A dom majú úplne nádhernýýýýýýý a ďaleko od farmy :D
Je to na takom akoby polostrovea na jednej strane je more a na druhej oceán Atlantik.... nádhera
Dnes sme boli sospolužiakmi a ešte takou jednou tretiačkou čo je tu s nami a soštyrmi Francúzmi vlakom v druhom menšom meste na pláži, nádherný život tuje. Zajtra, to už ideme s triedou na nejaké ostrovčeky, kde bývajú niekedyaj celebrity.
V rodine úplnevýborne varia ryby a takéééééto dobré. A v sobotu hádam dákyshopping a Pauline povedala, že tu majú Gossip girls knihu ale francúzsky,veď to nevadí, že je po franc.
No proste úplne inéako sme čakali sme sa zhodli so spolužiačkami. Oveľa lepšie. No a potomešte napíšem čo budeme robiť, lebo sa mi nechce teraz všetko písať naraz,bozkavam :D
Dychtivo ho čítam, na tvári sa mi zjaví úsmev a hrdlosa mi na moment stiahne. Chce sa mi plakať. Vôbec som si neuvedomila akostrašne mi teraz chýba. Veľakrát bola mimo domova dokonca aj na dlhšiu dobu,ale tieto dni je to nejaké iné... Chýbajú mi jej večné komentárea frflanie na všetko. Chýba mi káva, ktorú mi vie urobiť len ona. Chýba midesaťkrát opakovaná otázka ráno aké bude počasie, koľko je hodín a čo simám obliecť. A aj moja odpoveď: „Čo som rosnička?“ Dokonca mi chýba aj tenodutý výraz a gúľanie očami pri našich výmenách. Chýba mi vôňaa neporiadok, ktorý nechá v kúpeľni. Rozhádzané topánky na chodbea strašná hudba ozývajúca sa z jej izby. Chýba mi jej ťahavé oslovenie„maaamiiinaaa“.
A tak si tu sedím, počúvam dokola nostalgickúpesničku, usmievam sa, popíjam červené, po lícach mi tečú slzy a vychutnávamsi svoj radostný smútok, ktorý je vďaka písmenkám nejaký ľahšía veselší....
Bozkávam, chýbaš mi...
