Vo štvrtok som si okrem iného objavila šedivý vlas. Nie žeby sa nejaký sem tam nevyskytol, ale stále je to pre mňa šok. Keď som našlaprvý, bolo to týždeň pred tridsiatimi narodeninami. Pozerala som do zrkadlaa stále som sa pokúšala dať akože zubnú pastu dole. Potom som ho vytrhlaa pozorovala. Ako keby to bolo dnes. Ta šedivá časť bola nejakej inejštruktúry, o poznanie hrubšia a mňa to nekonečne fascinovalo. Polovičkavlasu šedá a druhá hnedá. Volala som kamarátkam túto hroznú správua strašne ma vysmiali: „Ty ešte len teraz, ja si vlasy farbím kvôli tomuod dvadsaťpäťky.“ No a vo štvrtok bol ďalší, tak symbolicky opäť prednarodeninami...
Večer sme išli so sliepkami do kina. Zobrala som aj svojupubertálnu dcéru, sedíme si na káve a moje úžasné kamarátky spustilidebatu o vhodných darčekoch k mojim narodeninám. V ten večer imfakt išlo. Od podväzkových pásov, cez pánsky striptíz, pút a nákupvibrátorov spomenuli absolútne všetko. Zabíjala som ich pohľadoma intenzívne kopala pod stolom. Keby som sa mohla červenať tak horím akofakľa, nie že by som bola prudérna, ale pri svojej ratolesti som sa hanbila akopes. Bezdetným sliepkam nedochádzali súvislosti a moju ratolesť brali akosúčasť slepačieho kolektívu.
Aby toho nebolo málo, stretla som pred kinom kamarátov,ktorí konečne po čase videli moju ratolesť a samozrejme sa nevyhli sarkastickýmpoznámkam typu: „Drahá, veď teba keď teraz niekto zbalí, to bude iná výhra, vyste vlastne dve v jednom.“ Ak by som mala pri sebe brokovnicu asi by somto do nich napálila. V hlave sa mi vynorila scéna z filmu Román preženy, kde sa matka vráti o deň skôr z dovolenky a doma nájdesvoju dcéru s Pažoutem, chlapom, s ktorým kedysi ona sama niečo mala a rezignovane zakričí stiahnutým hlasom: "Pažoute?!?!"Pri dnešnom trende keď štyridsiatnici balia dvadsiatky je to vysoko pravdepodobne.Naprázdno som preglgla a hlava sa mi zatočila druhýkrát.
Boli sme na filme Sex v meste. Áno, tento film sa mipáči, pripadám si pri ňom aspoň chvíľu úplne normálna. Aj keď toto filmovéspracovanie bola určite spolupráca s Rosamundou Pilcherovou. Kopecabsurdnosti, kde ostatné sliepky miestami plakali a ja som mala potrebusmiať sa. Už som len čakala kedy ma vykážu z kina. Bol to taký ten smiech cez slzy, keď som si uvedomila, že čím somstaršia tým som hlúpejšia či naivnejšia a čoraz častejšie túžim po rozprávkach.
Narodeniny oslavujem v piatok. Budeme mať ružové odPôžitkára: "Darling prosím nezabudni, spolieham na teba," a s mojimiúžasnými sliepkami ideme do ulíc. Povinné sú nejaké poriadne sexi šaty, aby smesi pripomenuli, že to s nami nie je až tak zlé. Rezervácia je už urobená.Stretneme tam dvadsiatky, ktoré nás budú považovať za staré korytnačky. Presnetak ako keď sme mali my dvadsať a tie staršie sme považovali za vykopávky,ktoré majú sedieť doma pri deťoch a nemajú zaberať miesto v bare.Dáme si zahrať otrepané pesničky a skončíme v Karaoke bare, kde sabudeme pokúšať vytiahnuť Lásko má já stúňu, svoji pýchu já jen hrál....prípadne Čo o mne vieš... Áno viem, mizerný výber, ale nám sa to páči,hlavne v určitom štádiu...
Budú nás obiehať juniori a nám bude trápne si nechaťod nich zaplatiť drink. A čím budeme staršie tým si budeme častejšievytyčovať podniky, v ktorých je minimálna šanca stretnúť naše vlastnératolesti a asi časom skončíme pri kuchynskej zábave. Ale tento rok ešte nie,tento rok sa dámy ide žiť a nájsť nejaký pán Božský!
Ako povedala Françoise Saganová: „Je vek kedy žena musí byťkrásna, aby bola milovaná. A potom príde vek kedy musí byť milovaná, aby bolakrásna.“
A asi preto stále veríme na rozprávky... a je jednokoľko máme...
aktualizacia 15.6.2007
Milí čitatelia, srdečne ďakujem za Vaše blahoželania, ale toto malo byť len také malé zamyslenie nad vnímaním "starnutia", nie óda na moje narodeniny, tá príde až neskôr... (žmurkajúci smajlík)
p.s. môj malý hudobný úlet a ani vekom sa to nedá zastaviť, obávam sa...
Foto: http://www.port.sk/pls/me/picture.popup?i_area_id=6&i_object_id=90975&i_media_id=158348
