Vo štvrtok mala Zúfalka obligátnestretnutie so svojimi kamarátmi. Svojich kamarátov, ktorých zvykla familiárneoznačovať za svojich chlapcov, spoznala v práci pred mnohými rokmi. Bolato partička, ktorá sa stretávala pravidelne v trojmesačných intervaloch,zvyčajne na rovnakom mieste, popíjajúc rovnaké drinky a pôžitkársky vychutnávajúcrovnaké menu. Dokonca aj ich rozhovory mali pevnú zabehnutú štruktúru. Niekedy si pripadala ako na porade vedenia,ešte by sa tam mohla objaviť sekretárka Janka a obraz by bol kompletný.
Na začiatku sa prebehnú správy zosveta slovenského „businessu“, nasledujú novinky zo života rodinného, potom saprechádza do tajuplného sveta medzi mužmi a ženami a ich rozhovory sú ukončievané filozofovanímnad nesmrteľnosťou chrústa v neskorých večerných alebo skorých rannýchhodinách obyčajne na nábreží Dunaja. Vždy je to nádherne rovnaký scenár. Neboloto inak ani v posledný štvrtok. Klasicky riešili otázky vzťahovmedzi mužmi a ženami. A Zúfalka ako zástupca ženského pokolenia sasťažovala na pasivitu mužov a ich nedostatok. Bolo jej horlivo oponované,i keď v konečnom dôsledku skonštatovali, že je moc inteligentná a žesa jej jednoducho muži boja. V duchu si pomyslela: „Nič nové pod slnkom, mohli byvymyslieť aj niečo iné.“ A potom, úplne nečakane prednieslatú pamätnú vetu: „Chlapci, keď som taká inteligentná... prečo sa vždy zamilujemako úplná krava?" Priamej odpovede sanedočkala. Tú náhodne objavila na druhý deň.
Ráno vstala s miernou bolesťouhlavy. Bola nutnosť užiť ružovú, ktorá sa zázračne minula. A tak neostávalonič iné, len sa vybrať na nákupy. Polospiaco prechádzajúc sa po nákupnom centres telefónom na uchu, sa zastavilaaj v kníhkupectve. Jedna z jej mnohých úchyliek. Ako sa prechádzalapomedzi regálmi, vysvetľujúc kamarátke cez telefón, že všetko bude dobre a ženemôže očakávať od muža absolútnu dokonalosť, narazila na knihu „Fuck & Go“a v duchu rozmýšľala či by to nebol vhodný darček práve pre kamarátkuna telefóne. Kniha pojednáva o skutočnosti prečo sa muži nechcú viazať a ženysi za to môžu samé... Rýchlo juprelistovala a odložila. Do oka jej padlo niečo oveľa zaujímavejšie.Normálne si musela pretrieť oči a uistiť sa, že neúčinkuje u nej zbytkovýalkohol a vidí naozaj dobre. Pred sebou mala titul, na ktorého neúspešne hľadalavčera odpoveď. To musí byť nejaké znamenie. Prišlo jej to ako „deja vu“. V rukesa jej ocitla kniha s názvom „Když jsem tak inteligentní... proč se stálea stále zamilovávám jako úplna blbka?“ Z telefónu sa ozývalo: „Haló,haló si tam ešte?“ Bola. Paralyzovane hľadela na knihu, keď sa nečakane začala smiať. Kamarátka na druhej strane nechápala a onapokračovala vo vnútornom monológu „bude nákup tejto knihy posledným štádiomzúfalstva?“
Pri pokladni si ju predavačkapozorne premerala a chápajúco sa usmiala. K Zákonníku práce a k Umeniudiplomacie od Kissingera sa jej dodatočne vybrané tituly evidentne nehodili. A junapadla otázka prečo sa všetci tvárime, že sa nás to netýka, že zvládame všetkysituácie ľavou zadnou, že nepotrebujeme žiadne barličky a otvorene priznať„problémy“ vo vzťahoch je niečo prízemné alebo nebodaj totálny prejav zúfalstvaukončený nákupom knihy tohto zamerania? Usmiala sa a so svojimi úlovkamivykročila domov hľadať odpovede na svoje zbytočné otázky...
Ľahla na gauč a začítala sa o neznámomvíruse nazvanom romantizmus, ktorý napadá stopäťdesiat žien zo sto a na inteligenciupacientky pôsobí ako zatmenie ružovej farby. O tom, že tento vírus saprenáša geneticky z matky na dcéru a jeho následkom je priameprepadnutie k láske, čo je typicky ženská charakteristika. O tom, žemuži sa zamestnávajú dešifrovaním genetickej mapy, zatiaľ čo ženy si lámu hlavunad dešifrovaním mužov. A viete prečo?
„Protože my ženy jsme až dosudžily, generace za generací, nakažené virem romantismu, je to velmi nakažlivývirus, který stejně jako celulitida, napadá jenom nás ženy. Jeho jménem pakprovádíme takové pošetilosti, že vidíme prince v žabácích, zamilujeme sado Drákuly nebo provozujeme sex bez ochrany.“
„Prúbeh je nasledujíci: když sevirus rozmnoží, vyvoláva produkci hormonu, který je jako mluvčí ženy. Hormon seve skutečnosti stává nastrčenou osobou svého druhu. Nešťastný hormon nepříjímažádny NE jako odpověď!“
„... nejvýznamnejší erotogennízónou u ženy je její mysl. Nebo by se snad dalo říct, že její představivost?Muži snášejí rutinní vztahy lépe než my, protože nacházejí adrenalin ve svýchprofesnich životech a není pochyb o tom, že libido nachádzejí v moci.My ženy naopak chceme od osobních vztahú emoce a dobrodružství...“
Nedalo sa nič iné len tichosúhlasiť. Čím čítala dlhšie, tým mala lepšiu náladu. Dostávala odpovede na svojezbytočné otázky a jej malý slepačí rozum začal chápať súvislosti. Z hľadania odpovedí ju vyrušila esemeska:„Dobrý deň milá Zúfalka, ako sa máš a čo tak skočiť na drink?“ Chvíľkurozmýšľala kto jej to píše, ale to familiárne oslovenie používa len jedna osoba.Rýchlo sa urobila za peknú a vykročila do sveta divočiny hľadať ďalšiedobrodružstvá. A opätovne bez zaočkovania...
Doslov
Skončila na strane 123. Už vie o víruse nazvanomromantizmus a obáva sa, že nevyliečiteľný. Ak by sa dal liečiť, zrejme byho nahradil cynizmus. A to by bola škoda, stále si myslí, že je lepšie byťnenapraviteľný romantik ako cynická sviňa. :D
P.S. Tá kniha je vážne vtipná. Popri Kissingerovije to príjemný relax vyvolávajúci taký ten priblblý úsmev na tvári a pritakávajúcipohyb hlavou a v neposlednom rade, možno ponúkne odpoveď aj iným Zúfalkám,alebo Júliam, ktoré v nás stále driemu...
Čestné prehlásenie. Za propagáciu knihyneberiem žiadne percentá. :D
(podobnosť s autorom je čisto náhodná) :D
Foto: http://www.knizniweb.cz
