Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Volala na číslo,
ktoré sa jej prisnilo.
Čakala na ten hlas,
ako dieťa na dar,
čo si vymodlilo.
Číslo neznáme,
aj keď voláme,
z našich najhlbších snov.
Zem sa otočila
čas je klam,
prvé listy na Zemi,
zavolá tam?
Zatvára oči
očakáva hlas,
niekto dvihol,
voláme si zas?
Jej srdce zasiahnuté
niečím iným,
prepáčte s niekým si Vás
mýlim.
V prítomnosti zážitku
pochopila, kým je,
hĺbka tohto zážitku
je viac,
aj keď už nič nepovie.
Prichádza potichu
načasovanie je tak chytré,
prebudená v Nás,
aj keď spíme.
©︎ Marek Tocimák
