Môžeš nechať starý oblek
a Vidieť iný?
Pomôžeš prázdnote viac,
keď ňou budeš aj ty?
Tam sú stavy v Tebe,
ktoré vyvoláš,
Silou ich privoláš.
Obsadíš to miesto?
Zakalené videnie
zahalené strachom,
nové predstavy
ako svitanie,
sú znakom.
On sníva v Tebe
Ty si Ním,
nový kabát na Tebe,
si zladený.
Prebudený zo života,
kráča už len
v Snoch,
imaginárne činy
prichádzajú do
sveta,
ako Boh.
©︎ Marek Tocimák
