Oko Božie

Je to fakt,
že imaginárny akt
tvorí sa zvnútra,
a nie naopak.

Prechádzam po poli,
úroda v mysli,
prebúdzam neviditeľné
zmysly.

Moja záhrada je
plná plodov,
bez pomoci
služobníkov
a bohov.

Koho si záchranca?
Koho si privolávaš do raja?

Z jablka je dávno odhryznuté,
ponúkaš možnosti,
had sa zvlieka,
pochádzame z večnosti.

Ja neprestávam byť,
preto trvám večne,
tvorím, mením
ako oko Božie.

Plodíme udalosti,
zostúpili sme do času,
staviame sídla
zo semena ku klasu.

Obsahuješ všetko,
kým už som,
mením podobu
v Božom oku.

Predal som ti svet,
aby si si spomenul,
zabudol si,
hoci ja som ty.

Každá udalosť nevzniká
v čase,
ale v rozhodnutí,
a ty, spomenieš si.

Prach,
tieň,
prosba,
každý sa raz v tom
spozná.

Vonkajší svet je mŕtvy,
oživíš ho,
len ak si živý.

©︎ Marek Tocimák