„Prosím, pani učiteľka, nemeňte prácu. Vaši žiaci, škola a slovenské školstvo Vás potrebuje,“ povedal majiteľ jednej firmy jednej mojej kolegyni – učiteľke v Bratislave, keď ju odhováral od pracovnej pozície, ktorú sám ponúkal. Pani učiteľka si totiž iba po roku práce v slovenskom školstve povedala, že má toho dosť a chce zmenu. Napriek tomu, že ju samotné učenie žiakov bavilo, mala vzácnu a žiadanú kombináciu predmetov a výborný pracovný kolektív, chcela zmenu. Na pracovné miesto, kam sa hlásila a kde nebolo potrebné ani vysokoškolské vzdelanie, jej namiesto terajších 700 eur v čistom ponúkol základ 900 eur v čistom. „Prečo chcete zmenu?“ spýtal sa jej budúci šéf. „Viac času pre seba, menej stresu a viac peňazí,“ odpovedala a ešte si v duchu pre seba povedala: „Kedy, ak nie teraz?“
Obávam sa, že ako mnoho mojich kolegov a kolegýň, ktorí po skončení pedagogického štúdia ani na miesto učiteľa nenastúpia, tak ona sa už do slovenského školstva nevráti. Jej platové podmienky a rozdiel bude rokmi ešte narastať. Čím dlhšie bude jej návrat do školstva odďaľovať, tým bude rozdiel priepastnejší.
V mojom nedávnom blogu Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor som písal o tom, ako si upratovačka vo Viedni zarobí aj dvakrát viac ako stredoškolská učiteľka na Slovensku. A keď mi jeden môj známy povedal, že si ako stavbár-železár (armovač) so skončenou učňovkou v lepších mesiacoch na Slovensku zarobí aj dvetisíc eur v čistom mesačne, tak som sa na jednej strane potešil, že sa mu tak darí, ale zároveň ma to škrelo. A po tom, ako som sa dozvedel o vedeckej štúdii od Š. Petríka o živote a pracovných podmienkach 200 slovenských prostitútok a prostitútov – pardón, po novom sex workeriek a sex workerov (odkaz na video tu), tak vážne zvažujem zmenu pracovnej kariéry. Podľa výsledkov štúdie niektoré „workerky“ dokonca táto práca baví, teší ich flexibilný pracovný čas a peniaze nie sú jediným motivátorom. Ako by povedal Spock zo Star Treku: Fascinujúce!
Priveľa žiakov na primálo učiteľov
Najlepšie škôlky, školy a univerzity sa chvália jedným zo základných a kľúčových ukazovateľov kvality: počet žiakov v triede na jedného učiteľa. V tomto ukazovateli je Slovensko 4. najhoršia krajina v EÚ. Prekvapujúco je na tom ešte horšie Česko.
Nie náhodou si rodičia, ktorí si to môžu dovoliť, platia súkromné škôlky v Bratislave za 750 eur a viac mesačne, kde je maximálne 8 detí na jednu pani učiteľku a už v 5 rokoch hovoria ich deti plynule po anglicky, nemecky alebo španielsky. Aj niektorí naši politici posielajú svoje deti na najlepšie súkromné školy a spravila by to asi väčšina rodičov, ktorí chcú dopriať svojim deťom to najlepšie možné vzdelanie pre čo najvyššiu kvalitu života. Predstavte si byť ako učiteľ pol dňa v triede s 8 a potom s 20 deťmi a potom s 30 a viac deťmi. Viacerí rodičia majú problém bez prasknutia nervov vydržať s vlastnými dvoma deťmi hoci len pár hodín na výlete v prírode. Učitelia to musia dokázať s cudzími deťmi, s mizerným platom, v uzavretom priestore a celý pracovný deň. A pre tých, čo si myslia, že zvyšok dňa učitelia chytajú ryby, alebo pozerajú Netflix: tí poctiví si robia prípravy na ďalší deň, opravujú testy, vymýšľajú kvízy, vzdelávajú sa, alebo idú do poobednej šichty ešte upratovať alebo dokladať tovar do Tesca.
Neviem čo chcem robiť – učiteľstvo to istí
Iba 1 % našich maturantov sa túži stať učiteľmi. A obávam sa, že nie to najlepšie 1 % v ročníku. V krajinách s najlepším školstvom na svete – napr. Fínsko, Južná Kórea, Singapúr, Japonsko sa učiteľmi stávajú nie tí najhorší v ročníku, ale tí najlepší. Byť učiteľom je tam skutočne prestížou. Nie náhodou tieto spoločnosti prosperujú a neriešia nedokončené diaľnice, plesnivé nemocnice a skorumpovaných sudcov. Určite na to pôsobí viacero faktorov, ale kvalita školstva, vzdelávania a vzdelanosť spoločnosti je základom pre jej zdravé fungovanie.
Strach v slovenskom školstve
Neviem či sa niekomu inému podarilo tak detailne a graficky opísať situáciu v slovenskom školstve z hľadiska strachu, nefungujúcich vzťahov, korupcie a nekalých praktík ako učiteľovi, bývalému poslancovi NR SR a držiteľovi ocenenia Biela vrana - Otovi Žarnayovi. Jeho blogy o „Kočnerovských praktikách“ v našom školstve nájdete tu. Zaujímavou a užitočnou bola aj kampaň Slovenskej komory učiteľov Zber strachu.
Učitelia a učiteľky majú strach. Strach sa postaviť šikanujúcim kolegom, skorumpovaným a ješitným riaditeľom, bohorovným a psychicky narušeným rodičom a niekedy aj ich rozmaznaným a nevychovaným deťom - žiakom. Namiesto toho, aby sa problémy riešili, tak sa neriešia a učiteľ na konci alebo ešte v priebehu školského roka odchádza – za vyšším platom, pokojnejším pracovným prostredím a perspektívnejšou kariérou. Najlepší tak ani do školstva neprídu alebo z neho predčasne odchádzajú. Zostávajú len tí najmotivovanejší a najobetavejší, ktorí sú však niekedy namiesto obdivu, predmetom urážok a posmechu tých, ktorí by sa za normálnych okolností učiteľmi nikdy ani nemali stať.
Čo by spôsobilo radikálne zvýšenie platov učiteliek?
Niektorí sa obávajú, že by sa nič nezmenilo. Že by sa leniví a deviantní učitelia nezmenili a ešte viac by sa na ich „teplých flekoch“ zabetónovali – viď môj starší blog Vážení kolegovia, prosím prestaňte sexovať so žiačkami. A riaditelia by si ešte viac zamestnávali v školách svoje sestry, deti a milenky. Možno. A možno by sa vytvoril taký tlak na nekvalitných učiteľov a riaditeľov vďaka novej ponuke tých superkvalitných, že by to tá prvá skupina musela vzdať, alebo musela začať makať. Odrazu by nebolo potrebné vymýšlať 250-stranové reformy, suplovať štát a nahrádzať nefungujúce procesy, chýbajúcich školských psychológov, asistentov a špecialistov na kritické myslenie, environmentálnu výchovu alebo prevenciu šikany a závislostí, dobrovoľníckymi a neziskovými iniciatívami ako napr. Teach for Slovakia, Divé maky alebo zmudri.sk. Na pedagogické fakulty by sa prestal robiť zúfalý nábor, ale začal by prísny výber. Tituly by sa prestali rozdávať ako kondómy na Love Parade, ale zaslúžili by si ich iba tí najlepší z najlepších (tituly, nie kondómy, pozn. autora). Veď ako chcete vychovať budúcu elitu národa bez elitných (a elitne platených) učiteľov? Alebo ako povedal klasik - na svete nebude mier, kým učitelia nebudú zarábať viac než vojaci.
Výzva pre pána Hegera, p. Gröhlinga a p. Matoviča: prosím radikálne zvýšte platy našich učiteliek a učiteľov a nastavte automatický rast miezd, tzv. automat (je už zavedený v zdravotníctve, súdnictve, prokuratúre a pri ústavných činiteľoch) a vyriešte tak raz a navždy tento problém a zabezpečte budúcnosť Slovenska.
Odkaz na ďalšie skúsenosti a výpovede učiteľov na stránke Slovenskej komory učiteľov tu.
