Model Veľkých Košíc
Model tzv. “Veľkých Košíc” vznikol ako paralela modelu Veľkého Londýna, ktorý v minulosti pohltil okolité obce a mestá do väčšieho, kompaktnejšieho celku. Popísali ho Tomáš Černěnko a Jozef Kubala v dokumente Výzva pre slovenské metropoly. V zahraničí sú podobné príklady celkom bežné, spomeňme napríklad Berlín, Brémy a Hamburg (3 mestské štáty v Spolkovej republike Nemecko), Viedeň a Praha si plnia úlohy samosprávneho kraja, Dánsko v minulosti znížilo počet samospráv o približne 75% zlučovaním, aby dosiahlo ich ideálnu efektivitu.
Administratívne členenie Slovenska je veľmi zložité. Práve z toho dôvodu sa už dlhodobo uvažuje nad jeho zjednodušením. Len v okrese Košice - okolie sa nachádzajú 2 mestá (Moldava nad Bodvou a Medzev) a 112 obcí. Kým v Košiciach sa dlhodobo uvažuje nad redukciou počtu mestských častí, model Veľkých Košíc prekračuje hranice mesta Košice.
Tento model viac-menej prirodzene kopíruje územie bývalej Abovsko-Turnianskej župy. V súčasnom administratívnom členení Slovenska pozostáva zo zlúčenia územia mesta Košice a okresu Košice-okolie. Všeobecne sa počíta s tým, že vzhľadom na rýchly rozvoj veľkých miest a okolitých satelitných obcí bude časom nevyhnutné zabezpečiť ich vzájomnú väčšiu integráciu. Model Veľkých Košíc by mohol predstavovať jednu z možných alternatív. Pozostával by zo štyroch košických okresov, ktoré by vystupovali ako samostatné mestské časti a nových 9 mestských častí by vzniklo v okrese Košice - okolie s centrami v Bidovciach, Čani, Družstevnej pri Hornáde, Kecerovciach, Malej Ide, Moldave nad Bodvou, Rozhanovciach, Slanci a v Turni nad Bodvou.
Atraktívny je aj z toho pohľadu, že by mohol na seba prebrať kompetencie, ktoré má v súčasnosti samosprávny kraj. Podobný model je spracovaný aj pre Bratislavu, kde sa počíta so zlúčením všetkých miest a obcí v Bratislavskom samosprávnom kraji. Oba tieto modely by mohli vzniknúť, keď dôjde k celkovej reforme administratívneho členenia Slovenska.
Ako by v praxi vyzeral model Veľkých Košíc?
Obrázok 1: Porovnanie modelu 4 mestských okresov a modelu Veľkých Košíc
Koľko máme v súčasnosti volených zástupcov?
Celkový počet volených zástupcov by výrazne klesol z dnešných 1366 na 160, čo predstavuje pokles o viac ako 88%. Model Veľkých Košíc počíta s 1 primátorom, 23 poslancami mesta, 13 starostami mestských častí a 123 miestnymi poslancami (rozdelenými podľa počtu obyvateľov Košice I,II a IV by mali po 11 miestnych poslancov, ostatné mestské časti by mali 9 miestnych poslancov). V súčasnosti je len v meste Košice 263 volených zástupcov. A to ešte nie sú zarátaní poslanci KSK so županom (25 z 57 poslancov zastupiteľstva KSK je z okresov Košice I-IV a Košice-okolie).
Tabuľka 1: Porovnanie počtu volených zástupcov v meste Košice a okrese Košice - okolie
Aké iné modely administratívneho usporiadania Košíc boli analyzované?
Autori v svojej práci analyzujú aj ďalšie dva alternatívne modely administratívneho členenia Košíc, ktoré porovnávajú so súčasným modelom dvojúrovňovej samosprávy s 22 mestskými časťami. Sú to model 4 mestských okresov (Magistrát mesta Košice + 4 mestské časti, ktoré by boli totožné so mestskými okresmi Košice I-IV) a jednoúrovňová správa mesta (iba mestský úrad bez mestských častí).
Ak by sa aplikoval model s jednoúrovňovou samosprávou v Košiciach, mestské časti by neexistovali, mali by sme iba 42 volených zástupcov v Košiciach, ale v okrese Košice okolie by stále bolo 1122 volených zástupcov, čo by prinieslo úsporu približne necelé 4 milióny eur, teda ani nie štvrtinu toho, čo by sa mohlo ušetriť v prípade aplikovania modelu Veľkých Košíc.
Ak by sa aplikoval model 4 mestských častí podľa aktuálnych okresov Košice I až IV, počet mestských poslancov by zostal nezmenený - 41, počet miestnych poslancov by bol podľa počtu obyvateľov 13 v mestských častiach Košice I, II a IV, 11 miestnych poslancov by bolo v mestskej časti Košice III. Aj v tomto prípade by zostal počet volených zástupcov v okrese Košice - okolie nezmenený, úspora finančných prostriedkov by bola približne 2,6 milióna eur.
Aké sú výhody modelu Veľkých Košíc?
Ušetrenie nákladov na administratívu - model počíta so šetrením vo výške až 17,3 milióna € ročne. Peniaze by sa ušetrili najmä na platoch volených funkcionárov, duplicitných pracovníkov úradov. Zároveň by klesli aj náklady za energie a údržbu budov. Viac prostriedkov by sa mohlo uvoľniť z úspor z rozsahu vykonávanie verejných služieb.
Tabuľka 2: Porovnanie nákladov na výkon správy a prehľad uvoľnených finančných prostriedkov podľa jednotlivých modelov
Celkový počet volených zástupcov by výrazne klesol z dnešných 1366 na iba 160. Model Veľkých Košíc počíta s 1 primátorom, 23 poslancami mesta, 13 starostami mestských častí a 123 miestnymi poslancami (podľa počtu obyvateľov Košice 1, 2 a 4 = 11 miestnych poslancov, ostatné mestské časti 9 poslancov). V súčasnosti je len v Košiciach 263 volených zástupcov.
Viac prostriedkov by bolo k dispozícii na zníženie technického dlhu (kanalizácia, vodovody, miestne a medzimestské komunikácie a pod.). V súčasnosti je na Slovensku ešte mnoho obcí, ktoré nemajú vybudovanú ani kanalizáciu a také obce sú aj v okrese Košice-okolie. Zo svojich malých rozpočtov je prakticky nemožné, aby si ju sami vybudovali, a tak sú aktuálne odkázané na politickú priazeň na najvyšších úrovniach. V prípade ich zjednotenia do kompaktného celku by sa tieto technické dlhy dokázali systematicky odstrániť v každej obci v dohľadnej dobe. Podobná situácia je s lokálnymi cestami, ktoré sú dlhodobo v zlom technickom stave a vzhľadom na rozlohu Košického samosprávneho kraja je ich oprava v nedohľadne. Väčšie mestské časti spolu s mestom Košice by mali tiež viac možností na čerpanie eurofondov.
Zlepšenie poskytovania služieb (napr. hromadná doprava, domovy sociálnych služieb, materské školy, ochrana životného prostredia a pod.) - jedným z najväčších problémov satelitných obcí v okolí Košíc je veľká odkázanosť ľudí na vlastné osobné vozidlo, pretože frekvencia, v akej jazdí SAD do väčšiny priľahlých obcí je nedostatočná. V prípade vhodnej integrácie hromadnej dopravy s prímestskou dopravou by sa zabezpečilo výrazne častejšie spojenie okolitých obcí s mestom Košice. Cestovať integrovanou dopravou by sa dalo na jeden cestovný lístok. Súčasné rozrastanie satelitných obcí si tiež vyžaduje navyšovanie kapacít materských a základných škôl, či domovov sociálnych služieb.
Možnosť ovplyvňovať dianie v meste voľbou primátora a zastúpenie poslancami v mestskom zastupiteľstve - väčšina obyvateľov okolitých obcí v okrese Košice – okolie v súčasnosti dochádza za prácou do Košíc, prípadne Košice pravidelne navštevujú kvôli nákupom, návštevám lekárov a podobne. V súčasnej situácii však nemajú vplyv na dianie v meste, hoci sú jeho aktívnou súčasťou. Na druhej strane treba uviesť aj to, že síce využívajú služby mesta, ale na rozdiel od obyvateľov Košíc s trvalým pobytom neplatia mestu žiadne dane.
Participatívne rozpočty dokážu zabezpečiť viac peňazí na investície v jednotlivých obciach a mestských častiach, pretože by sa ušetrilo na nákladoch za administratívu. V prípade košických mestských častí a malých obcí v okrese Košice okolie sa veľké množstvo finančných prostriedkov minie na chod úradu. V roku 2018 minuli košické mestské časti na kapitálové výdavky iba necelých 10% v priemere. Pri malých obciach je situácia obdobná, tie majú často problém zabezpečiť financie aj na svoj vlastný chod. Participatívne rozpočty by priniesli viac priamej demokracie obyvateľom obcí, ktorí by sami mohli rozhodnúť, ako by boli použité.
Aké negatívne javy by mohol model Veľkých Košíc priniesť?
Možné vyššie daňové zaťaženie obyvateľov z okresu Košice - okolie vyššími miestnymi daňami. Vzhľadom na to, že mesto Košice má zväčša výrazne vyššie miestne dane ako okolité obce, je predpoklad, že by sa miestne dane nastavili celoplošne, resp. v rámci jednotlivých novovzniknutých mestských častí. V prípade viacerých obcí by tak mohlo dôjsť k zvýšeniu miestnych daní, resp. zavedenie nových, ktoré doteraz ich obyvatelia neplatili (napr. daň za psa, nehnuteľnosť, rozvoj a pod.).
Väčšia dochádzková vzdialenosť k úradom - často používaný fakt, ktorým sa argumentuje, prečo nezlučovať samosprávy. Na jednej strane by už neboli úrady v každej obci, na druhej strane by sme mali lepšie fungujúce úrady s viac kompetenciami. V čase internetovej revolúcie by sa na týchto úradoch malo dať všetko vybaviť elektronicky, čím sa problém väčšej dochádzkovej vzdialenosti výrazne eliminuje.
Vzdialenejšia samospráva - obce by už v tomto prípade nemali starostu a niekoľko obecných poslancov. Mali by spoločné zastúpenie v mestskej časti (v konkrétnom mikroregióne s okolitými obcami) a zároveň by si volili zástupcov priamo do mesta. Získali by však možnosť viac rozhodovať o miestnych témach prostredníctvom participatívnych rozpočtov, čím sa dá zabezpečiť výkon miestnej správy oveľa demokratickejšie.
Obava zo straty vlastnej identity - pri nesprávnom nastavení tohto systému by skutočne mohlo dôjsť k strate vlastnej identity niektorých obcí, vytratil by sa aj typický lokálpatriotizmus. Preto je veľmi dôležité robiť takéto zmeny citlivo a dbať na to, aby boli obyvatelia týchto obcí zapojení do verejného diania. Na druhej strane strata identity vzniká najmä nezáujmom ľudí o svoje okolie, a práve tomu by sa malo predísť tým, že by existovali participatívne rozpočty, či tzv. miestne výbory, do ktorých by mohli kandidovať miestni obyvatelia.
Ak si chceme ukázať príklad zlej implementácie samosprávnych regiónov, nemusíme ísť vôbec ďaleko. Kým v minulosti existovali župy, ktoré začleňovali prirodzené regióny(napr. Spiš, Gemer, Šariš či Abov), ľudia sa s nimi ľahko stotožňovali a boli hrdí na to, že z nich pochádzajú, priznajme sa, kto z Vás sa skutočne stotožňuje s tým, že pochádza z umelo vytvoreného Košického samosprávneho kraja?
Záver:
Model Veľkých Košíc by dokázal ročne ušetriť približne 17,3 milióna eur, ktoré by sa za súčasných podmienok použili na výkon správy a takto by mohli byť použité na oveľa prospešnejšie účely ako kapitálové výdavky. Tento model by priniesol výrazne menej volených zástupcov, no zároveň počíta s väčšími možnosťami participácie obyvateľov na samospráve.
Došlo by k výraznému presunu kompetencií a vynechala by sa jedna úroveň samosprávy - VÚC, pretože už samotný model Veľkých Košíc by na seba prebral kompetencie, ktoré má aktuálne samosprávny kraj. Pre obyvateľov by bolo zároveň jednoduchšie zistiť, na koho sa majú obrátiť s jednotlivými podnetmi. Zároveň by mali možnosť reálne ovplyvniť dianie v tomto regióne voľbou primátora a mestských poslancov, čo obyvatelia z okresu Košice - okolie aktuálne nemôžu.
Kvôli zlúčeniu do väčšieho a kompaktnejšieho celku by sa zvýšila kvalita poskytovaných služieb, zároveň by došlo k ušetreniu finančných prostriedkov z dôvodu veľkého rozsahu. Vďaka ušetreným financiám za výkon správy vznikne priestor na postupné odstraňovanie investičného dlhu (kanalizácia, kvalita ciest, rozličné environmentálne záťaže...), a tiež by bol priestor na budovanie materských škôl či domovov sociálnych služieb, ktoré majú nedostatočnú kapacitu, na čo by jednotlivé obce samostatne nikdy nemali dostatok finančných prostriedkov. Tiež by sa lepšie dali využívať eurofondy v tomto modeli.
Model Veľkých Košíc by so sebou určite priniesol aj niektoré negatívne javy, ktoré by sa samozrejme dali zmierniť správnou implementáciou. Asi najvýznamnejší negatívny jav pre obyvateľov okolitých obcí by mohol byť nárast miestnych daní. Zároveň je potrebné dôkladne zabezpečiť participáciu miestnych obyvateľov na chode samosprávy, aby nedošlo k postupnému zániku identity jednotlivých obcí a vytrateniu pozitívnej formy lokálpatriotizmu.
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu", alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!
Použité zdroje:
1. ČERNĚNKO T., KUBALA J.: Výzva pre slovenské metropoly: Analýza alternatívnych usporiadaní výkonu správy Bratislavy a Košíc. Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja, Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút finančnej politiky. Komentár 2018/16. r. 2018 pp. 1-7
2. ČERNĚNKO T., HAVRAN P., KUBALA J.: Skrytý poklad v samospráve: Alternatívne možnosti sústredenia výkonu správy v samosprávach. Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút finančnej politiky. r. 2017 pp. 1-26
