Koľko príjmov získali košické mestské časti z hazardu v roku 2018?

V Košiciach sa nachádza celkom 86 herní a kasín. Príjem mestských častí z hazardu je veľmi rozdielny. Koľko zarobila na hazarde Vaša mestská časť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Mesto Košice nezarobilo z hazardu ani jedno euro. Je to z toho dôvodu, že hazard si spravujú jednotlivé mestské časti. Na ich hospodárenie má v súčasnosti hazard výrazný vplyv, ale príjmy mestských časti z hazardu sú výrazne odlišné. Presne polovica mestských častí na svojom území nemá žiadne herne ani kasína a ich príjem je tým pádom nulový, napriek tomu vedia bez problémov fungovať. Jedná sa o nasledovné mestské časti: Luník IX, Krásna, Vyšné Opátske, Barca, Ťahanovce, Myslava, Pereš, Kavečany, Poľov, Šebastovce a Lorinčík.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najväčší počet herní sa nachádza v mestskej časti Staré mesto, kde ich je spolu s kasínami rovných 30. Najviac z nich sa nachádza v okolí Námestia Osloboditeľov. Na základe novelizácie zákona o hazardných hrách, kde došlo k zvýšeniu minimálneho počtu hracích zariadení na dvanásť, počet herní v Košiciach postupne klesá. Netreba však zabúdať na to, že herne sa presúvajú do oveľa väčších priestorov a postupne sa menia na non-stop otvorené veľkopriestorové kasína. V ostatných rokoch zanikli prevažne krčmové herne, v ktorých sa nachádzalo iba zopár hracích automatov, postavenie najväčších prevádzkovateľov herní na trhu sa tak ešte viac posilnilo.

SkryťVypnúť reklamu

Najviac si polepšili z hazardu taktiež v mestskej časti Staré Mesto, kde pritieklo do rozpočtu 417.128,24€. Najväčší zisk v pomere k počtu obyvateľov dosiahli jednoznačne v mestskej časti Džungľa, kde v prepočte na jedného obyvateľa získali z hazardu rovných 200€, pre porovnanie v ostatných mestských častiach sa to pohybuje v rozmedzí od 1€ po 6€ (v MČ Staré mesto vyše 20€) na jedného obyvateľa. "Pokiaľ to zákon nezakazuje, z ekonomického hľadiska je pre mestskú časť vznik nových herní prínosom," bolo uvedené v oficiálnej odpovede z MČ Džungľa, nuž pri takom biznis pláne sa o tom nedá pochybovať. Viac ako 100.000€ zarobila ešte mestská časť Juh. 

SkryťVypnúť reklamu

Príjem jednotlivých mestských častí z odvodov z hazardných hier nájdete v tabuľke, ktorá sa nachádza na konci tohto článku. Tabuľka neobsahuje ďalšie príjmy za udeľovanie licencií, pretože tie už bude udeľovať Ministerstvo financií. Dokopy si mestské časti prilepšili o takmer milión eur. Pozrite sa, o koľko si polepšila Vaša mestská časť. 

Aké sú kompetencie samosprávy ohľadom hazardu a ako sa zmenil zákon?

Mestá a obce (v prípade Košíc sú to mestské časti) majú iba veľmi oklieštený zoznam kompetencií ohľadom regulovania hazardu na svojom území. Samosprávy môžu hazard buď iba úplne povoliť, alebo ho úplne zakázať prijatím platného VZN, ktoré musí byť podmienené petíciou s vyzbieranými podpismi v objeme 30% resp. 15% dospelých obyvateľov danej samosprávy. 

SkryťVypnúť reklamu

Samosprávy môžu ešte prijať dve VZN o tom, že novovzniknuté herne nesmú byť umiestnené menej ako 200 metrov od škôl a súčasne/alebo 200 metrov od inej už existujúcej herne. Ak však také prijaté VZN nemajú, čo mnohé samosprávy doteraz nemajú, tak tieto podmienky nemusia byť vôbec splnené. Samosprávy tiež vykonávajú správu odvodu do svojho rozpočtu (rozumej inkasujú peniaze) a majú právo udeľovať sankcie (rozumej pokuty vo forme úrokov z omeškania, ak tieto peniaze načas nezinkasovali). Žiadne ďalšie kompetencie samosprávy ohľadom regulácie hazardu nemajú.

Po zmene zákona už mestské časti nebudú udeľovať licencie na výherné automaty, táto kompetencia prešla na Ministerstvo financií, ktoré od 1. júna 2019 zriaďuje Úrad pre reguláciu hazardných hier. Rovnako to platí aj pre ostatné mestá a obce. To znamená, že finančné prostriedky za udelenie licencií získa štát a nie mestá či obce. Doteraz sa za jednu licenciu na jeden výherný automat platilo poväčšine 1.500€, čo za predpokladu, že herne musia mať najmenej 12 výherných automatov, čo by predstavovalo výpadok na jednu prevádzku 18.000€. Licencie sa udeľovali obvykle na 10 rokov dopredu.

Čo je to vlastne populizmus?

Význam slova populizmus býva často interpretovaný ako manipulácia más pomocou skresľovania faktov, ktorá sa deje pre osobný či skupinový úžitok za účelom ich zisku či iných získaných výhod. To je však možná definícia demagógie. Ako príklad demagógie by sme mohli spomenúť osobitný odvod pre obchodné reťazce, ktorý “nemá(l)” vplyv na zdražovanie potravín podľa názoru jeho predkladateľov, ktorí ho nakoniec boli nútení sami (okopírovaním návrhu zákona iných poslancov) zrušiť. Demagógia to je aj strašenie migrantami, LGBTI agendou, rodovou (džendžer) ideológiou, dlažobnými kockami pred Úradom vlády či mimovládkami platenými priamo Sorošom a pod. Demagógia môže byť produkovaná úmyselne či z vlastnej nevedomosti, ťažko povedať, čo z toho je vlastne horšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovo populizmus pochádza z latinského slova - populus, ktoré v preklade znamená ľud. Profesor Francisco Panizza o populizme poznamenal, že “nie je to najvyššia forma demokracie ani jej nepriateľ, ale zrkadlo, v ktorom sa môže demokracia pozorovať a zistiť o čom vlastne je a čo jej chýba.” Ako populizmus označujú dnes ľudia často rôzne zlé ale aj dobré návrhy za účelom odrovnania oponenta, ale mnohokrát je to aj preto, že sami nemajú žiadne lepšie riešenie problému. Charakteristickým znakom pre populizmus je rozdelenie spoločnosti na dve kategórie - “ľudia” (people) a “ostatní” (the other), teda akýsi pomyselný nepriateľ, proti komu sa bojuje, môžu to byť štátna moc, náboženstvo, etnická skupina ale aj mafia, korupcia, oligarchovia, drogy či ďalšie javy v spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Populizmom sa dá podnecovať ľudí k negatívnym, ale v mnohých prípadoch aj k pozitívnym zmenám v spoločnosti. Príkladmi populizmu, proti ktorým dnes takmer nikto neprotestuje sú ľudské práva, zvyšovanie minimálnej mzdy, zlepšovanie podnikateľského prostredia, budovanie sociálnych bytov a zariadení, zlepšovanie kvality životného prostredia, verejná hromadná doprava a podobne. Takže pokiaľ populizmus zjednodušene povedané zastupuje ľudí a snaží sa prioritne o riešenie ich problémov a nie problémov “elitných” vrstiev spoločnosti, tak sa k jeho pozitívnej súčasti nemám problém prihlásiť, veď úprimne, koho by mali občianski aktivisti zastupovať, ak nie spoločnosť ako takú?

Je zákaz hazardu populizmus?

V búrlivej diskusii k predošlému článku o hazarde viacero diskutujúcich označilo snahu zakázať hazard za populizmus bez bližšieho vysvetlenia. Ďalší diskutujúci sa oháňali bránením v podnikaní či obmedzovaním slobody. Je teda zákaz hazardu v Košiciach populizmom? Ak si vezmeme pravú podstatu slova populizmus, tak jednoznačne áno, ale v dobrom zmysle slova, nie sú to žiadne vzdušné zámky, utópia ani demagógia. Hazard je regulovaný osobitným zákonom, ktorý je, ako jeden z mála, písaný priam na mieru pre podnikateľov, ktorí v tomto odvetvie už pôsobia, netýka sa to nových podnikateľov prichádzajúcich do tohto biznisu. Dosť nezvyčajné v našej krajine, kde sú inak podnikatelia často doslova šikanovaní rôznymi nezmyselnými normami a nariadeniami, ktoré im výrazne komplikujú prapodstatu svojej činnosti, teda podnikať.

Na Slovensku platia aj iné oveľa absurdnejšie zákazy, ktoré by sa tiež dali chápať ako isté obmedzovanie slobody. Uvediem len pár príkladov kvôli stručnosti, zoznam by sa však dal výrazne predĺžiť. Zakázané je napríklad pomenovať svoje dieťa menami ako Broskyňa či April (zoznam však zároveň nezakazuje mená ako Sandokan či Onur); stanovať na mieste, ktoré na to nie je vyslovene určené; pohybovať sa mimo turistických chodníkov od 3. stupňa ochrany prírody alebo napríklad vykonávať bezdôvodnú jazdu motorovým vozidlom v ľavom pruhu na štvorprúdovej ceste mimo obce.

Prídu ľudia pracujúci v hazarde o prácu?

Toto je ďalší argument, ktorý sa často vyskytoval v diskusii. Akýkoľvek zákaz hazardu na území Košíc by naplno začal platiť až po 10 rokoch z dôvodu, že herne majú dopredu zakúpené licencie na prevádzkovanie tejto činnosti, akurát by sa už nedali obnoviť, po ich uplynutí by jednoducho zanikla ich platnosť a nové licencie by tiež nebolo možné udeľovať. To však neznamená, žeby sa každá prevádzka automaticky zatvorila, mnohé z nich by sa postupom času pretransformovali na iné zariadenia. Hazard by naďalej existoval na území Slovenska, ak by sme sa nestali náhodou v dohľadnej dobe pokrokovejší a nezakázal by ho parlament v celej krajine tak, ako sa to udialo pred pár rokmi v Maďarsku. Ľudia, ktorí túto prácu budú chcieť naďalej vykonávať, sa budú môcť slobodne zamestnať v inej obci či meste, kde hazard bude naďalej povolený. Tiež je potrebné si uvedomiť, že Košice by mohol oveľa viac ekonomicky poškodiť, v médiách podchvíľou spomínaný, odchod spoločnosti U. S. Steel, keďže v hazarde nepracuje ani zďaleka tak veľa ľudí ako v železiarniach.

Hazard sa “nikdy nepodarí” zastaviť…

“Ani v Bratislave to nevyšlo, tak sa to nedá nikde!” Ale prečo to v Bratislave vlastne nevyšlo? Petíciu podpísalo vyše 136.000 ľudí vrátane všetkých mestských poslancov. Problém nastal v momente hlasovania, keď si to náhle 17 zo 41 poslancov rozmysleli, čím sa nedosiahla požadovaná trojpätinová väčšina, chýbal na to jediný hlas. V opätovnom hlasovaní hlasovalo za už 27 poslancov, a práve opakované hlasovanie je však koreň problému, ktorý napadla Asociácia hier a zábavy (AZAH) čo súd následne potvrdil. Ešteže máme také spravodlivé súdnictvo, keď je to potrebné, však? Vôbec nešlo o to, že sa hazard nedá zakázať, príklady zo Slovenska môžeme nájsť napr. v Sabinove, Čiernom Balogu a iných obciach, ktoré schválili potrebné VZN a hazard zakázali. Je to síce beh na dlhú trať, ale niekto ho predsa musí odštartovať, aby bolo možné dobehnúť do cieľa.

Spomínajú sa aj nelegálne herne, ktoré by mali nahradiť súčasné legálne zariadenia. Na také prípady bude musieť dohliadať polícia, prevádzkovanie nelegálnych herní a s ním spojený výpadok na daniach je závažný ekonomický zločin, ktorý by v dnešnej dobe hocikto neskúsil spáchať, nakoľko tresty a pokuty sú v týchto prípadoch mimoriadne prísne. Je však len a len na štáte, ako rýchlo dokáže právny deficit ohľadom tzv. kvízomatov vyriešiť, pretože práve štát bude v takom prípade najviac ukrátený na daniach a odvodoch.

Ako ďalšia možnosť sa spomína, že hazard sa jednoducho presunie za hranice mesta. V tomto prípade s tým nebude možné nič spraviť, ak vzniknú herne a kasína na územiach priľahlých obcí, ktoré s tým budú súhlasiť. Vzniká tu preto tlak na volených zástupcov jednotlivých obcí, aby sa voči hazardu takisto ohradili prijatím potrebného VZN. Dosiahne sa tým však aspoň to, že obyvatelia Košíc nebudú mať herne priamo pod oknami, celá Hlavná ulica a jej okolie nebude zaplavené nevkusnými grafikami jednotlivých prevádzok, ktoré vizuálne znečisťujú inak nádherné historické centrum.

Tabuľka: Príjmy košických mestských častí z odvodov z hazardných hier za rok 2018 a počet herní na ich území

Mestská časť

Počet obyvateľov Počet herní Príjmy z hazardu za rok 2018 
Západ39.9781588.575
Dargovských Hrdinov 26.169528.655
Nad Jazerom24.803858.149,90
Sídlisko KVP23.864831.134,40
Juh23.0307134.342,70
Sídlisko Ťahanovce22.340628.300
Staré Mesto20.75130417.128,24
Sever20.281327.387,80
Luník IX6.411
Šaca5.890111.101,34
Krásna5.401
Barca3.626
Košická Nová Ves2.691113.651
Ťahanovce2.529
Vyšné Opátske2.480
Myslava2.257
Pereš1.939
Kavečany1.310
Poľov1.198
Šebastovce732
Lorinčík718
Džungľa6972139.836,17
Celkom239.09586978.261,55

Zdroj: údaje o počte obyvateľov sú z roku 2017 zo Štatistického úradu Slovenskej republiky. Údaje o počte herní a výšky príjmu z hazardu sú z jednotlivých MČ.

Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "zvýšte karmu" alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!

Tomáš Jurkovič

Tomáš Jurkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Z pohľadu občana pozorujem, že mesto Košice má vo viacerých oblastiach svojho fungovania rezervy. Za najväčšiu výzvu, s ktorou sa naše mesto bude musieť vysporiadať, považujem zmiernenie dopadu klimatických zmien na urbanizované zóny. Jedným z hlavných opatrení je zatraktívnenie MHD a dobudovanie infraštruktúry pre alternatívne formy dopravy. Rozvoj individuálnej automobilovej dopravy nepovažujem za trvalo udržateľný, z toho dôvodu som sa rozhodol ho ďalej aktívne nepodporovať a namiesto auta som si zakúpil elektrickú kolobežku, a súčasne vo veľkom využívam MHD. Práve tieto formy dopravy potrebujeme rozvíjať, urobiť ich dostupnejšími, spoľahlivejšími a bezpečnejšími. V októbrových spojených regionálnych a komunálnych voľbách kandidujem ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti Sídlisko Ťahanovce, mesta Košice a Košického samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  Mestská turistikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu