Posledné dva týždne patrili komunitným udalostiam s názvom “Nové parky v Košiciach”, počas ktorých kolektív pod vedením architektky Anny Dobruckej predstavil koncepty na rozvoj parkov v širšom centre mesta. Udalosti boli verejné prístupné a mohla sa ich zúčastniť aj odborná či laická verejnosť, ktorá mohla v dotazníku či vo voľnej diskusii prezentovať vlastný názor.
Mesto Košice si objednalo spracovanie konceptov rozvoja pre budúce ako aj súčasné parky na Aničke, Borovicovom háji, Čičkách, Kalvárii, Pod Furčou a Povrazovej na sídlisku KVP. Koncepty mali načrtnúť potenciál ich ďalšieho využitia a celkového rozvoja nezastavaných zelených plôch v meste.
Rozvoj lokalít bez vzťahu k pozemkom
Základným problémom, prečo tak skoro (a možno nikdy) nedôjde k realizácii niektorých plánov, sú pozemky. Nevysporiadané pozemky. Mesto Košice zadalo tímu architektov spracovať aj také lokality, na ktorých sa nachádzajú nevysporiadané pozemky, napr. Borovicový háj, Čičky alebo Anička.
Pozemky pod týmito parkami patria často pôvodným vlastníkom, skupujú ich developeri a špekulanti, navyše sú často veľmi rozdrobené. Kým mesto nezačne s aktívnym výkupom pozemkov v týchto lokalitách, tak na väčšinu prezentovaných zámerov či na komplexné riešenie pre dané lokality môžeme zabudnúť.
V prípade Borovicového hája mesto Košice platí nájomné 100 tisíc eur za 25 tisíc m2, ktoré vlastní firma ST Energy Blažeja Podoláka a Štefana Žigu. Mesto Košice vedie so spomínanou spoločnosťou ďalší súdny spor v súvislosti s iným pozemkom v tejto lokalite. Výkup pozemkov by v dlhodobom horizonte bol jednoznačne výhodnejší, pokiaľ chceme túto zeleň zachovať.
Redukcia existujúcej zelene v meste
Viacero konceptov v skutočnosti počítalo s redukciou zelených plôch v meste, pretože v nových parkoch bolo umiestnených množstvo ihrísk, športovísk a doplnkovej infraštruktúry. V prípade Borovicového háju sa počítalo v návrhu aj s nutnosťou výrubu stromov v nie zrovna zanedbateľnom rozsahu. To rozhodne nemôžeme v čase klimatickej krízy vnímať ako pozitívny krok a nepomôžeme tým ani mikroklíme v meste.
Futuristické plány bez peňazí
Predstavené návrhy pôsobili vizuálne veľmi dobrým dojmom. Priam až futuristicky. Často obsahovali aj odvážne riešenia, napr. veľké športové areály s komunitným zázemím alebo revitalizáciu toku Hornádu s mŕtvymi ramenami a podobne. Plány sú to krásne a odvážne, otázne je, odkiaľ na to všetko mesto zoberie peniaze (čo i len v prípade realizácie konceptu jedného parku). Najprv samozrejme je potrebné nadobudnúť vzťah k pozemkom, čo tiež vôbec nebude lacná záležitosť.
Zadanie bez konzultácie s mestskými časťami
Na stretnutiach boli prítomní často aj starostovia či mestskí, resp. miestni poslanci. S mestskými časťami, na ktorých územiach sa tieto parky nachádzajú, o týchto konceptoch nikto nediskutoval. Opäť ide o sólo (marketingovú) akciu Magistrátu, kedy občanov ohromíme bombastickými projektami, ale s miestnymi ľuďmi a ich mestskými časťami pred zadaním projektu sa nikto nerozprával o ich potrebách. Preto sa stalo, že v mestskej časti Sídlisko KVP už v parku Povrazová plánujú iný zámer.
V prípade Borovicového háju sa takmer nikto zo zúčastnených nestotožnil s návrhmi tímu architektov. Ľudia odmietali výruby stromov a preferovali by skôr citlivé zásahy ako prerobenie hája na rušné miesto s viacerými ihriskami či bikrosovým areálom v severnej časti hája. Je veľká škoda, že sa pred vypracovaním takých zámerov vôbec neoslovili mestské časti, mohli by skôr prísť s množstvom poznatkov, o ktorých sa autori dozvedeli až na verejných prezentáciách.
Koncepty nerešpektujúce prirodzené biokoridory
V rámci utorkovej udalosti k parku na Čičkách sa strhla diskusia o tom, že koncept plánovaného parku vôbec nerešpektuje prirodzený biokoridor pre zvieratá. Nie je sa čomu čudovať. Koncepty obsahovali miesto skutočne hodnotných zelených plôch viac ihriská či športoviská a skôr by sa to dalo označiť za “nové športovo-zábavné plochy v meste.”
Spätná väzba
Oceňujem snahu autorov o získanie spätnej väzby od obyvateľov. Na každom stretnutí bolo možné vyplniť dotazník, a tiež zakresliť svoje nápady do mapy. Škoda, že tieto verejné stretnutia sa nenahrávali na sociálne siete. Pokiaľ ste neboli na konkrétnej udalosti, doposiaľ ste sa nemali ako vyjadriť k jednotlivým návrhom. Verím, že v dohľadnej dobe sa situácia zmení a jednotlivé návrhy budú verejne dostupné, aby ste si ich mohli všetci pozrieť a vyjadriť sa k nim.
Záver
Ak myslíme zámer realizácie nových mestských parkov naozaj vážne, mali by sme v prvom rade začať s výkupom pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod nimi. Aby boli naše predstavy konkrétne a nezostali iba pri úchvatných vizualizáciách, mali by sme si vybrať 1-2 parky, ktoré by boli zamerané športovo-zábavnú funkciu a vo zvyšných by sme mali zabezpečiť dominantné postavenie zelene.
Súčasne by sme nemali zabúdať na klimatickú krízu. Uvedomme si, že každým zásahom, ktorým nahradzujeme zelené plochy v meste betónom, prispievame k negatívnym vplyvom na nás všetkých. V našom meste potrebujeme aj skutočné zelené plochy s vodou, ktoré nebudú len výplňou megalomanských parkov, ale budú slúžiť primárne svojmu účelu. Aj tieto parky potrebujeme. A oveľa viac.
Titulná fotografia: Pavol Leukanic
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "Páči sa mi", alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!
