V predchádzajúcej časti spracovania témy som podrobne opísal, čo to je šikana, aké sú jej formy a uviedol profil útočníka. Článok nájdete tu: https://blog.sme.sk/tomasmiklosko/spolocnost/sikana-ako-symptom-toxickej-kultury. Tento text naň plynule nadväzuje, no je napísaný tak, aby ho bolo možné čítať aj samostatne.
Šikana je opakované úmyselné ubližovanie, ponižovanie alebo znevažovanie vybranej obete, čiže ide o agresívne a vo svojej podstate necitlivé prejavy správania sa. Môže mať priamu formu, ako sú urážky, vyhrážky, verejné zhadzovanie, nátlak či fyzické násilie, alebo nepriamu – zámerné vylúčenie z kolektívu, ohováranie, zdieľanie osobných údajov, šírenie fotografií v online skupinách, intrigy, zatajovanie dôležitých faktov či podrývanie autority pred ostatnými. Šikana existuje na pomyselnej škále závažnosti, od drobných incidentov až po extrémne.
Na rozdiel od bežných konfliktov, kde ide o obojstranné nezhody, šikana predstavuje jednostranný, dlhodobý a cielený útok na obeť. Je potrebné podotknúť, že toxická skupina dokáže premeniť aj inak normálnych ľudí na agresorov. V kolektíve sa správajú inak ako individuálne a pod tlakom konformity sa môžu pridať k šikane, hoci by to za iných okolností neurobili.
Šikanér je zvyčajne človek, ktorý má voči takémuto nežiaducemu a násilnému správaniu isté predispozície. Primárny agresor, od ktorého šikana zvyčajne začína, zneužíva svoju dominanciu či už fyzickú silu, postavenie, vplyv alebo popularitu. Spolieha sa na to, že skupina ho počúva a nikto sa mu neodváži postaviť, najmä zo strachu o vlastné postavenie alebo výhody.
Osoby, ktoré šikanujú, sú zvyknuté ubližovať a spôsobovať fyzickú, psychickú a emocionálnu bolesť, pretože chcú a môžu (a na svojom chovaní nevidia nič zlé - necítia vinu, hanbu a výčitky svedomia). Dôležité je slovo "môžu" – agresori si dovolia útočiť, pretože využívajú situačné okolnosti. Myslia si, že im to prejde, že sa nič nestane. Niektorí sú dvojtvárni a ich manipulácia je taká rafinovaná, že okolie ani len netuší, čo sa v skutočnosti deje.
Postupne sa vytvára atmosféra, kde sa útočné správanie stáva normou. Ostatní si na to, čo sa deje, zvyknú, niektorí sa pridajú, iní mlčia. Obetiam sa hovorí, že preháňajú, že si to len zle vysvetľujú (gaslighting). Tak sa spúšťa mechanizmus, kde sa šikana nielen toleruje, ale dokonca podporuje a normalizuje. Strach a apatia sa šíria skupinou, a tí, ktorí by sa mohli agresorovi postaviť, radšej mlčia, aby sa sami nestali terčom.
Najhoršie na tom je, že niektorí agresori dokážu zmanipulovať aj okolité publikum. Obeť vykreslia ako problematickú, precitlivenú alebo nespolupracujúcu. Zrazu sa zo skutočnej obete stane terč kolektívnej frustrácie a agresor sa môže hrať na obeť. Táto otočka vnímania (zámena agresora za obeť a naopak) je jedným z najsilnejších nástrojov šikanéra. Manipulatívni agresori dokážu využiť to, že ľudia majú tendenciu veriť tým, ktorí pôsobia sebavedomo, alebo sa prispôsobovať názoru väčšiny. Ak agresor presvedčí okolie, že on je v práve a obeť je problémová, ľudia mu často uveria bez toho, aby si overili fakty.
Je veľmi pravdepodobné, že poznáte niekoho, kto zažil šikanu alebo bol sám šikanérom. Rovnako tak poznáte učiteľov, šéfov, kolegov, spolužiakov, rodinných príslušníkov alebo riaditeľov škôl, ľudí, ktorí namiesto riešenia problému radšej mlčia, zametajú ho pod koberec, minimalizujú jeho závažnosť alebo ho úplne ignorujú. Smutnou realitou je, že šikana sa často začne riešiť až vtedy, keď prepukne do extrému, či už tragédiou ako samovražda obete alebo minimálne dramatickým škandálom, ktorý už nie je možné ďalej ututlávať.
Šikana je systémový problém, ktorý upozorňuje na to, že v nejakom ľudskom kolektíve je niečo poriadne zhnité a toxické, zamorujúce celé prostredie, a teda nevplývajúce len na obeť. Ak sa s tým nič nerobí, správanie sa normalizuje a toleruje sa útočné správanie, ktoré znižuje dôveru, podporuje vnímanie nespravodlivosti a utvrdzuje bezmocnosť obetí, ako aj jej širšieho okolia. Táto dynamika vytvára dlhodobé škody na psychike obetí a svedkov, pričom v niektorých prípadoch vedie k posttraumatickým stresovým poruchám (PTSD) alebo strate dôvery v spoločenské inštitúcie.
Je dôležité spomenúť, že nie každý, kto tvrdí, že bol šikanovaný, je skutočne obeť. Falošné obete existujú a niektorí toxickí ľudia sa za ne vydávajú, pretože táto rola vzbudzuje empatiu a súcit, vďaka čomu sa k nim ľudia ľahko pridajú a uveria ich príbehu aj bez overovania faktov. Emocionálne podfarbené tvrdenia často pôsobia presvedčivejšie než realita.
Všetko podstatné o šikane nájdete v mojom predošlom článku. Tento text je však o konkrétnych krokoch, ako sa brániť. Zameriava sa predovšetkým na šikanu medzi dospelými, pričom problematike u detí sa venuje len okrajovo.
Postupné prekračovanie hraníc
Šikana prebieha vo viacerých fázach a jej konkrétny priebeh závisí od individuálnych okolností. Na úplnom začiatku si však agresor testuje terén – skúma vaše hranice a reakcie.
Spočiatku môžu ísť o izolované, zdanlivo nesúvisiace prípady: nevinné vtípky na váš účet, narušenie osobného priestoru, nepríjemné dotyky alebo prvé klebety. Tu sa začína hra mačky s myšou.
Agresor sleduje, čo urobíte. Ak si svoje hranice jasne stanovíte a odkomunikujete, môže sa stiahnuť a dať pokoj, alebo skúsi inú taktiku, a to napríklad zosmiešňovanie vašej reakcie, manipuláciu skupiny či hranie sa na obeť.
Ak by som to mal opísať metaforicky, na začiatku proti vám útočí papierovým mečom, čo je dozaista nepríjemné, ale znesiteľné. Stačí si vymedziť hranice a obrazne mu meč vyraziť z rúk. Ak to však neurobíte, agresor to vníma ako zelenú na pritvrdenie. Papierový meč sa zmení na plastový, potom na drevený, ktorým keď vás zasiahne, bolí to oveľa viac.
Tento proces funguje na princípe „postupného varenia žaby“. Hranice sa posúvajú tak pomaly, že si obeť nemusí uvedomiť, kedy sa situácia stala neakceptovateľnou. Psychológovia nazývajú tento mechanizmus „foot-in-the-door“ – malé ústupky vedú k väčším, až sa obeť ocitne v situácii, kde sa jej zdá, že už nemôže účinne odporovať.
Šikanér cielene zbiera informácie o vašich slabých miestach, aby ich mohol neskôr využiť proti vám. Ešte nebezpečnejšia je pasivita okolia. Ak si agresor všimne, že nikto nezasahuje alebo sa dokonca smeje, cíti sa povzbudený pokračovať.
Preto je dôležité reagovať včas. Vaša obrana spočíva v pevnom stanovení hraníc a jasnej, priamočiarej komunikácii. Musíte dať jednoznačne najavo, čo vám prekáža, prečo je to neprijateľné a aké následky môže mať, ak bude takéto správanie pokračovať.
Dôsledky tolerovania násilného správania
Ak si hranice dostatočne nevymedzíte a nepoviete, aké správanie netolerujete a prečo je cez čiaru, šikanér to vníma ako signál, že ste ľahká korisť a dostupné boxovacie vrece, na ktorom sa môže kedykoľvek vyvŕšiť.
Zanedbaním ochrany seba samého a nekomunikovaním hraníc sa postupne môžete nechcene prepracovať až do bodu, kedy šikanér ustavične posúva hranice. Prichádzajú vulgárne nadávky, fyzické útoky, útoky na reputáciu, zameria sa na ľudí, s ktorými vychádzate dobre, a bude sa snažiť vás čo najviac izolovať, aby sa vás ľudia stránili a vyhýbali sa vám. A samozrejme, bude chcieť o svojej verzii (t. j. prečo ste vy tá čierna ovca a problém), presvedčiť čo najviac ľudí, z ktorých sa, žiaľ, niektorí pridajú na šikanérovu stranu a začnú sa na šikane priamo či nepriamo podieľať.
Presne toto je tá fáza, kedy je už vymedzenie hraníc absolútne nutné, rovnako aj nahlásenie šikanéra a jeho prípadných spolupáchateľov. Rovnako zvážte tiež aj odchod z takéhoto toxického kolektívu.
Všetky spomenuté prejavy sú natoľko závažné, že väčšina ľudí ich psychologicky právom neunesie, pretože prevýšia kapacitu osoby vyrovnávať sa s opakovaným stresom, strachom a úzkosťou, ktorú zažívajú.
Pamätáte tú metaforu s mečom z predchádzajúceho úryvku? Keď sa šikanérovi postavíte alebo o šikane začnete rozprávať, jednoducho preto, aby sa to riešilo a voči agresívnej osobe niekto zakročil, daný agresor začne vnímať bezprostredné ohrozenie. Meč, ktorý bol na začiatku menej ostrý, je zrazu z pevnej ocele a nabrúsený. Šikanér bude chcieť ťať priamo do živého, a teda spôsobiť vám čo najväčšie rany - na medziľudských vzťahoch, reputácii a psychickom zdraví. Bude vás chcieť zlikvidovať. V praktickom ponímaní to znamená, že sa vás bude snažiť vyštvať z triedy, školy, práce, rodiny či akéhokoľvek iného kolektívu. Výrazne patologické osoby sa môžu dokonca pokúsiť o fyzickú likvidáciu alebo vás dohnať k samovražde.
Ak je šikana extrémne závažná a ide o skupinovú šikanu (mobbing), šikanér má zvyčajne aj svojich komplicov – takzvané „lietajúce opice“ (flying monkeys). Títo ľudia sa správajú ako zmyslov a racionality zbavené cvičené opice, slepo nasledujúce agresora. Budú šíriť o vás negatívnu mienku, donášať informácie, sledovať, čo robíte, s kým komunikujete, a, samozrejme, aj sami útočiť.
Silnejší pes žerie
Šikana stojí na dominancii a násilnom správaní. Poznáte to – triedny grázel a bitkár si vymedzuje svoje teritórium, vyberie si obeť, ktorá je slabšia alebo odlišná, a vyvŕši sa na nej, aby ostatným ukázal, aký je kápo a čo ich čaká, ak sa mu postavia. Na pracovisku to funguje podobne. Stačí, že sa znepáčite šéfovi alebo kolegovi, ktorý rád intrigánči a donáša, a postupne sa stanete terčom.
Je úplne jedno aké máte schopnosti hodnoty charakter či zásluhy. V mysli šikanéra platí jediné keď vás raz nemá rád, ste na odpis a útoky si "zaslúžite". Urobí všetko pre to aby vás zo svojho teritória dostal a ak neodídete pokúsi sa vás zničiť. A to sociálne psychologicky kariérne alebo iným spôsobom.
To, že ste sa stali terčom šikany, sa dozviete nielen podľa toho, že priamy útočník si na vás čoraz viac dovoľuje. V skupinách ľudí (rodiny, pracoviská, kluby, skupiny priateľov, školy a iné) sa to prejavuje postupne. Začujete klebety, nepravdivé alebo skreslené informácie týkajúce sa vašej osoby, blízki ľudia sa vás začnú strániť alebo s vami komunikovať inak, prípadne vás začnú obchádzať alebo dokonca izolovať. A čím dlhšie to trvá, tým viac ľudí začne preberať verziu šikanéra ako „pravdu“.
Ľudia majú rôzne dôvody, prečo sa na šikane podieľajú. Niektorí majú sami agresívne sklony a jednoducho dostali príležitosť „môcť“. Iní sa chcú zapáčiť agresorovi, udržať si výhody, alebo len nechcú byť ďalšou obeťou. Najviditeľnejšie je to na pracovisku – ak je šikanérom šéf alebo niekto z jeho kruhu, väčšina sa prispôsobí. Budú sa tváriť, že nič nevidia, obeti sa začnú strániť alebo rovno bez kritického myslenia prevezmú a šíria verziu agresora. Pretože nechcú prísť o plat, musia platiť hypotéky a určite sa nechcú dostať do podobnej situácie. Strach zo sociálneho vylúčenia je silný a práve ten šikanér využíva.
Sociálna konformita sa v praxi prejavuje tak, že keď sa v skupine vytvorí „kolektívna pravda“, väčšina ju bez premýšľania prevezme a považuje za fakt. Je to pohodlnejšie a bezpečnejšie než ísť proti prúdu. Ak šikanér označí niekoho za problém, ostatní sa rýchlo prispôsobia. Najskôr si obeť len menej všímajú, potom ju začnú ignorovať, a nakoniec sa niektorí pridajú k útokom, aby si udržali svoje miesto v skupine. Spustí sa efekt snehovej gule: čím viac ľudí prijme agresorovu verziu reality, tým ťažšie je ju spochybniť.
Čo s tým? Prvá vec, ktorú treba pochopiť, je, že šikanér neprestane sám od seba. Naopak, ak nekladieme odpor, postupne pritvrdí. Preto je kľúčové jasne nastaviť hranice, konfrontovať ho pred svedkami, zbierať dôkazy a vytvoriť si podpornú sieť. Ak situácia eskaluje, netreba čakať na zázrak. Treba konať, incidenty zdokumentovať, nahlásiť a hľadať podporu.
Šikanér využíva sociálnu konformitu ako nástroj na upevnenie svojej moci a vplyvu. Chce, aby sa ho ľudia báli a bez rozmýšľania sa prispôsobili jeho pravidlám. Ak sa mu niekto postaví, okamžite prejde do útoku – ako agresívny pes, ktorý cíti ohrozenie. Začne hrýzť, trhať a snažiť sa spôsobiť čo najväčšie škody na vašej povesti, vzťahoch a psychike. Práve preto je kľúčové vedieť, ako ho zastaviť skôr, než vám vážne ublíži.
Pamätajte, že šikana nie je len o agresorovi, ale aj o tých, ktorí ju umožňujú. Ticho, pasivita alebo ospravedlňovanie agresora udržiavajú šikanu pri živote. Kto nič nerobí, nie je neutrálna strana, ale nevedomý spolupáchateľ.
Praktické tipy na obranu voči šikane
1. Fáze testovania hraníc a prvotných prejavov
V prvotnej fáze šikany je kľúčové, aby ste už pri prvých náznakoch, aj keď môžu byť nenápadné, dali jasne najavo, kde sú vaše hranice. Šikanér musí pochopiť, že si voči vám nemôže dovoliť čokoľvek. Ak útoky pokračujú alebo sa stupňujú, nenechajte sa zastrašiť ani zmanipulovať. Pamätajte si, že máte kontrolu nad svojimi reakciami.
Dávajte si pozor, aké informácie o sebe zdieľate, obzvlášť s ľuďmi, ktorých nepoznáte dobre, alebo s tými, ktorí už preukázali sklony k šikanóznemu či manipulátorskému správaniu. Sledujte, ako sa správajú k slabším alebo k ľuďom, s ktorými majú konflikt. Jedného dňa sa ich terčom môžete stať aj vy.
Zároveň si všímajte atmosféru kolektívov, v ktorých sa pohybujete. Ak sa napríklad na pracovisku dejú nekalosti, je vysoká pravdepodobnosť, že tam prebieha aj šikana. Buďte obzvlášť ostražití, ak sa tajnostkárstvo a zákazy hovoriť netýkajú len pracovných úloh, ale aj rôznych neetických praktík, podvodov, krytia chýb nadriadených či kolegov, falšovania dochádzky alebo iných machinácií. Ak počujete frázy ako „odtiaľto sa nevynáša“ alebo „o tom, čo sa tu deje, sa nesmie rozprávať“, majte sa na pozore. Takéto prostredie vytvára atmosféru strachu, manipulácie a toxickej lojality, kde sa šikana často stáva jedným z hlavných nástrojov kontroly.
Dávajte si pozor, keď vás v skupine, najmä na pracovisku, niekto upozorní, že „toho alebo tú tu nemáme radi“ alebo „nebav sa s ním/ňou, obchádzaj ho/ju“. Takto agresor testuje, či sa pridáte k šikane, alebo si zachováte odstup. Práve v takýchto momentoch sa rozhoduje, či si vás šikanér zaradí medzi poslušných nasledovníkov, potenciálnych spojencov, alebo naopak medzi hrozbu, ktorú treba eliminovať.
Vašou stratégiou by malo byť nerobiť chyby, udržiavať si pevné hranice a vyhýbať sa ľuďom, ktorí sa snažia hrabať vo vašom súkromí alebo vás provokovať k nevhodným reakciám. Šikana prekvitá tam, kde vládne strach a kde ľudia mlčia.
Stručne a jasne:
Sledujte dynamiku skupiny: Kto udáva tón? Kto sa prispôsobuje? Kto mlčí?
Všímajte si spôsoby komunikácie: Opakuje sa znevažovanie, irónia, posmešky, ignorácia?
Nepodceňujte prvé náznaky: Šikana sa nerozbehne zo dňa na deň.
Opakované prejavy neignorujte: Čakanie, že sa situácia vyrieši sama, vedie len k eskalácii. Agresor si testuje, kam až môže zájsť, a bez odporu bude pokračovať.
Ihneď zakročte: Nečakajte, pomenujte to, čo sa deje. Stanovte si hranice a komunikujte ich. Jasne identifikujte pokusy o šikanu a čo najskôr sa ohradte proti nim. Nebojte sa vyjadriť nesúhlas, naučte sa povedať „nie“, chráňte svoje práva a dôstojnosť.
Buďte asertívni, držte si pevné hranice a nenechajte sa zastrašiť: Šikanér je silný a dominantný len vtedy, keď nenaráža na odpor. Čím sú vaše hranice pevnejšie, tým menší priestor má agresor na operovanie a podnikanie útokov.
Ak si všimnete, že niekto je dlhodobo znevýhodňovaný alebo obchádzaný, skúste zistiť prečo. Nie každá izolácia je náhodná. Je možné, že daný človek je obeťou šikany.
Pokiaľ na pracovisku čelíte šikane (priamej či nepriamej), diskriminácii alebo neprimeranému zaťažovaniu úlohami, ktoré presahujú váš dohodnutý druh práce či sú v rozpore s opisom vášho pracovného miesta, alebo ak si na vás niekto vybíja frustráciu, neignorujte to. Ozvite sa, nedovoľte, aby sa to stupňovalo, a v závažných prípadoch zvážte oficiálne nahlásenie (HR, manažmentu, v odôvodnených prípadoch Inšpektorátu práce alebo iným príslušným orgánom).
Šikana sa väčšinou deje skryto: Hovorte o tom, čo sa vám (alebo niekomu inému) stalo, ako sa ľudia správajú a čo sa deje, aby ju nebolo možné tutlať, prehliadať alebo zamlčiavať. Riešiť sa dá len to, o čom sa vie.
Šikana je o sile a dominancii – niekedy je lepšie vyčkať: Ak vás agresor môže ohroziť (napr. kariérne), môže byť taktické dočasne predstierať podriadenosť a počkať na správny moment na konfrontáciu, nahlásenie incidentu alebo odchod. Priama vzbura proti silnejšiemu agresorovi (a potenciálne nebezpečnej osobnosti) môže byť riskantná, preto niekedy treba najskôr zabezpečiť vlastnú ochranu.
Ignorovanie šikany nadriadeným alebo učiteľom je vážny signál: Ak sa šikana deje aj po nahlásení osobe s autoritou, je to jasný znak jej nekompetencie. Schopnosť riešiť konflikty a chrániť zdravé prostredie je základná povinnosť každého, kto pracuje s ľuďmi. V danom prípade je možné aj priame alebo nepriame spolupáchateľstvo.
Každý je zodpovedný za svoje činy a musí si byť vedomý ich následkov: To, že niekto mohol byť zmanipulovaný primárnym agresorom alebo uveril falošnej verzii incidentov, ho neospravedlňuje. Stáva sa spoluzodpovedným a musí niesť dôsledky za svoje správanie, či už ide o priame útoky, intrigy alebo pasívnu podporu šikany mlčaním či tolerovaním nespravodlivosti.
2. Sústavné posúvanie hraníc a agresívna šikana
Ak už viete, že sa šikana deje, pretože zažívate opakované a stupňujúce sa útoky, situáciu si dokumentujte. Stačí vám pero a papier alebo mobil.
Zapíšte si, čo sa stalo, kedy sa to stalo (dátum a čas) a kto bol pri incidente prítomný. V prípade vyhrážok, nátlaku, zastrašovania alebo iných mimoriadne agresívnych prejavov si skryte vyhotovte fotky a videá, ale dávajte pozor, aby ste pri vyhotovovaní záznamov sami neporušili zákon alebo sa nevystavili neetickým praktikám.
Pamätajte, nenechajte sa vyprovokovať. Čo najpokojnejšie a oznamovacím tónom si stanovte svoje hranice, problematické osoby obchádzajte, komunikujte s nimi formálne a jednoducho. Nezdieľajte osobné informácie, pocity ani to, čo si skutočne myslíte. Šikanér (a jeho kumpáni) čakajú na vaše chyby vo forme neprimeraných reakcií, aby ich využili a vykreslili vás ako problémového alebo nestabilného.
Uchovávajte si SMS a iné správy, a e-maily. Pri správach na mobile si robte snímky obrazovky, aby ste mali dôkaz aj v prípade, že by agresor správy upravil alebo vymazal. V aplikáciách využívajte funkciu zálohovania konverzácií. S osobami podieľajúcimi sa na šikane komunikujte výlučne písomne, aby boli incidenty čo najlepšie zdokumentované. Opakované útoky, intrigy, mobbing či poškodzovanie reputácie nie sú len morálnym zlyhaním – môžu byť trestnými činmi, za ktoré agresor nesie právnu zodpovednosť.
Ak dochádza k vylučovaniu z kolektívu a izolácii, keď šikanér využíva svojich komplicov (lietajúce opice) k ostrakizácii, budujte si vlastnú sieť podpory, utužujte vzťahy s dôveryhodnými ľuďmi a zároveň hľadajte oporu mimo skupiny, v ktorej sa šikana odohráva. Šikanér sa vás bude snažiť zahnať do kúta, vaším cieľom je rozšíriť si priestor a operovať tam, kde na vás nemá dosah. Nenechajte sa zastrašiť a izolovať, potrebujete všetku pomoc, ktorá sa vám naskytne.
Ak ku šikane dochádza na pracovisku, kontaktujte nadriadeného alebo vyšší manažment. Vo väčšine firiem a organizácií existujú stanovené postupy a protokoly na ohlasovanie nenávistného, agresívneho a diskriminačného správania. Pri nahlasovaní využite vami zdokumentované incidenty a výpovede ľudí, ktorí sú na vašej strane. Počkajte však na správny moment a pred podaním sťažnosti sa opýtajte, či vám bude zabezpečená aj ochrana, pretože je vysoké riziko odvety, ak sa o tom šikanér dozvie. Ak už ochranu máte, rozprávajte o tom, čo sa deje. Povedzte svoj príbeh. Je dôležité, aby ste zdieľali svoje skúsenosti a získali podporu od tých, ktorí vás môžu pomôcť.
Môžete sa ocitnúť v situácii, keď je nápor na vaše psychické a fyzické zdravie priveľký. Pamätajte, že nemusíte bojovať – nie je hanba odísť z toxického kolektívu. Boj s nebezpečnou sviňou je extrémne náročný, pretože táto sviňa má špinu a bahno rada, užíva si to. Vy z toho však vyjdete len unavení a znechutení. A presne tak funguje aj väčšina šikanérov.
Pamätajte, že ľudia, ktorí ospravedlňujú šikanu, tvrdia, že to nemáte riešiť, že sa vlastne nič nedeje, sú tí, ktorí vám v ťažkých časoch naozaj na nič. Nezastanú sa vás, nebudú vás brániť a nechajú vás samých, keď to najviac potrebujete. Namiesto toho sa sústreďte na tých, ktorí stoja pri vás, ktorí vás podporujú, neváhajú podať pomocnú ruku a majú odvahu postaviť sa za vás aj v najťažších chvíľach. Títo ľudia sú vašou skutočnou oporou a pomôžu vám prekonať aj najtemnejšie obdobia.
Ak sa rozhodnete bojovať (čo skôr neodporúčam), učte sa o slabých miestach šikanéra. Rozprávajte o tom, čo sa deje, otvorene a priamo – to ho môže donútiť stratiť zábrany v takej miere, že šikana zrazu bude viditeľná aj pre tých, ktorí ju predtým prehliadali. A potom udrite – napríklad oficiálnou sťažnosťou.
Vaším cieľom je, aby šikanér dostal metaforicky po hlave a skrotol. Takticky je lepšie, keď sa vás agresívny pes začne strániť a chodiť okolo vás so stiahnutým chvostom. Musí dostať jasný signál, že si voči vám nesmie dovoľovať, inak to bude mať vážne (napr. právne a reputačné) následky.
Je vhodné doplniť, že strach z konfliktu zo strany autorít alebo iných zodpovedných osôb šikanu nielen udržiava, ale priamo zhoršuje. Keď nezasiahnu, agresor si overí, že môže útočiť bez následkov, a postupne pritvrdzuje. Okolie dostáva jasný signál, že šikana je tolerovaná, čo uľahčuje ďalším, aby sa pridali alebo mlčali. Týmto zlyhaním autorita nielenže nechráni obeť, ale aktívne prispieva k eskalácii násilia a prehlbovaniu toxického prostredia.
Stručne a jasne:
Incidenty dokumentujte: Zapisujte si čo sa stalo, kedy, kde, kto bol prítomný. Uchovávajte správy, e-maily a iné dôkazy. V mimoriadne agresívnych situáciách (vyhrážanie, fyzické útoky a pod.) si diskrétne urobte fotky, nahrávky či videá (ak je to legálne). S osobami podieľajúcimi sa na šikane komunikujte výlučne písomne.
Nenechajte sa vyprovokovať: Komunikujte formálne, stručne a neukazujte emócie. Nedávajte šikanérovi zámienku, aby vás vykreslil ako problémového alebo labilného.
Chráňte si súkromie: Nezdieľajte osobné informácie, pocity ani názory s agresorom alebo jeho kumpánmi.
Ak vás niekto ohovára alebo falošne obviní: Vyzvite osobu správajúcu sa šikanózne na predloženie dôkazov (o udalosti, incidente, alebo ústnych tvrdeniach) a žiadajte vyjadrenia osôb, ktoré sú mimo sféry vplyvu šikanéra. Existujú totiž ľudia, ktorí sú na strane šikanujúceho, sú schopní a ochotní klamať, t. j. potvrdzovať a šíriť nepravdivú verziu udalostí.
Hľadajte podporu: Budujte si spojencov v kolektíve a vyhľadávajte pomoc mimo toxickej skupiny.
Neostávajte izolovaní: Šikanér sa vás bude snažiť odstrihnúť od podpory – tomu musíte zabrániť. Vytvárajte a utužujte vzťahy mimo toxickej skupiny. Hľadajte si spojencov a požiadajte o pomoc. Buďte mimoriadne ostražití voči ľuďom, ktorí komunikujú so šikanérom a jeho prípadnými komplicmi, ale nepýtajú sa na vašu verziu incidentov.
Riešte to oficiálnou cestou: Ak ste v práci, kontaktujte nadriadeného, HR alebo vyšší manažment a využite zdokumentované dôkazy.
Ak je šikana dlhodobá: Uvedomte si, že sa nachádzate v nepredvídateľnej a psychicky vyčerpávajúcej situácii. Sústreďte sa na aktivity a ľudí mimo dosahu šikanéra – tam, kde sa cítite bezpečne, komfortne a sebaisto. Tým si vytvoríte pevný oporný bod, ktorý vám pomôže zvládať tlak a zachovať si vnútornú rovnováhu.
Zvážte, či bojovať: Nie vždy má zmysel púšťať sa do konfliktu. Niekedy je najlepším riešením odísť a šikanéra ignorovať, obchádzať, správať sa, ako keby ani neexistoval. Ak sa však rozhodnete, že to tak nenecháte, postupujte uvážlivo v rámci zákona, etiky a morálnych štandardov tak, aby šikanér cítil, že nad vami nemá žiadnu moc ani kontrolu. To ho dostane pod tlak a začne robiť chyby. Situáciu dokonca môže vyhrotiť až do bodu, keď sa stane očividnou. Vtedy zbierajte dôkazy.
Ak sa rozhodnete brániť sa: Identifikujte slabé miesta šikanéra, hovorte otvorene o tom, čo sa deje, a v prípade potreby podajte oficiálnu sťažnosť alebo trestné oznámenie.
Dajte najavo, že sa nebojíte: Ak to situácia a okoľnosti dovoľujú, tak jasne ukážte, že poznáte svoje práva a že ak bude šikanér pokračovať, ponesie za to vážne následky – právne, reputačné alebo profesionálne.
Bacha na tých, čo sa pridávajú alebo mlčia:
Ak sa niekto zapája do zosmiešňovania či iných prejavov šikany, alebo mlčí, keď sa to deje, dávajte si na takých ľudí pozor a neverte im. Buďte ostražití, najmä na tých, ktorí z vás robia idiotov, zľahčujú vážne prejavy alebo sa tvária, že sa nič nedeje (gaslighting).
3. Extrémne prípady šikany
V niektorých prípadoch šikana prekročí všetky medze. Najmä pri skupinovej šikane, keď sa kolektív cielene snaží zničiť vašu povesť a psychicky vás zlomiť. Takéto prípady sa často dostávajú do extrémnych fáz, pretože šikana ostala neriešená, bola aktívne skrývaná alebo ju kompetentní ignorovali. Namiesto riešenia zametali problém pod koberec, až kým sa situácia nevymkla spod kontroly a nevyšla najavo.
Ak šikana naberá nebezpečné rozmery a nikto ju nerieši, je lepšie toxické prostredie opustiť, než si nechať ničiť zdravie. V závažných prípadoch zvážte podanie trestného oznámenia alebo žaloby na ochranu osobnosti, ale len vtedy, ak máte dôkladne zdokumentované incidenty a dôveryhodných svedkov ochotných vypovedať.
Šikana, ktorá je objektívne preukázateľná (teda reálne sa deje a existujú dôkazy o jej priebehu), a bola nahlásená nadriadenému, učiteľovi alebo inej osobe s autoritou, si vyžaduje adekvátne riešenie. Ak však táto osoba nekoná, rozhodne sa útočiť na obeť alebo kryje agresora, ide o vážne zlyhanie jej zodpovednosti. V takom prípade je potrebné nahlásiť jej správanie vyššiemu manažmentu, zriaďovateľovi, inšpekcii alebo iným relevantným orgánom.
V pracovnom prostredí môže byť nekonanie alebo krytie šikany v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi a etickými normami. V školskom prostredí môže ísť o porušenie povinností pedagóga. V extrémnych prípadoch môže byť takéto správanie právne postihnuteľné.
Nečakajte a požiadajte o pomoc. Oslovte dôveryhodných ľudí, odborníkov alebo pracovné oddelenia, ktoré riešia šikanu. Pri mimoriadne agresívnej alebo skupinovej šikane neváhajte vyhľadať právnu pomoc alebo ísť na políciu.
Stručne a jasne:
Rozpoznajte alarmujúce znaky: Ak sa konkrétna osoba alebo skupina systematicky snaží zničiť vašu povesť a zlomiť vás, šikana prekročila hranice únosnosti.
Nenechajte to zájsť priďaleko: Situácia sa často zhorší, ak je ignorovaná alebo úmyselne prehliadaná – neriešená šikana má tendenciu eskalovať.
Zvážte odchod: Ak je situácia neúnosná a prostredie toxické, odchod môže byť najlepším riešením. Nenechajte si zbytočne ničiť zdravie.
Zabezpečte si nepriestrelné dôkazy a svedectvá: Ak plánujete právne kroky, potrebujete detailnú dokumentáciu incidentov a svedkov ochotných spolupracovať (a vypovedať pravdivo).
Hľadajte právnu podporu: Pri skupinovej alebo extrémnej šikane môže byť právna pomoc nevyhnutná.
Podajte trestné oznámenie alebo žalobu: Pri vážnych prípadoch šikany zvážte všetky dostupné právne kroky na ochranu osobnosti a reputácie.
Opakovaná šikana je závažným narušením psychologického bezpečia celého kolektívu: Osoba s autoritou, ktorá ju kryje alebo nerieši, týmto zlyháva vo svojej základnej zodpovednosti a na svojom mieste nemá čo robiť. Takéto správanie podkopáva dôveru, podporuje toxické prostredie a môže mať vážne dôsledky nielen pre obeť, ale aj pre celú skupinu. V takom prostredí neexistuje dôvera, rozpadajú sa vzťahy a osoby zažívajú intenzívny stres.
Požiadajte o pomoc: Neostávajte v tom sami. Oslovte odborníkov, nadriadených alebo špecializované inštitúcie. Ak máte vážne obavy o svoje zdravie alebo bezpečnosť, neváhajte vyhľadať pomoc aj na polícii.
Rady na záver
Šikanéri profitujú z ticha a strachu obete. Využívajú jej posttraumatický stres, ktorý ju paralyzuje alebo brzdí v obrane. Obetiam, často bez podpory, sa ťažko bráni a spracováva emocionálne a psychicky náročné situácie, pričom bývajú zámerne izolované v rámci skupiny. Ak vidíte, že niekto vo vašom okolí sa stáva terčom šikany, nebuďte pasívni. Ponúknite podporu, zaujímajte sa o to, ako sa daná osoba cíti, a zistite, ako jej môžete pomôcť. Niekedy stačí dať najavo, že v tom nie je sama.
Ak ste manažér, vedúci tímu v práci lebo iná kompetentná osoba
Pokiaľ ste osoba s rozhodovacími právomocami na pracovisku a dostanete sa k vám informácie o šikane, je vašou zodpovednosťou konať rýchlo a efektívne. Pasivita alebo zametanie problému pod koberec len prehlbuje toxické prostredie a vedie k ďalšej eskalácii. Sústreďte sa na nasledovné oblasti:
Nezávislé vyšetrenie incidentov – Vypočujte ľudí, ktorí nie sú pod vplyvom agresora a jeho spojencov, pretože tí budú s vysokou pravdepodobnosťou klamať alebo zahmlievať situáciu. Aj výskumy ukazujú, že ak sa vyšetrovanie opiera len o výpovede ľudí pod vplyvom agresora, výsledky sú skreslené. Šikanéri často manipulujú prostredie, aby skryli svoju vinu.
Presné pravidlá a dôsledné vymáhanie – Každé pracovisko by malo mať jasne stanovené pravidlá správania a etický kódex, kde je šikana definovaná ako neprípustná. Tieto pravidlá však nestačí len mať – musia byť aktívne vynucované a kontrolované. Je nevyhnutné monitorovať nálady, atmosféru a psychologické bezpečie zamestnancov, aby sa včas odhalili náznaky šikany a toxických vzorcov správania.
Odstránenie agresora z kolektívu – Ak sa podozrenia zo šikany potvrdia, šikanér musí byť presunutý na iné pracovisko alebo rovno prepustený. Ak ide o mobbing, je nevyhnutné identifikovať primárneho agresora a jeho spolupáchateľov a túto skupinu roztrieštiť. Inak sa šikana bude opakovať. Nečinnosť v tejto oblasti len umožní ďalšiu eskaláciu toxického správania.
Zodpovednosť nadriadeného – Ak ku šikane dochádza dlhodobo a nezasiahol priamy nadriadený, musí niesť následky. Pasívny šéf (alebo napr. učiteľ) často nie je len nečinným pozorovateľom, ale súčasťou problému. Ak zostane na svojej pozícii, toxická atmosféra sa nezmení. Preto by firmy mali zaviesť mechanizmy hodnotenia manažérov na základe ich schopnosti riešiť konflikty a zabezpečovať zdravé a psychologicky bezpečné pracovné prostredie. Nebojte sa konať radikálne, ak niekto šikanu zametá pod koberec alebo sa na nej podieľa, je spolupáchateľ.
Prevencia a vzdelávanie – Pravidelné školenia o šikane a jej dôsledkoch pomáhajú predchádzať problémom. Zamestnanci by mali vedieť, ako šikanu rozpoznať a bezpečne nahlásiť. Zároveň by mali mať prístup k podporným službám a byť chránení pred prípadnou odvetou šikanéra a jeho komplicov.
Šikana na pracovisku degraduje vzťahy, narúša psychologické bezpečie a znižuje efektivitu práce. Preto je potrebné riešiť ju radikálne – vyhadzovom alebo presunom toxických osôb a nastavením mechanizmov, ktoré zabránia, aby sa opakovala.
Ak dochádza k šikane v škole
Neignorujte varovné signály – Ak sa správanie dieťaťa mení, je úzkostné, uzatvára sa alebo má fyzické prejavy stresu, treba spozornieť. Pýtajte sa ho, ako sa cíti a čo tie pocity spôsobuje.
Dôsledné pravidlá a nápravné opatrenia – Školy by mali mať jasné dôsledky pre agresorov, ale aj mechanizmy nápravy, napríklad sociálny tréning alebo prácu s psychológom, pretože samotné tresty často nestačia.
Podporte obete a pracujte na ich začlenení do kolektívu – Deti, ktoré zažijú šikanu, často strácajú sebavedomie a uzatvárajú sa do seba. Okrem psychologickej pomoci je dôležité, aby sa opäť cítili súčasťou kolektívu, napríklad cez krúžky alebo tímové aktivity.
Zmeňte dynamiku skupiny – Ak v triede vznikla toxická hierarchia, kde agresori dominujú, treba ju narušiť. Učitelia by mali podporovať spoluprácu, empatiu a dôveru cez skupinové aktivity a pozitívne vzory správania.
Osveta medzi žiakmi a rodičmi – Mnohí rodičia si neuvedomujú, že ich dieťa môže byť agresorom alebo pasívnym pozorovateľom. Preto je kľúčové pravidelne vzdelávať nielen deti, ale aj rodičov o tom, aké správanie je neprípustné a aké následky môže mať šikana. Nestačia len prednášky, dôležité sú interaktívne workshopy a modelové situácie, kde si žiaci aj rodičia vyskúšajú, ako správne reagovať.
Ak sa šikana deje v rodine
Šikana v rodinnom prostredí je obzvlášť nebezpečná, pretože obeť často nemá kam uniknúť. Domáce násilie, psychické týranie alebo dlhodobá manipulácia môžu mať devastujúce následky. Ak ste svedkom takejto situácie:
Poskytnite obeti útočisko – Ak je to možné, poskytnite jej priestor, kde sa môže dočasne uchýliť a kde nebude vystavená agresorovi.
Nezľahčujte situáciu – Konflikty v rodine sú bežné, ale systematické ubližovanie nie je „normálne“. Ak vidíte vzorce psychického či fyzického týrania, je dôležité zasiahnuť.
Vyhľadajte odbornú pomoc – Psychológovia, sociálne služby alebo právnici môžu pomôcť obeti získať podporu a ochranu.
Nebojte sa právnych krokov – Ak dochádza k fyzickému násiliu alebo vážnemu psychickému týraniu, obráťte sa na políciu alebo iné inštitúcie, ktoré môžu situáciu riešiť.
Voči šikane je nutné sa brániť
Šikana neprestane sama od seba. Agresori sa nezastavia, pokiaľ im v tom niekto aktívne nezabráni. Ak ste obeťou šikany, hľadajte podporu a nenechajte sa zastrašiť. Rozprávajte o tom, čo sa deje. Ak ste svedkom šikany, nezostávajte ticho.
A ak ste niekým, kto má kompetencie zasiahnuť – najmä v pracovnom prostredí – vašou úlohou je všetkými dostupnými prostriedkami obeti zabezpečiť ochranu, obnoviť psychologické bezpečie v rámci kolektívu a odstrániť toxických agresorov.
Inými slovami, ak šikana existuje vtedy, keď šikanér „chce“ a „môže“, obranou voči šikane je sústrediť sa na to, aby nemohol. To znamená nastaviť jasné pravidlá, pravidelne kontrolovať ich dodržiavanie, zisťovať atmosféru a stav psychologického bezpečia ľudí v rámci kolektívu, nenechať toxickému správaniu žiadny priestor.
Šikanózne správanie nie je len neetické a nevhodné – je nákazlivé. Ak sa toleruje, šíri sa ďalej a postupne degraduje a zamoruje celé prostredie. Preto musí byť eliminované hneď na začiatku a takým spôsobom, aby sa ostatní o šikanu ani nepokúsili.
Ticho len posilňuje agresora a dáva mu pocit beztrestnosti. Aj keď sa môže zdať, že boj proti šikane je vyčerpávajúci a nerovný, pasivita je vždy horšia, lebo šikanéri neprestávajú, kým im niekto nestanoví hranice. A ak si ich nenastavíte vy, nikto iný to za vás neurobí.
Šikana prekvitá tam, kde agresori šikanovať chcú a môžu, pretože veria, že ich konanie zostane bez následkov. Presvedčme ich o opaku. Postavte sa za seba a bráňte sa.
Nemusíte dovoliť, aby vás šikana definovala. Ste oveľa viac než len to, čo sa vám stalo, čo vám druhí urobili, čo o vás hovoria alebo o čo sa pokúsili. Vaša hodnota nespočíva v ich slovách či činoch, ale vo vás samotných. Hoci je šikana bolestivá skúsenosť, nemusí vás zlomiť. Záleží na tom, ako sa k nej postavíte. Môže vás dokonca posilniť, ak sa rozhodnete jej čeliť, hľadať riešenia a postupne ju prekonať. Rovnako prejavom odvahy je aj to, ak sa rozhodnete odísť, opustiť toxické prostredie, vyhľadať pomoc a uprednostniť svoj pokoj pred vyčerpávajúcim bojom. Nezáleží na tom, ktorú cestu si vyberiete, dôležité je uvedomiť si svoju hodnotu, nenechať sa zraňovať tými, ktorí svoju silu cítia len vtedy, keď ponižujú druhých alebo im sústavne ubližujú. Ukážte, že si sami seba vážite a že vám na sebe záleží.
PS: Pri riešení šikany je nevyhnutné postupovať citlivo a takticky, aby sa predišlo porušeniu etických noriem a právnych predpisov. Každý krok by mal byť starostlivo zvážený s ohľadom na ochranu práv všetkých zúčastnených a rešpektovanie zákonných postupov.
PS2: Ak máte vlastné skúsenosti so šikanou, tipy, ako ju riešiť, alebo iné postrehy, ktoré v článku neuvádzam, podeľte sa o ne s ostatnými v diskusii. Všetky názory sú vítané.
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
____________________________________________________________________________
Zdroje sú rovnaké ako v predchádzajúcej časti spracovania témy:
Andrews, N. C. Z., Cillessen, A. H. N., Craig, W., Dane, A. V., & Volk, A. A. (2023). Bullying and the abuse of power. International Journal of Bullying Prevention, 1-10.
Book, A., Methot-Jones, T., Blais, J., Hosker-Field, A., Volk, A., Visser, B. A., Gauthier, N., Holden, R. R., & D’Agata, M. T. (2019). Psychopathic traits and the cheater-hawk hypothesis. Journal of Interpersonal Violence, 34(15), 3229–3251.
Dåderman, A. M., & Ragnestål-Impola, C. (2019). Workplace bullies, not their victims, score high on the Dark Triad and extraversion, and low on agreeableness and honesty-humility. Heliyon, 5(10).
Farley, S., Mokhtar, D., Ng, K., & Niven, K. (2023). What influences the relationship between workplace bullying and employee well-being? A systematic review of moderators. Work & Stress, 37(3), 345–372.
McDougall, P., & Vaillancourt, T. (2015). Long-term adult outcomes of peer victimization in childhood and adolescence: Pathways to adjustment and maladjustment. American Psychologist, 70, 300–310.
Muris, P., Merckelbach, H., Otgaar, H., & Meijer, E. (2017). The malevolent side of human nature: A meta-analysis and critical review of the literature on the Dark Triad (narcissism, Machiavellianism, and psychopathy). Perspectives on Psychological Science, 12, 183–204.
Pemment, J. (2015). The reappearing psychopath: Psychopathy’s stain on future generations. Aggression and Violent Behavior, 25, 237–242.
Pozzoli, T., Gini, G., & Thornberg, R. (2017). Getting angry matters: Going beyond perspective-taking and empathic concern to understand bystanders’ behavior in bullying. Journal of Adolescence, 61, 87–95.
Prabaharan, N., Dane, A. V., & Spadafora, N. (2024). Balance of power in peer victimization: The role of rivalry and vulnerability. Canadian Journal of School Psychology, 39(2):1-19.
Shin, Huiyoung. (2022). The role of perceived bullying norms in friendship dynamics: An examination of friendship selection and influence on bullying and victimization. International Journal of Behavioral Development. 46. 432-442.
Walser deLara, E. (2016). Bullying scars: The impact on adult life and relationships. 1st ed. New York: Oxford University Press.
Identifying and Addressing Bullying. Dostupné online na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK441930/
What Students Are Saying About Bullying Today. Dostupné online na: https://www.nytimes.com/2024/03/21/learning/what-students-are-saying-about-bullying-today.html
What is bullying? Dostupné online na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S2666869621000129
How to Recognize and Deal With Adult Bullying. Dostupné online na: https://www.psychologytoday.com/intl/blog/healthier-minds-happier-world/202311/how-to-recognize-adult-bullying
The Danger of Dark Triad Leaders. Dostupné online na: https://www.psychologytoday.com/intl/blog/out-the-darkness/202203/the-danger-dark-triad-leaders
Kritika, urážky, zosmiešňovanie: So šikanou na pracovisku sa stretla až tretina Slovákov. Dostupné online na: https://www.trend.sk/spravy/kritika-urazky-zosmiesnovanie-sikanou-pracovisku-stretla-tretina-slovakov
Deviatak Roman nebol sám. Čo zažívajú šikanované deti na školách? Dostupné online na: https://domov.sme.sk/c/23243862/sikana-na-skolach-na-slovensku.html
Zažili šikanovanie v práci: Nesmeli ísť na záchod, vulgárne ich urážali, strhávali im plat. Dostupné online na: https://domov.sme.sk/c/23152531/kolegovia-mu-zakazali-ist-na-zachod-sefka-jej-vulgarne-nadavala-aka-je-sikana-v-praci.html
Health Behaviour in School-aged Children Dostupné online na: https://hbsc.org/
One in six school-aged children experiences cyberbullying, finds new WHO/Europe study. Dostupné online na: https://www.who.int/europe/news/item/27-03-2024-one-in-six-school-aged-children-experiences-cyberbullying--finds-new-who-europe-study
Psychosocial risks to workers' well-being: Lessons from the COVID-19 pandemic. Dostupné online na: https://www.eurofound.europa.eu/en/publications/2023/psychosocial-risks-workers-well-being-lessons-covid-19-pandemic
