V práci trávime veľkú časť života. U niektorých pracovný čas dokonca prevýši ten osobný, určený na oddych alebo chvíle s blízkymi. Každé pracovisko je svojím spôsobom uzavretý ekosystém s vlastnou kultúrou a medziľudskými vzťahmi. To, čo zažívame v práci, sa prenáša aj do osobného života, či si to chceme priznať, alebo nie. Ak dlhodobo čelíme neutíchajúcemu stresu, hnevu alebo frustrácii, zaručene si okrem výplaty prinesieme domov aj zhoršené psychické a časom aj fyzické zdravie.
Zdravé a podporujúce prostredie s fungujúcimi vzťahmi nás dobíja energiou a inšpiruje k posunu vpred. Bohužiaľ, existujú aj toxické pracoviská, kde je to, akoby ste dýchali ťažký a otrávený vzduch. Na takom mieste sa budete cítiť nesvoji, plní obáv a úzkosti. Vzťahy budú napäté, často plné drám, chaosu a konfliktov, v horších prípadoch sa objaví šikana a iné nenávistné či agresívne prejavy. Ľudia, ktorí sa takému prostrediu prispôsobia, pôsobia ako zombíci, bez života, energie a akejkoľvek motivácie.
V toxickej práci sa jednoducho budete cítiť zle. Škrípu tam vzťahy, viazne komunikácia, necítite sa v pohode a časom úplne pochopiteľne klesá aj váš výkon. Už len pri pomyslení na to, že tam máte ísť, sa vám zovrie žalúdok. Objaví sa nespokojnosť, poruchy spánku alebo závažnejšie fyzické symptómy, ako sú úzkostné stavy. Celé to bude ako jeden zlý sen. Toxické pracovné prostredie netreba podceňovať, pretože ak na takom mieste zostanete dlhodobo, nepríjemne vás to poznačí.
Konkrétne znaky toxického pracovného prostredia
Je dôležité vedieť rozpoznať nezdravé prostredie, aby sme jasne pochopili, ako by pracovisko rozhodne nemalo vyzerať. V nasledujúcich 11 bodoch ponúkam prehľad oblastí, podľa ktorých spoznáte, či sa nachádzate v prostredí, ktoré na vás môže mať nepriaznivý vplyv. Rozhodne nejde o veci, ktoré by mali byť bežné alebo normálne.
Stojí za pripomenutie, že vnímanie miery toxicity sa u ľudí líši – to, čo niekto považuje za prijateľné, môže byť pre druhého neúnosné. Ovplyvňujú ho predchádzajúce skúsenosti, sebavedomie, miera podpory, citlivosť, osobné hranice a celková psychická odolnosť. V reálnom svete je navyše častejšie stretnúť sa len s niektorými z uvedených bodov (a v ďaleko nižšej intenzite), nie so všetkými naraz, to by predsa bolo hotové peklo.
Výskumy ukazujú, že najbežnejšie prejavy vnímanej toxicity sú pasívna agresia, nedostatok podpory a nejasná komunikácia. Príklady som zámerne vybral v ich extrémnejšej podobe, aby jasne vynikli a upozornili na to, ako môže toxicita vyzerať. Málokedy to totiž bude také očividné ako je v texte znázornené, rozhodujúce bude, čo vnímate a cítite vy a či sa v danom prostredí cítite rešpektovaní, v bezpečí a psychicky v pohode.
Ak rozpoznáte viacero z nižšie uvedených vecí, máte len dve možnosti. Pokúsiť sa spoločne s kolegami zmeniť negatívnu dynamiku, a ak to nie je možné, je lepšie nájsť si niečo iné. Nestojí za to tráviť čas na mieste, ktoré aktívne škodí vášmu zdraviu.
1. Všetko je chaotické, zmätočné a nepredvídateľné
Nikto poriadne nevie, čo sa od neho očakáva, pretože neexistujú jasné pravidlá, postupy ani presne stanovené úlohy. Očakávania sa nekomunikujú zrozumiteľne alebo sa náhodne menia podľa nálady nadriadených. Bežné sú absurdné termíny a úlohy zadané na poslednú chvíľu. Šéf napríklad napíše e-mail v pondelok o 22:00 a oznámi vám, že do 08:00 máte mať niečo hotové, alebo očakáva, že budete pripravení na ranné stretnutie, o ktorom ste do toho momentu ani netušili.
Pristihnete sa, že častokrát ani netušíte, čo sa vlastne deje. Rastie vaša neistota, úzkosť a obavy. Čo ráno platí, poobede už nemusí. Raz vás nadriadený za tú istú prácu pochváli, inokedy vás za ňu skritizuje. Ustavične sa objavujú nové krízové situácie, ktoré je nutné okamžite riešiť, a to až do takej miery, že nemáte ani poriadne čas na svoju prácu. Neviete, čo vlastne máte robiť, kde skôr začať.
Keď sú pravidlá nejasné a nepredvídateľné, zamestnanci sa cítia bezmocní, neistota ich oslabuje a robí závislými od rozhodnutí nadriadených. Chronický stres spôsobený neustálym chaosom zvyšuje riziko vyhorenia, oslabuje schopnosť kriticky myslieť a postupne narúša aj sebadôveru.
Nie je ani ničím neobvyklým, že vás bez akejkoľvek pomoci alebo adekvátneho zaškolenia hodia do hlbokej vody a potom sa ostatní bavia na tom, ako sa trápite. Namiesto podpory sa dočkáte pohŕdavých poznámok alebo posmeškov, pričom vaše chyby sa stávajú zdrojom zábavy.
2. Ľudia sú si rovní a rovnejší
Kolektív je rozdelený na dva alebo viaceré tábory. Jedna skupina zamestnancov je v šéfovej priazni a je zvýhodňovaná. Majú menej povinností, dostávajú ľahšie zadania, môžu odísť domov skôr alebo počas pracovného času riešiť súkromné záležitosti. Ak niečo pokašľú, nič sa nedeje, pretože patria medzi smotánku. Môže to byť niekto, kto so šéfom spáva, alebo mu v súkromí pomohol niečo vybaviť. Je úplne jedno, či sú títo ľudia schopní alebo menej schopní, podstatné je, že sú ukážkovo lojálni alebo obľúbení. V extrémnych prípadoch sa z nich stávajú agresívni nafúkanci alebo donášači, tzv. informátori.
Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí majú povinností oveľa viac. Často makajú na náročnejších projektoch bez pochvaly a adekvátneho ohodnotenia. A hádajte, komu manažér zabezpečí účasť na dôležitých poradách alebo koho podporí v kariérnom postupe.
Tento typ rozdelenia kolektívu vyvoláva frustráciu, závisť a agresiu. Znevýhodnení zamestnanci sa cítia nedocenení a bezmocní, čo vedie k postupnému vyhoreniu alebo rezignácii. Môžu zažívať aj tzv. naučenú bezmocnosť – ak v takomto nespravodlivom prostredí fungujú dlhodobo, rezignujú a časom úplne vyhoria. Nerovnosť zároveň rozdeľuje kolektív, prehlbuje napätie a zvyšuje pravdepodobnosť konfliktov. V pozíciách tých rovnejších a protežovaných sa často ocitajú rodinní príslušníci, priatelia alebo známi vplyvných ľudí na pracovisku, prípadne niekto, kto má milostný románik s vedením, alebo sú v podobných vzťahoch.
3. Chýba pocit psychologického bezpečia
Na toxických pracoviskách sa ľudia cítia ohrozene a neisto. Necítia sa bezpečne, aby mohli zdieľať svoje myšlienky a názory, komunikovať otvorene a priamo, pretože sa obávajú posmeškov, kritiky alebo dokonca odvety či výpovede. Boja sa negatívnych dôsledkov, ktoré hrozia, ak urobia alebo priznajú chybu. Necítia sa komfortne pri zdieľaní nápadov a už vôbec nie pri kladení otázok. Ak by to urobili, riskujú postih. Niet divu, že na takom pracovisku chýba dôvera, vzájomný rešpekt a spolupráca viazne.
Chyby sa zatajujú alebo sa o nich nehovorí, čo bráni učeniu a podkopáva schopnosť zlepšovať sa. Prostredie je presýtené nedôverou, strachom a napätím, čo znižuje kreativitu a produktivitu, podporuje vznik konfliktov a vedie k vysokej fluktuácii zamestnancov.
Ak sa človek necíti bezpečne, spúšťa sa stresová reakcia, ktorá brzdí jasné myslenie, oslabuje schopnosť riešiť problémy a posilňuje obranné mechanizmy. Výsledkom je, že ľudia sú pod tlakom, menej komunikujú, sú nedôverčiví a viac sa sústredia na prežitie než na výkon.
4. Kolegovia sú nepodporujúci, neochotní a nenávistní
Ak čítate tento článok, je pravdepodobné, že ste sa už v práci stretli s bezohľadnými prospechármi. Ide o ľudí, ktorí si užívajú, keď vám môžu ublížiť alebo uškodiť. Namiesto podpory sa od nich dočkáte posmeškov, podrývania vašich schopností a autority, pretože ich cieľom je vykresliť vás ako neschopného hlupáka.
Najprv vás testujú narážkami a urážkami, no časom to môže prerásť do priamej alebo nepriamej šikany. Ak sú dvojtvárni a rafinovaní, šíria klebety, vyrábajú intrigy a svoje nudné životy vypĺňajú drámami. Keď na ich správanie poukážete, predvedú herecký výkon a zahrajú sa na ublíženú obeť. Niekedy sa objaví aj násilie či sexuálne obťažovanie, vrátane nevhodných poznámok a návrhov.
Niektorí sa nezastavia ani pred sabotovaním vašej práce alebo privlastňovaním si vašich úspechov. Bežná je aj diskriminácia, vylúčenie z kolektívu a označenie za „čiernu ovcu“. Často však nejde o neschopných ľudí. Práve naopak, obete bývajú šikovnejšie a svedomitejšie, čo na manipulátorov vrhá nepríjemné svetlo. Preto proti nim štvú ostatných a vytvárajú z nich spoločného nepriateľa.
Niekedy však toxické pracovisko nevyzerá tak okato. Stačí, ak sa každý stará len o seba, ľudia si nepomáhajú alebo si navzájom hádžu polená pod nohy a namiesto diskusie hľadajú len svoju pravdu. Vhodné je spomenúť aj situácie, keď je časť kolektívu hlučná, nahlas sa zabáva alebo smeje, zatiaľ čo iní sa nedokážu sústrediť na prácu, pretože sú neustále vyrušovaní menej ohľaduplnými kolegami.
Aj výskumy potvrdzujú, že zamestnanci s prílišným voľným časom ľahko skĺznu ku klebetám, ohováraniu či intrigám. Nuda, nedostatok zdravého vedenia a tolerovanie takéhoto správania sa zo strany nadriadených ich ženie k činnostiam, ktoré otrávia celú atmosféru pracoviska. Naopak, vyťažení, svedomití a produktívni ľudia na také hlúposti nemajú čas ani náladu.
5. Ľudia si navzájom nedôverujú
V toxickom prostredí je každý sám za seba, a to aj tí, ktorí majú šéfovu priazeň. Ak niekomu neúmyselne prezradíte osobnú informáciu, bez zaváhania ju využije vo svoj prospech alebo ju šíri ďalej. Ovzdušie je presýtené nedôverou a donášačstvom, rozhovory sú povrchné a napäté.
Na chodbách a medzi dverami si ľudia šepkajú, šíria sa klebety a často vznikajú „tajné spolky“ – organizované skupinky spriaznených, ktorí spoločne ohovárajú alebo kujú intrigy. Dohodnú sa, že o svojich aktivitách nikto mimo ich kruhu nesmie vedieť. Ak hrozí, že budú odhalení, najmä ak dochádza k porušovaniu pracovných predpisov alebo horším činnostiam, zosúladia si klamstvá, popierajú všetko a tvária sa, že nič sa nedeje (gaslighting).
V prostredí, kde nie je bezpečné byť úprimný, sa šíri kolektívna paranoja. Ľudia sa boja prejaviť názor alebo ukázať slabosť, pretože netušia, komu môžu veriť. Tento strach posilňuje obranné správanie, kde každý druhého vníma ako potenciálnu hrozbu. Pracovisko sa postupne mení na psychologické bojisko, kde prežijú tí, čo sa najlepšie prispôsobia lžiam a manipuláciám.
6. Komunikácia je zlá, informácie neprúdia
Pracovné úlohy najlepšie zvládame vtedy, keď máme dostatok adekvátnych informácií a vieme sa na všetko pripraviť v dostatočnom predstihu. V toxickej práci však dostanete útržkovité informácie, ktoré sú nejasné, neurčité, alebo sa k vám dostanú na poslednú chvíľu, po termíne alebo vôbec. Ste zahltení úplne nepodstatnými údajmi, dostávate tony textu, z ktorého si musíte sami vyfiltrovať, čo je skutočne dôležité. Dôležité rozhodnutia sú prijímané za zatvorenými dverami a nie sú vysvetľované.
Ani s kolegami to nie je bohviečo. Niektorí vás ignorujú, nebavia sa s vami, iní odpovedajú neskoro alebo je komunikácia s nimi náročná a vyčerpávajúca. V krajných prípadoch sa dokonca môže stať, že vás manažér alebo ostatní kolegovia začnú cielene obchádzať a neposkytnú vám dôležité informácie, aby ste robili chyby.
Ak dochádza k skupinovej šikane (tzv. mobbingu), môžu byť niektorí ľudia (napr. nadriadeným alebo osobou s vplyvom) vedení k tomu, aby sa so šikanovaným nerozprávali, nepomáhali mu, nezdieľali s ním informácie a celkovo ho obchádzali. Projekty sa rušia bez adekvátneho vysvetlenia, niekedy ani poriadne neviete, čo sa vlastne deje. Frustrácia narastá, chyby pribúdajú a pracovné prostredie sa stáva čoraz dusivejším.
7. Ste preťažení a máte blízko k vyhoreniu
Úloh je priveľa, termíny sú nereálne, pracujete za dvoch alebo viacerých ľudí. Po práci ste neustále vyčerpaní a nemáte poriadne čas na seba ani na svoju rodinu.
Na toxických pracoviskách platí, že ak ukážete schopnosti, odmenou vám bude ešte viac práce, zatiaľ čo tí menej schopní oddychujú a len sa vezú. Máte pocit, akoby vás ostatní využívali vždy, keď sa im to hodí. Typickým príkladom je situácia, keď máte plné ruky práce, zatiaľ čo šéfom favorizovaní kolegovia trávia hodiny pri káve a debatách. Vy sotva stihnete ísť na záchod.
Odchádzate domov zničení, do práce idete aj chorí, pretože PN je tabu. Bojíte sa ozvať, aby sa vám to nevypomstilo. Nemôžete si dovoliť ísť ani na dlhšiu dovolenku, inak sa už nikdy nezastavíte.
8. Máte toxického alebo nekompetentného šéfa
Všetci poznáme nadriadených, ktorí sú náladoví, kričia, majú nezmyselné požiadavky alebo si dokonca užívajú, keď môžu svojich podriadených terorizovať. Takýto človek môže šikanovať, šikanu prehliadať alebo ju v tichosti tolerovať. Zavalí vás prácou a zodpovednosťou alebo vám dáva najavo, že vás nemá rád. Toxicita sa však nemusí prejavovať len priamo – kontrolou, mikromanažmentom, tlakom, urážkami či vyhrážkami.
Niektorí manažéri sa stávajú toxickými svojou pasivitou. Konflikty zametajú pod koberec, sú tajnostkárski, odmietajú riešiť problémy, tvária sa, že všetko je v poriadku, alebo tlačia na falošnú pozitivitu. Ak máte priveľa práce, vypočujú vás, no nič nezmenia alebo vám dokonca ešte pridajú ďalšie povinnosti, aby ste sa nabudúce nesťažovali. Nevedia viesť, odmietajú diskusiu, sú presvedčení o svojej pravde a prácu nevedia ani rozumne rozdeliť. Ak ste príliš iniciatívni, budete potrestaní.
Keď dochádza k neprávostiam a konfrontujete ich, hrajú mŕtveho chrobáka a tvrdia, že o ničom nevedia. Počas konfliktov sa stiahnu a očakávajú, že problémy sa vyriešia samy. Je zrejmé, že váš šéf vás nevie alebo nechce podporiť, myslí len na seba a svoj prospech, zatiaľ čo spokojnosť tímu mu je ukradnutá. Ak vyjadríte nespokojnosť, môže to brať ako osobný útok a neváha sa vyhrážať prepustením. Manažér ľudí nevedie, v ešte horších prípadoch je autoritatívny a despotický.
9. Panuje kultúra strachu
Problémy na pracovisku sa zamlčiavajú alebo sa o nich nehovorí. Ľudia sa boja čokoľvek spomenúť, pretože nikdy nevedia, či sa im to nevypomstí. Za dobre odvedenú prácu nedostanete pochvalu, len kritiku, iný druh spätnej väzby akoby ani neexistoval.
V tíme sú jednotlivci, ktorí vedome šíria negativitu a túžia po moci a kontrole. Môže ísť o manažéra, jeho prisluhovačov alebo kolegov, ktorí sa snažia vyťažiť čo najviac pre seba a zabezpečiť si výhody či kariérny postup. Na pracovisku vládne ticho a strach. Ľudia si neveria, vzťahy sú na bode mrazu a najbližšie k sebe majú tí, ktorí toxicitu priamo vytvárajú.
V takomto prostredí najviac profitujú ľudia s narcistickými a psychopatickými rysmi osobnosti. Nemajú takmer žiadnu empatiu, súcit ani sebareflexiu, nepoznajú hanbu ani pocity viny. Záleží im len na vlastný prospech, bez ohľadu na to, aký negatívny dopad majú na ostatných.
Kultúra strachu ničí odolnosť ľudí aj tímov. Namiesto kreatívneho myslenia alebo samostatného rozhodovania sa všetci snažia len vyhnúť problémom. Keď sa strach stane bežnou súčasťou pracovného dňa, ľudia sa radšej prispôsobia toxickému prostrediu, aj za cenu potlačenia vlastných hraníc, hodnôt a sebaúcty. Otrasené je aj vaše sebavedomie a vnímaná sebahodnota.
10. Ste neviditeľní
Na toxických pracoviskách fungujú vlastné pravidlá. Nezáleží na výkone ani na kvalite odvedenej práce. Môžete byť schopní a svedomití, no aj tak vás ignorujú alebo priamo neznášajú. Plat zvýšia tým, ktorí robia menej, ale vedia, komu sa zalíškať. Ak niekto spraví veľkú chybu, zametie sa to pod koberec, no váš drobný prešľap sa rieši verejne.
Nech sa snažíte akokoľvek, vaša práca ostáva nepovšimnutá. Tí, ktorí ovládajú politiku a osobný marketing, však žnú úspechy. Stačí im pár riadkov v e-maile zabalených do príbehu o ich neúnavnej snahe a zrazu sú hviezdy. Tichí a poctiví zostávajú v tieni, zatiaľ čo hluční, menej schopní, no draví a bezohľadní stúpajú nahor. Vzájomná dôvera a morálka upadajú, motivácia prinášať kvalitu, inovácie a zlepšenia sa vytráca.
Vedenie si kvalitu príliš neváži, považuje ju za samozrejmosť. To, čo je viditeľné a hlučné, sa vníma ako hodnotné, aj keď ide len o prázdnu fasádu. Ak ste príliš kompetentní, pre niektorých predstavujete hrozbu. Radšej vás držia v úzadí, aby si chránili vlastné miesto.
V toxickom prostredí nevyhráva ten najlepší, ale ten, kto najlepšie manipuluje obrazom, ktorý o sebe vytvára. Nerozhoduje to, čo sa skutočne deje, ale ako je to odprezentované na LinkedIne, vo vnútrofiremnom e-maile alebo na poradách, kde hlasnejší získa pozornosť bez ohľadu na reálny prínos. Vyhráva faloš a pretvárka, kompetencia je hrozba. Čím viac viete a čím lepšie pracujete, tým ste pre nich nebezpečnejší. Váš výkon a úspechy totiž zvýrazňujú ich neschopnosť. A to vám neodpustia.
11. Finančné ohodnotenie je neadekvátne
Áno, ide aj o peniaze. Pracujeme predsa aj preto, aby sme uživili seba a svoje rodiny. Toxické pracovné prostredia sú známe nízkymi platmi, neplatenými nadčasmi a pri mimoriadnych úspechoch firmy dostanete maximálne tak spoločnú pizzu v zasadačke
Vedenie často vie, že si nemôžete dovoliť odísť, a zneužíva to. Očakáva, že budete pracovať viac a dlhšie bez zaplatenia, napríklad aj cez víkendy, hoci to nie je vaša oficiálna pracovná doba. Tento tlak vás vyčerpáva, zvyšuje stres a núti vás kvôli práci obetovať osobný život. V krajných prípadoch vedenie vedome zneužíva vašu závislosť od pracovného miesta.
Ak sa ozvete, hrozia vám tresty alebo nálepka vzdorovitého a problémového zamestnanca. Platové podmienky sú neadekvátne, v niektorých prípadoch až ponižujúce, a chýba akákoľvek transparentnosť v otázkach zvyšovania platu, prideľovania bonusov či iných benefitov. Kariérne a platovo stagnujete, a hoci patríte medzi najsnaživejších a najschopnejších, prešľapujete na mieste, zatiaľ čo postupujú ľudia s horšími výsledkami, no lepším osobným marketingom, ktorý nie je založený na reálnych výkonoch.
Zhrnutie
Ako je možné vidieť v zmysle vyššie uvedených bodov a oblastí, toxické pracovisko funguje na úplne iných princípoch a hodnotách než zdravé a podporné prostredie. Podporuje agresívne, sebecké a manipulatívne správanie. Tí, ktorí intrigujú a potláčajú iných, získavajú výhody, zatiaľ čo poctiví a kompetentní jedinci sú prehliadaní alebo vnímaní ako hrozba. Ak ste schopní a zásadoví, pokúsia sa vás čo najviac využiť, zatiaľ čo rovnako ohodnotení budú aj tí, ktorí pracujú podstatne menej, alebo ich výstupy nie sú vôbec kvalitné.
Namiesto spravodlivosti a transparentnosti vládnu neformálne mocenské hry a lojalita k vplyvným osobám. Kritika a snaha o nápravu sa trestajú, čím sa vytvára atmosféra strachu a nedôvery. Kompetencia sa neoceňuje a vníma sa ako nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje postavenie toxických jednotlivcov.
Výsledkom je prostredie, kde sa potláča kreativita a spolupráca, ľudia sa boja otvorene komunikovať a namiesto rastu a rozvoja bojujú o prežitie.
V takomto prostredí sa úspech neodvíja od schopností či pracovných výsledkov, ale od schopnosti manipulovať, vytvárať správny obraz o sebe a udržiavať si priazeň tých, ktorí rozhodujú o tom, kto bude povýšený alebo získa ďalšie výhody. Čestnosť a otvorenosť sú vnímané ako naivita alebo slabosť, zatiaľ čo bezohľadnosť a pretvárka sa stávajú kľúčom k postupu.
Dlhodobé pôsobenie v toxickom pracovisku má negatívny dopad nielen na psychické zdravie, ale aj na sebadôveru a osobnú identitu. Ľudia sa postupne prispôsobujú pokriveným pravidlám alebo úplne strácajú motiváciu a vieru v spravodlivosť.
A ako naopak vyzerá zdravé pracovisko?
Oblasti, ako to nemá vyzerať sme si ukázali vyššie. Aby ste ale videli rozdiel, v obdobných desiatich bodoch teraz stručne opíšem, ako to vyzerá na fungujúcom pracovisku s dobre nastavenou kultúrou.
1. Pravidlá a úlohy sú jasne stanovené
V zdravom prostredí sú očakávania, pravidlá a úlohy jasne stanovené, presne špecifikované a náležite komunikované. Každý vie, čo sa od neho očakáva, zmeny sú odôvodnené a včas oznámené všetkým. Práca je organizovaná realisticky, bez absurdných termínov a nečakaných požiadaviek na poslednú chvíľu. Predvídateľnosť znižuje stres, zvyšuje pocit kontroly a podporuje stabilitu jednotlivcov aj celého tímu. Informácie sa zdieľajú otvorene, aby mali všetci prístup k potrebným údajom.
2. Férovosť a spravodlivosť
Všetci majú rovnaké príležitosti a sú hodnotení podľa skutočných výsledkov a výkonov, nie na základe sympatií. Práca a odmeny sú rozdelené spravodlivo a rovnomerne. Úspešnejší a pracovitejší ľudia sú náležite odmeňovaní, rovnako aj tí, ktorí prinášajú inovácie a zlepšenia. Kariérny rast je dostupný pre všetkých na základe schopností a dosiahnutých výsledkov, nie vďaka lojálnosti alebo osobným vzťahom.
3. Psychologické bezpečie
Zamestnanci sa cítia bezpečne a slobodne vyjadriť svoje názory, klásť otázky a priznať chyby bez obáv z potrestania alebo zosmiešnenia. Chyby sa vnímajú ako príležitosť na učenie a zlepšovanie. Vedenie aktívne buduje kultúru dôvery, otvorenosti a vzájomného rešpektu, čo posilňuje spoluprácu a kreativitu. Ľudia sa cítia vypočutí a rešpektovaní, slobodne diskutujú a otvorene riešia problémy. Rastie ich angažovanosť, lojalita a ochota spolupracovať na spoločných cieľoch.
4. Podporujúci kolektív – „Sme jeden tím“
Na pracovisku vládne atmosféra vzájomnej pomoci, jednoty, rešpektu a spolupráce. Namiesto konkurencie a intríg sa oceňuje úspech tímu aj jednotlivca. Vzťahy sú otvorené a úprimné, čo posilňuje dôveru a vytvára prirodzené podporné siete. Každý člen tímu pozná svoje silné a slabé stránky a pôsobí na pozícii, kde môže naplno využiť svoj potenciál. Ľudia sa cítia komfortne, sú prijatí, ich prínos je uznávaný a sú podporovaní v osobnom aj profesionálnom raste.
5. Dôvera a transparentnosť
Informácie sa komunikujú otvorene, čím sa predchádza nejasnostiam, dohadom a zbytočnému podozrievaniu. Členovia tímu si navzájom dôverujú, pretože sú vedení k čestnosti a transparentnosti, čo im umožňuje spoľahnúť sa jeden na druhého. Klebety a donášačstvo nemajú priestor, keďže takéto správanie nie je tolerované a býva jasne zakotvené v etickom kódexe. Atmosféra dôvery posilňuje medziľudské vzťahy, zvyšuje angažovanosť a asertivitu. Osobné údaje a dôverné informácie sa rešpektujú a nezneužívajú.
6. Vysoká úroveň komunikácie
Každý vie, na čom je, čo sa deje a čo sa od neho očakáva. Kolegovia otvorene zdieľajú pracovné postupy, ochotne si radia a pomáhajú. Skryté agendy ani úmyselné zatajovanie informácií sa netolerujú. Problémy a výzvy sa pomenúvajú priamo a riešia sa bez strachu z kritiky či negatívnych dôsledkov. Konštruktívna spätná väzba je prirodzenou súčasťou komunikácie a slúži na rast a zlepšovanie. Tento prístup vytvára atmosféru dôvery, kde sa každý môže slobodne vyjadriť a problémy sa riešia skôr, než prerastú do vážnych konfliktov. Každý názor je vítaný, a preto sa podporuje otvorená diskusia, kde sa počúvajú rôzne pohľady. Komunikácia je transparentná.
7. Vyvážená pracovná záťaž
Pracovné úlohy sú rozdelené spravodlivo a rovnomerne, pričom termíny sú realistické a zohľadňujú reálne kapacity zamestnancov. Každý má dostatok času na prípravu a realizáciu zadaných úloh, ako aj priestor venovať sa školeniam a rozvojovým aktivitám. Zamestnanci majú možnosť udržiavať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, s dostatkom času na oddych, regeneráciu a starostlivosť o rodinu či záľuby. K tejto rovnováhe prispievajú aj vhodne nastavené benefity, ktoré sú zamerané na telesnú a duševnú pohodu. Moderné spoločnosti napríklad využívajú služby koučov a terapeutov, s ktorými sa môžu zamestnanci v prípade potreby bezplatne skontaktovať.
8. Kompetentný manažér, ktorý má víziu
Manažér je pre svoj tím dostupný, aktívne počúva a vedie otvorený dialóg. Rieši problémy transparentne, dôveruje svojmu tímu a podporuje spoluprácu. Dokáže rozpoznať a oceniť prácu každého jednotlivca, pomáha rozvíjať silné stránky zamestnancov a vytvára bezpečné prostredie pre spätnú väzbu. Je spravodlivý, nikoho nezvýhodňuje a dbá na to, aby tím fungoval ako jednotný celok. Prácu vie zorganizovať, jasne komunikuje očakávania, poskytuje konštruktívnu spätnú väzbu a je ochotný priznať vlastné chyby. Svojím prístupom buduje dôveru a motivuje tím k dlhodobej spolupráci a rozvoju. Má jasnú víziu, pre ktorú dokáže nadchnúť aj ostatných. Uvedomuje si, že jeho správanie formuje kultúru pracoviska. Tím vedie s rešpektom, zaujíma sa o jeho potreby a svojím prístupom je pozitívnym vzorom pre ostatných.
9. Kultúra otvorenosti, spolupráce a rešpektu
Ľudia v tíme sú vedení k otvorenej komunikácii, kde sa problémy riešia dialógom a výmenou názorov. Konflikty sa zvládajú konštruktívne s dôrazom na rešpektovanie potrieb všetkých strán a hľadanie win-win riešení. Chyby sa vnímajú ako príležitosť na učenie, nie ako dôvod na trest. Výskumy ukazujú, že pracoviská s kultúrou spolupráce a rešpektu dosahujú vyššiu produktivitu, nižšiu fluktuáciu a lepšiu spokojnosť zamestnancov. Manažér tím vedie a usmerňuje a svojím správaním ide príkladom. Poskytuje tímu istotu, že ich práca má zmysel a všetci majú spoločné ciele, čím podporuje súdržnosť. Konflikty sa riešia s cieľom nájsť riešenie, nie niekoho obviniť alebo pokarhať.
10. Kariérny postup založený na schopnostiach a výsledkoch
Kvalitná práca je ocenená, schopnosti sú vnímané a prínos pre tím aj pracovisko sa zohľadňuje. Každý člen tímu vie, akú hodnotu prináša, kde je jeho miesto a aké má možnosti rastu. Kariérny postup je transparentný a založený na reálnych výsledkoch, nie na politikárčení, osobnom marketingu alebo sympatiách. Ľudia rozumejú, čo sa od nich očakáva na vyšších pozíciách, a majú príležitosť rozvíjať sa, aby na ne mohli dosiahnuť. Takýto prístup nielen zvyšuje motiváciu, ale zároveň vytvára spravodlivé prostredie, kde úspech závisí od skutočných schopností a prínosu, nie od manipulácie.
11. Adekvátne finančné ohodnotenie
V zdravom pracovnom prostredí sú platy spravodlivé a nadčasy riadne zaplatené. Ak pracujete navyše, dostanete odmenu alebo môžete čerpať náhradné voľno. Napríklad za prácu cez víkend vám šéf schváli kompenzáciu a poďakuje za vašu snahu. Firma rešpektuje váš čas a finančnú stabilitu, čo zvyšuje vašu motiváciu podávať lepší výkon.
Zarábate mzdu porovnateľnú s priemerom v odvetví, pričom systém prideľovania odmien a bonusov je transparentný a férový – každý vie, čo má urobiť, aby si zaslúžil vyšší príjem. Ak upozorníte na preťaženosť, vedenie situáciu rieši a nezneužíva vašu zraniteľnosť. Vaša práca je ocenená, úspechy vnímané a prínos registrovaný. Okrem financií dostávate aj pochvalu, cítite sa rešpektovaní a máte dostatok priestoru na oddych, čo vám dáva energiu a motiváciu pokračovať.
Toxicita v praxi: Nie je to len čiernobiele
Hoci som vyššie vymenoval a opísal 11 hlavných znakov toxického pracovného prostredia a ich zdravé protipóly, realita nie je vždy jednoznačná. Len zriedka sa stretneme s úplne toxickým alebo ideálne zdravým prostredím. Väčšinou ide o kombináciu pozitívnych a negatívnych prvkov. Toxicita sa prejaví, keď sa negatívne javy ako nedostatočná komunikácia, ignorovanie problémov či prehnaná kontrola opakujú dlhodobo a prevážia tie zdravé. Tento stav bez náznaku zlepšenia vedie k úpadku vzťahov, morálky a celkovej atmosféry na pracovisku.
Moderné výskumy z psychológie a sociológie to potvrdzujú. Štúdie ukazujú, že toxické prostredie nevzniká zo dňa na deň, ale je výsledkom postupného hromadenia negatívnych interakcií. Psychológovia hovoria o efekte opotrebovania, keď zamestnanci pod dlhodobým stresom, neistotou a nespravodlivosťou postupne strácajú motiváciu a odolnosť. Tento proces začína nenápadne drobnými konfliktmi, nejasnými očakávaniami alebo prehliadaním spätnej väzby a časom prerastie do frustrácie a odcudzenia.
Z pohľadu sociológie toxicita odráža širšie kultúrne a štrukturálne problémy organizácie. Firmy, ktoré tolerujú toxické správanie, ako sú arogantní šéfovia alebo pasívna agresia medzi kolegami, vytvárajú prostredie, kde sa negatívne vzorce posilňujú. Ak vedenie nezasiahne a neprejaví snahu o nápravu, zamestnanci postupne strácajú dôveru v zmenu. Podľa údajov Gallupu z roku 2024 až 70 percent pracovníkov v takýchto podmienkach uvádza, že hlavným zdrojom nespokojnosti nie je plat, ale pocit, že ich práca a názor nemajú žiadnu hodnotu. Mnohí majú dojem, že ich potreby a požiadavky nikto neberie vážne.
Toxicita nie je statický stav, ale dynamický proces. Rozdiel medzi zdravým a toxickým prostredím spočíva v spôsobe riešenia problémov. V zdravom prostredí sa konflikty riešia proaktívne, neignorujú sa a je priestor na obnovu dôvery. V toxickom sa zlyhania prehliadajú, čo vedie k postupnej erózii vzťahov a psychického zdravia. Aktuálne štúdie ukazujú, že dlhodobý stres zvyšuje riziko vyhorenia až o 60 percent a negatívne ovplyvňuje celkovú firemnú kultúru.
Rozpoznanie toxického prostredia je len začiatok. Kľúčové je sledovať, či sa situácia zlepšuje, stagnuje alebo zhoršuje a podľa toho konať. Ak sa nič nemení, aj malé problémy môžu prerásť do väčších trhlín, ktoré už nie je ľahké napraviť. Práve absencia snahy o zmenu a pretrvávajúca negatívna kultúra najviac bránia vytvoreniu zdravého pracovného prostredia, kde môžu ľudia rozvíjať svoj potenciál a posúvať sa vpred.
Červené jabĺčko, ktoré hnije zvnútra
Mnohé firmy sa prezentujú ako ideálni zamestnávatelia, no realita je často úplne iná. Tento rozpor nie je drobnou chybou, ale vážnym problémom, ktorý ničí životy zamestnancov a rozkladá pracovné prostredie zvnútra. Ak firma hlása hodnoty, ktoré v praxi nedodržiava, vytvára falošnú nádej, prehlbuje frustráciu a posilňuje toxicitu. Ľudia sa cítia oklamaní, strácajú dôveru a namiesto podpory zažívajú sklamanie a vyhorenie. Takéto pokrytectvo nie je len nepríjemné, ale priamo ohrozuje duševné zdravie a pracovnú motiváciu. Je dôležité naň poukazovať, pretože v tichosti podkopáva základy celej organizácie.
Prejavuje sa to napríklad tým, že spoločnosť navonok tvrdí, že si váži každého, no v skutočnosti ignoruje potreby zamestnancov a favorizuje len vyvolených. Manažment deklaruje, že je tu pre vás, no keď nastanú problémy, nechá vás napospas osudu, obviňuje a odmieta prevziať zodpovednosť. Oficiálne ste si všetci rovnocenní, ale v praxi sa iniciatíva trestá a šéfovia mikromanažujú každý detail vašej práce. Hlása sa otvorenosť a rešpekt, no rozhodnutia sa prijímajú za zatvorenými dverami a zamestnanci sa s nimi stretávajú až v podobe hotových príkazov, bez možnosti diskusie.
Zamestnanci sú údajne jedna veľká rodina, no v skutočnosti sa od nich očakáva práca nad rámec povinností bez odmeny. Lojalita sa zneužíva, dvojitý meter je štandardom a vedenie preferuje svojich ľudí bez ohľadu na ich schopnosti. Nie je prekvapujúce, že takáto atmosféra pripomína skôr dysfunkčnú rodinu než podporné pracovné prostredie. Navonok sa hovorí o porozumení a podpore, ale keď príde kríza, prioritou sa stáva výkon za každú cenu a v skutočnosti sa o vás nikto nezaujíma. Kariérny rozvoj sa sľubuje, no do vyšších pozícií sa dostanú len tí, ktorí ovládajú politické hry alebo majú blízko k vedeniu.
Tvrdí sa, že spätná väzba je vítaná, ale ak sa ozvete, riskujete revanš, ignoráciu alebo priamo výpoveď. Firma si na sociálnych sieťach buduje imidž s dôrazom na zdravú kultúru, no v realite vládne strach, pretvárka a nedôvera. Manipulácie, podrazy a skryté hry sú každodennou realitou, spolupráca chýba a preťažení zamestnanci bojujú o prežitie v prostredí, kde k moci stúpajú tí, ktorí nemajú zábrany. Dôsledkom je, že práca sa mení na bojisko, kde sa viac riešia intrigy než skutočné výsledky.
Za touto fasádou falošnej starostlivosti sa často skrýva tvrdá realita. Usmievavé tváre na firemných akciách, ochotné podávať si ruky pred kamerami, v skutočnosti nemajú problém obetovať kohokoľvek, kto nepasuje do ich predstavy loajality. Atmosféra sa riadi heslom "drž hubu a krok" a ak nie ste ochotní prehliadať nespravodlivosť, stanete sa nepohodlnými.
Tieto a podobné prejavy nielenže udržiavajú toxicitu, ale odhaľujú hlboký rozpor medzi tým, čo firma prezentuje, a tým, ako to naozaj funguje. Tento nesúlad je ako červené jabĺčko s lesklou šupkou, ktoré je vnútri poriadne skazené. Navonok všetko vyzerá dokonale, ale pod povrchom hnije a rozkladá sa, a toxicita zasahuje každého, kto sa v takom prostredí nachádza. Úplne prirodzene sa v takom prostredí darí ľuďom s potlačenou empatiou, nedostatkom viny a hanby, pokriveným charakterom a neurčitou morálkou. Ak sú lídri sami toxickí, ľudia majú tendenciu správať sa stadovite, pasívne sa prispôsobovať väčšine a bez odporu akceptovať deformovanú kultúru, ktorá je neudržateľná. Tieto dynamiky posilňujú kolektívnu apatiu a normalizujú toxické správanie, ktoré sa stáva súčasťou každodennej praxe.
V zdravom pracovnom prostredí firma stojí za svojimi slovami a to, čo prezentuje, myslí vážne. Ak tvrdí, že si váži svojich ľudí, skutočne počúva ich potreby a nikoho nezvýhodňuje. Pri problémoch ponúka podporu a hľadá riešenia namiesto obviňovania. Iniciatíva je vítaná a šéfovia dôverujú samostatnosti zamestnancov. Rozhodnutia sú transparentné, vedenie ich jasne komunikuje a zapája tím do diskusie. Práca je férovo odmenená, lojalita sa nezneužíva a kariérny rast je založený na schopnostiach, nie na známostiach. Spätná väzba sa berie vážne bez hrozby postihu. Imidž na sociálnych sieťach odráža realitu, kde vládne spolupráca, dôvera a zdravé pracovné podmienky.
Skutočne zdravé prostredie nespoznáte podľa pekných fráz a lesklých prezentácií. Spoznáte ho podľa toho, ako sa cítia ľudia, keď ráno vstávajú do práce, a podľa toho, či sa k sebe správajú s rešpektom aj vtedy, keď ich nikto nevidí. Preto je dôležité pozerať sa pod povrch a nenechať sa oklamať lesklou šupkou. Lebo keď je zhnité vnútro, hnilobný puch neprekryje ani trblietavé pozlátko.
Záver
Toxickému prostrediu sa dokáže prispôsobiť takmer každý. Stačí byť ticho, prikyvovať, robiť si svoju prácu a prehliadať napríklad oblasti, ktoré som popísal v článku. Je to úplne jednoduché. Aj preto sa v biznise a politike darí mnohým ľuďom, ktorých nezaujíma blaho ostatných. Pozerajú len na seba, správajú sa povýšenecky a bezohľadne, pričom akýkoľvek dopad na druhých je im ľahostajný. Nie je náročné správať sa bezohľadne a šplhať sa po kariérnom rebríčku stále vyššie, nie nutne vďaka skutočným schopnostiam. V prostredí, kde sa hodnoty ako čestnosť, dôvera či spolupráca necenia, sa ľudia prirodzene zameriavajú len na vlastné prežitie a ochranu. Fungujú sebecky, hrajú politické hry, donášajú, intrigujú, manipulujú, podvádzajú, neposkytujú informácie a rozvracajú celé kolektívy.
Ak je však systém fungovania dobre nastavený, pravidlá sú konzistentné a spravodlivé, platia pre všetkých a vysoký štandard firemnej kultúry je normou, vzniká priestor na udržiavanie zdravého a podporného pracovného prostredia, ktoré si váži psychické zdravie a pohodu zamestnancov.
Pracovné prostredie nie je nikdy len čisto toxické ani úplne zdravé. Vytvárame ho my ľudia a máme svoje tienisté stránky, ktoré sa prejavia najmä v krízach a vypätých situáciách. Ak však rozpoznáte viacero charakteristík toxického prostredia, ktoré sa časom nezlepšujú, ba naopak, je to stále horšie, máte len dve možnosti. Buď spoločne tlačiť na zmenu, alebo odísť.
Neoplatí sa riskovať psychické a fyzické zdravie len kvôli práci. Zdravé prostredie poskytuje energiu, podporu a priestor na rast. Ak tieto veci nemáte a cítite, že ich potrebujete, nikdy nie je neskoro na zmenu.
Možno vám aj tento text pomohol rozpoznať symptómy toxicity vo vašom pracovnom prostredí, alebo vám naopak uľavilo, že to nie je až také zlé. Je prirodzené, že v práci budete zažívať stres, ktorý môže byť vyložene negatívny, alebo naopak, môže byť aj stres prospešný, ktorý vás posunie vpred, zvýši vašu odolnosť a výkon a pomôže vám sa zdokonaľovať.
Je však úlohou zamestnávateľov vytvárať prostredie, ktoré je čo najviac funkčné a čo najmenej toxické. Ak to nerobia, riskujú, že prídu o schopných ľudí a poškodia si reputáciu, pretože reči o tom, čo sa na pracovisku deje, sa rýchlo šíria. O potrebné zmeny by sa mali usilovať tí, ktorí sú citliví a vnímaví k atmosfére a zároveň vedia navrhnúť konkrétne kroky na zlepšenie vzťahov, procesov a podmienok práce.
Prostredie, v ktorom pracujete, ovplyvňuje váš život a energiu viac, než si myslíte. Buďte tam, kde neprídete o zdravie.
Zažili ste toxické pracovisko na vlastnej koži? Podeľte sa o svoje skúsenosti v diskusii.
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Nik ma za to neplatí. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi cez tento odkaz kúpiť jedno espresso alebo aj flat white tu:
Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
____________________________________________________________________________
Zdroje:
State of the Global Workplace. Gallup. 2024. Dostupné online na: https://www.gallup.com/workplace/349484/state-of-the-global-workplace.aspx
Stress in America 2023: A nation recovering from collective trauma. APA. 2023. Dostupné online na: https://www.apa.org/news/press/releases/stress/2023/collective-trauma-recovery
Toxic Workplaces: The Silent Career Killer. Forbes. 2024. Dostupné online na: https://www.forbes.com/sites/hvmacarthur/2024/10/29/toxic-workplaces-the-silent-career-killer/
Toxic workplaces leave employees sick, scared, and looking for an exit. APA. 2024. Dostupné online na: https://www.apa.org/topics/healthy-workplaces/toxic-workplace
How Toxic Workplace Environment Effects the Employee Engagement. 2021. Dostupné online na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7956351/
From protecting your wellbeing to supporting a colleague. ABC. 2024. Dostupné online na: https://www.abc.net.au/news/2024-01-13/what-a-toxic-workplace-culture-looks-like-and-how-to-rise-above/102938196
8 signs of a toxic work environment (and how to address it). Fast Company. 2024. Dostupné online na: https://www.fastcompany.com/90711675/16-signs-of-a-toxic-work-environment-and-how-to-address-it
How to Tell If a Prospective Workplace Is Toxic. Harward Business Review. 2024. Dostupné online na: https://hbr.org/2024/01/how-to-tell-if-a-prospective-workplace-is-toxicpozri
Positive stress. CNBC. 2022. Dostupné online na: https://www.cnbc.com/2022/11/14/how-positive-stress-can-help-you-be-happier-more-productive-at-work.html
