Toxické peklo: Ako rozpoznať narcistu a jeho obeť

Upozornenie: Tento text je rozsiahly, vecný a informatívny, no obsahuje pasáže, ktoré môžu u niektorých čitateľov, najmä tých, ktorí prežili podobné traumatické skúsenosti, vyvolať silné nepríjemné pocity alebo spomienky z minulosti.

Úvod

Koľkokrát ste už počuli, že niekto je „narcis“, lebo sa má príliš rád, alebo že „bývalý partner bol narcista“? Dnes sa za narcistu označuje takmer každý, kto pôsobí dominantne alebo sa občas zachová nevhodne. Manipulátorom či toxickým človekom je často nazvaný hocikto, kto nám nejako ublížil. „Červené vlajky“ už niekedy neznamenajú skutočné varovné signály, ale skôr subjektívne nepríjemnosti, nenaplnené očakávania či pocity krivdy. Dokonca aj slovo „trauma“ niektorí používajú bežne, napríklad na opis strachu zo zubára alebo stresu z trúbenia v dopravnej zápche. Takéto nadmerné používanie psychologických termínov spôsobuje, že ich vážnosť upadá a skutočné, hlboké emocionálne zranenia sú často prehliadané alebo dokonca zosmiešňované.

V tejto záplave pojmov sa však strácajú tí, ktorí zažívajú skutočne deštruktívne, emocionálne vyčerpávajúce a neprehľadné vzťahy. Je dôležité rozlišovať medzi ľahostajnými nálepkami a skutočnými narcistickými vzorcami správania, ktoré majú dlhodobo negatívny vplyv na zdravie a psychiku obete. Navonok sú tieto dynamiky často neviditeľné, pretože mnohí ľudia nedokážu rozpoznať hlboké vnútorné utrpenie, ktoré sa prejavuje pocitom bezmocnosti, nízkou sebaúctou a zničenou dôverou v seba i druhých. Sústredia sa skôr na vonkajšie prejavy a nedokážu vnímať, čo sa skrýva pod povrchom, lebo takéto skúsenosti nikdy nezažili a nevedia, ako ich identifikovať.

Okolie často obete prehliada alebo ich situáciu bagatelizuje. Narcisti sa totiž k iným ľuďom často správajú dobre, prípadne im poskytujú nejaké výhody, a tí sa nechcú do problémov miešať s postojom „a čo ma po tom“, „len dramatizuje“ alebo „a čo také strašné sa stalo“. Niektorí sa dokonca stotožnia s agresorom a povedia: „Dobre mu/jej tak, nemal/a vyskakovať“, „Niečím si to určite musel/a zaslúžiť“.

Skutočné obete narcistického správania často zostávajú krehké, so zníženým sebavedomím. Strácajú dôveru v ostatných a majú problém otvoriť sa im, pričom ich emócie reagujú veľmi intenzívne aj na bežné podnety. Tieto následky môžu ovplyvniť ich život na dlhé roky a viesť k pretrvávajúcim psychickým ťažkostiam.

Narcistické správanie sa prejavuje najmä nedostatkom empatie, manipuláciou, potrebou kontroly a opakujúcimi sa vzorcami vo vzťahoch. Porozumenie týmto dynamikám vám pomôže lepšie rozpoznať takéto vzťahy a včas sa chrániť pred ich hlbokým negatívnym dopadom na váš život.

Zámer a ciele tohto článku

V tomto článku sa pozriem na problematiku narcisticky správajúcich sa ľudí a ich obetí do hĺbky. Zameriam sa na najčastejšie sprievodné znaky a dynamiky, ku ktorým v podobných vzťahoch a situáciách dochádza. Pre ľudí zvonku nie je jednoduché jednoznačne rozoznať, kto je skutočne narcista a kto obeť, pretože tieto pojmy sa dnes používajú tak často, že strácajú jasný význam. Existuje aj fenomén falošných obetí a dramatických ľudí, ktorí využívajú pozíciu obete pre prilákanie pozornosti. Mojím cieľom je jasne rozlíšiť, kto je obeť a kto agresor v najbežnejšom priebehu vzťahovej dynamiky, v ktorej má prevahu človek s výraznejšími narcistickými črtami.

Tento článok slúži na zvýšenie povedomia o narcistických vzorcoch správania, nie na nálepkovanie ľudí alebo svojpomocnú diagnostiku narcistickej poruchy osobnosti, ktorú môže diagnostikovať len odborník. Je dôležité si uvedomiť, že narcistické správanie existuje na škále a nie každý podobný prejav je automaticky narcistický.

Zdravý a škodlivý narcizmus

Každý človek môže prejavovať sebecké črty, no dôležité je sledovať konzistenciu a opakovanie správania v priebehu času. Narcistické črty máme do istej miery všetci – ide o zdravý narcizmus, pri ktorom sa cítime dobre vo svojej koži, poznáme svoje hranice a vieme nadväzovať vyvážené vzťahy s druhými ľuďmi. Zdravý narcizmus nám pomáha postaviť sa za seba, stanoviť hranice a chrániť svoju integritu. Problém nastáva, keď sa narcizmus stane dominantným spôsobom fungovania človeka a dotyčný sa tak správa na úkor druhých. Vtedy také prejavy správania vieme označiť za škodlivé, pretože majú negatívny vplyv na bezprostredné okolie a vzťahy.

Komplexnosť vzorcov správania a možnosti zmeny

Nie všetci ľudia, ktorí sa správajú narcisticky, sú zlí ľudia. Existujú aj takí, ktorí na svojich narcistických sklonoch pracujú a snažia sa ich meniť. Pre potreby tohto textu viaceré veci schválne zjednodušujem, pretože v skutočnosti môžu byť vzťahové dynamiky komplexnejšie a obe strany sa môžu správať nezdravo. Ľudia v okolí narcistov môžu nevedome eskalovať toxické správanie, napríklad tým, že si nestanovia jasné hranice, nedokážu včas a adekvátne komunikovať svoje pocity alebo potreby, alebo sa podriaďujú manipulatívnym taktikám. Týmto správaním môžu narcistické prejavy nepriamo umožňovať a posilňovať.

Každý vzťah je unikátny a do jeho dynamiky prispievajú obe strany, aj keď v rôznej miere. Je však absolútne dôležité zdôrazniť, že primárna zodpovednosť za toxické a deštruktívne správanie vždy leží na agresorovi, ktorým je zvyčajne človek správajúci sa narcisticky, nie na obeti. Obete často fungujú pod obrovským tlakom manipulácie a strachu, čo im sťažuje stanovenie zdravých hraníc. Zodpovednosť za zdravé nastavenie vzťahu a vzájomnú komunikáciu tak primárne leží na tom, kto toxické vzorce iniciuje a udržuje.

Článok je písaný s cieľom osvety a popularizácie daných vzorcov správania. Môže pomôcť identifikovať obete z vášho okolia, ktorým na základe toho môže byť ponúknutá pomoc a podpora. Toxické správanie totiž prekvitá len tam, kde je tolerované, normalizované, či dokonca zľahčované alebo obhajované.

Poznámka: Čo sú vzorce správania?

V tomto článku často hovorím o „narcistických vzorcoch správania“. Vzorec správania je opakujúci sa, často nevedomý spôsob, akým človek reaguje, komunikuje alebo koná v určitých situáciách. Predstavte si ich ako program v počítači, ktorý sa spustí v konkrétnej situácii a má vopred určený priebeh a výsledok. Vo vzťahoch tieto opakujúce sa spôsoby interakcií tvoria základ dynamiky, pretože ovplyvňujú, ako riešime konflikty, ako prejavujeme city, ako zvládame frustráciu a neistotu alebo ako reagujeme na partnera.

Zameriavam sa na vzorce správania, akými sa typicky prejavujú viac narcisticky orientovaní ľudia. Medzi najčastejšie patrí napríklad manipulácia, využívanie druhých na dosiahnutie vlastných cieľov, nedostatok empatie, potreba obdivu, odmietanie zodpovednosti, zveličovanie vlastných schopností, vyhýbanie sa kritike alebo preberanie úlohy obete pri konflikte. Tieto vzorce sa často opakujú v rôznych situáciách, čo vedie k ustáleným a predvídateľným prejavom správania vo vzťahu, ktoré môžu byť pre druhú stranu veľmi náročné a zraňujúce.

1. Charakteristiky narcistického správania

Narcistické správanie sa vyznačuje opakujúcimi sa vzorcami. Pochopenie týchto znakov je podstatné pre včasné rozpoznanie potenciálne toxickej dynamiky alebo osoby, ktorá sa môže časom v akomkoľvek vzťahu správať nepríjemne. Medzi základné charakteristiky patria:

• Výrazná sebeckosť a neschopnosť zohľadniť druhých: Narcista vníma realitu prevažne zo svojej perspektívy, čo spôsobuje obmedzenú, selektívnu alebo úplne chýbajúcu empatiu a súcit. Môže sa správať necitlivo alebo zraňujúco, nie vždy nutne so zámerom ublížiť – jednoducho druhých dostatočne nevníma, sú mu do veľkej miery ľahostajní a nedokáže sa do nich vcítiť.

• Manipulácia: Narcista často využíva techniky ako triangulácia (rozoštvanie ľudí proti sebe), klamanie, prekrúcanie faktov a gaslighting (spochybňovanie reality a vnímania druhej osoby). Napríklad pri gaslightingu narcista povie: „To si len vymýšľaš, nikdy som nič také nepovedal/a, máš prehnanú predstavivosť.“ Obeť potom spochybňuje svoje vlastné vnímanie a spomienky.

• Narcistická projekcia: Iným ľuďom pripisuje vlastné negatívne črty, nedôveryhodnosť, falošnosť alebo iné nepriaznivé vlastnosti, ktoré má sám. Ak sám klame, bude podozrievať partnera z neúprimnosti. Ak má problém s dôverou, bude z druhej osoby robiť hrozbu a označí ju za nedôveryhodnú. Ide o obranný mechanizmus, ktorý bráni uvedomeniu vlastných tienistých stránok. Môže si o druhom človeku domýšľať, aj keď nemá žiadne konkrétne informácie, len vlastné domnienky.

• Nízka sebareflexia a odmietanie zodpovednosti: Narcista si zriedka prizná chybu. Pred konfliktmi uniká, prestane komunikovať, začne útočiť alebo používať výsmech. Vyhýba sa otvoreným a úprimným rozhovorom a často obviňuje druhých zo svojich problémov.

• Potreba obdivu a kontroly: Vzťahy sú pre narcistu prostriedkom k upevneniu vlastného ega. Potrebuje byť vnímaný ako výnimočný. Robí to, aby sa cítil lepšie sám o sebe a udržal si svoj grandiózny, no skreslený obraz. Vytvára si okolo seba publikum, ktoré ho obdivuje alebo ochraňuje, napríklad na sociálnych sieťach. Často vytvára dojem, že všetko vie, všetkých pozná a všetko vie zariadiť, čo mu dodáva pocit moci a vplyvu.

• Transakčné vnímanie ľudí a vzťahov: Ľudia sú vnímaní ako objekty a nástroje. Narcista je zameraný na to, čo môže z druhých získať pre seba („čo ja z toho mám“), napríklad emocionálnu podporu, udržanie sociálneho statusu, praktické výhody. Tí, ktorí sa nevzdajú vlastných hraníc, bývajú čoskoro označení za problémových.

• Prehnané očakávania: Narcista očakáva špeciálne zaobchádzanie a automatický súhlas s jeho požiadavkami. Je presvedčený, že má na všetko nárok a že sa k nemu ostatní musia správať ako ku kráľovi, aj keď sa on sám prejavuje ako rozmaznané dieťa, ktoré nevie, čo so sebou. Očakávajú špeciálne zaobchádzanie aj od autorít (úradov, policajtov, lekárov a pod.).

• Favoritizmus: Narcisti často dávajú prednosť a zvýhodňujú tých, ktorí ich obdivujú, chvália alebo sú im nejako užitoční. Naopak, tí, ktorí ich kritizujú alebo nesplnia ich očakávania, sú znevýhodňovaní. Toto správanie je obzvlášť viditeľné v rodinách, kde si narcista môže vybrať „zlaté dieťa“, ktorému dáva prednosť.

• Tvorba čiernej ovce: Narcistickí ľudia radi vyčleňujú jedného člena skupiny (často v rodine alebo v práci) a označia ho za „čiernu ovcu“. Na túto osobu potom presúvajú svoje vlastné neriešené problémy, viny a frustrácie. Týmto spôsobom si narcista udržiava kontrolu, odvádza pozornosť od svojich vlastných chýb a získava podporu od ostatných členov skupiny.

• Zvýšená urážlivosť a obviňovanie: Narcista má krehké ego, preto každú výčitku alebo kritiku správania vníma ako osobný útok. Útočí alebo sa urazený stiahne do takej miery, že úplne preruší komunikáciu. Po emocionálnom výbuchu sa tvári, akoby sa nič nestalo. Zriedka vníma, čo jeho správanie spôsobilo, alebo ho to vôbec ani nezaujíma. Súčasťou je aj hádzanie viny na iných a obviňovanie aj z toho, za čo nemôžu.

• Arogancia, nafúkanosť a porušovanie pravidiel: Pre narcistu je typické povýšenecké správanie a pocit nadradenosti. Má sklon správať sa arogantne, nafúkane, vynucovať si pozornosť (napríklad hlasným smiechom alebo zámerným hovorením nahlas) a porušovať predpisy či zákony, pretože má pocit, že sa ho to netýka a že pre neho platia iné pravidlá.

• Nemá kontrolu nad svojimi emóciami: Narcista nemá kontrolu nad svojimi emóciami. Nerozumie im, nevie ich spracovať. Keď sa cíti nepríjemne, reaguje výbušne, neprimerane, a následne sa tvári, akoby sa nič nestalo. Má sklony byť náhle nepríjemný, stačí, že sa stane drobnosť a zruší plány alebo dostane druhých do neistoty. Z dôvodu nízkej sebareflexie nevníma svoje správanie ako problematické, nevie, prečo sa cíti ako sa cíti a prečo sa tak správa. Na svojich prejavoch nevidí nič zlé alebo nevhodné.

• Neschopnosť prijať kritiku: Narcista na kritiku reaguje mimoriadne odmietavo, konfrontačne alebo dokonca dramaticky. Namiesto reflexie sa okamžite "zrúti", nepredýcha to a robí scény. Akákoľvek výčitka je pre neho osobným útokom a neúctivými prejavmi.

• Monopolizácia pozornosti: Narcista má silnú tendenciu monopolizovať rozhovory (to znamená, že sa snaží ovládať priebeh celej konverzácie, nedáva priestor iným, skáče do reči a všetko obracia na seba) a neustále presviedčať ostatných o svojej pravde. Snaží sa dominovať v konverzácii, často hovorí iba o sebe a znevažuje názory alebo úspechy ľudí, ktorých vníma ako menej hodnotných, aby si udržal stredobod pozornosti.

• Závisť: Narcisti často závidia iným úspech, majetok alebo šťastie. Zároveň sú hlboko presvedčení, že im ostatní závidia. Ak má niekto niečo, čo oni nemajú, okamžite prechádzajú do útoku s cieľom znevážiť druhého, aby sa mal horšie, alebo aby sa mu to nepodarilo.

• Sklony k šikane a agresivite: Narcista postupne testuje hranice. Najprv žartmi, neskôr výsmechom a nakoniec otvoreným ponižovaním. Typické výroky sú napríklad: "Nikto ťa nikdy nebude milovať, si príliš citlivý/á," alebo "Si nanič, bezcenný/á, nemožný/á, nič nevieš, ničomu nerozumieš."

• Tajné pocity neistoty a hanby: Za maskou prehnaného sebavedomia a grandióznosti sa u narcistu často skrývajú hlboké pocity neistoty, hanby a strachu z odhalenia. Táto vlastná neistota a zlý pocit zo seba sú dôvodom, prečo sa neustále snaží kontrolovať okolie a prezentovať sa ako dokonalý.

• DARVO správanie: Táto skratka z anglického jazyka opisuje typickú reakciu narcistov na konfrontáciu s ich správaním:

  • Deny (Poprieť): Poprie, že sa niečo stalo, alebo že to bolo tak, ako to tvrdíte. "Nič také som neurobil/a, nepovedal/a!"

  • Attack (Zaútočiť): Zaútočí na vás, na vás ako človeka, spochybní vás, očierni, alebo si vymyslí, že mu/jej ubližujete. "To ty si ten problémový, ty si ma provokoval/a!"

  • Reverse Victim and Offender (Otočiť roly obete a páchateľa): Následne sa postaví do pozície obete a urobí z vás páchateľa. "Ja som ten, kto trpí, ty mi ubližuješ!" a ostatných sa snaží aktívne presvedčiť o svojej pravde a získať ich na svoju stranu.

Takýto človek zvyčajne nemá výčitky svedomia. Svoj príbeh si ohýba tak, aby vyšiel ako obeť, spasiteľ alebo nepochopený génius, a ak treba, neváha pri tom klamať, dramatizovať alebo šíriť falošné verzie. Narcisti sa snažia o kontrolu, aby si udržali dobrý sebaobraz a moc. Nie je dôležité, čo je skutočne pravda, ale ako ich ostatní vnímajú.

Je dôležité si uvedomiť, že narcistické správanie má rôzne podoby. Existuje tzv. grandiózny (alebo otvorený) narcizmus, ktorý sa prejavuje nápadnou aroganciou, dominanciou a otvoreným pocitom nadradenosti. Na druhej strane stojí zraniteľný (alebo skrytý) narcizmus, ktorý je menej nápadný a maskuje sa plachosťou, precitlivenosťou a pasívnou agresivitou. Títo jedinci sú rovnako sebeckí a manipulatívni, ale ich potreba obdivu je často skrytá za pocitmi obete a prehnanými nárokmi na súcit okolia. Hoci sami seba vidia ako dobrých ľudí, v skutočnosti sa vedia správať veľmi manipulatívne a ubližovať skryto, pričom si svoje konanie pred sebou okamžite ospravedlňujú.

Narcisticky založený človek rešpektuje najmä tých, ktorých vníma ako silnejších, vplyvnejších alebo užitočných — pri nich sa správa zdržanlivo a kontrolovane. Naopak, voči tým, ktorých považuje za „nižších“ vo svojej pomyselnej hierarchii, si často dovolí viac: nerešpektuje ich hranice, správa sa povýšenecky alebo agresívne, pretože cíti, že si to môže dovoliť. V konfliktných situáciách má sklon preberať rolu obete, čím si získava súcit a pozornosť okolia a zároveň odvádza pozornosť od vlastného správania. Aj preto v dramatických okolnostiach, ako sú hádky, agresia či šikana, často dochádza k zámene: skutočný útočník sa javí ako obeť a naopak.

Impulzivita a sebadeštruktívne sklony

Niektorí jedinci s narcistickými črtami môžu vykazovať sklony k impulzívnemu alebo sebadeštruktívnemu správaniu, vrátane nadmerného užívania alkoholu, drog, promiskuity, hazardu alebo iných foriem úniku. Tieto prejavy nemusia byť prítomné u každého narcistu, ale keď sa objavia, často slúžia ako nevedomý únik pred vnútorným napätím, hanbou alebo prázdnotou. Ich správanie býva nezodpovedné, emočne výbušné a nevypočítateľné, čo u blízkych ľudí vyvoláva neistotu, strach alebo potrebu neustále sa prispôsobovať.

Špecifiká narcistického a manipulatívneho správania u žien a mužov

Ženy môžu častejšie využívať sofistikovanejšie a menej nápadné manipulačné techniky, ktoré sú skryté a ťažšie rozpoznateľné než priame útoky. Typickými príkladmi sú pasívna agresia (napríklad zámerné meškanie, podpichovanie, ignorovanie), emocionálna manipulácia (slzy, výčitky, vyvolávanie pocitu viny) či zákulisné intrigy a ohováranie s cieľom poškodiť povesť iného človeka. Tieto prejavy často zostávajú neviditeľné pre okolie, čo sťažuje ich odhalenie.

Naopak, muži majú tendenciu používať priamejšie formy nátlaku, napríklad otvorenú agresivitu, zastrašovanie, silové presadzovanie svojich záujmov alebo dominanciu prostredníctvom hnevu, urážok a výbuchov. Tieto prejavy sú síce ľahšie rozpoznateľné, no o to viac môžu pôsobiť zastrašujúco a destabilizujúco.

Je však dôležité zdôrazniť, že manipulatívne a narcistické správanie nie je výlučné pre jedno pohlavie. U oboch pohlaví sa môžu vyskytovať rôzne kombinácie týchto prejavov a v súčasnosti sa tieto hranice čoraz viac stierajú.

(zdroj: pixabay.com)

2. Fázy narcistického cyklu: Rozpoznajte vzorce manipulácie

Pochopenie týchto fáz je pre obete kľúčové, aby si uvedomili, že nenesú vinu za to, ako sa k nim iní správajú, ani za to, čo sa im stalo. Pomáha im to prestať sa obviňovať za to, že sa stali súčasťou opakujúceho sa cyklu manipulácie. Nezáleží na tom, či boli voči narcistickému správaniu zraniteľné kvôli slabým hraniciam, nízkemu sebavedomiu alebo len nevedeli včas rozpoznať varovné signály. Každá situácia je individuálna, no existujú určité opakujúce sa vzorce.

Fáza očarenia: Love bombing a idealizácia

• Love bombing – Vytváranie ilúzie dokonalého spojenia: Narcista na začiatku vzťahu zaplaví obeť nadmernou pozornosťou, komplimentmi a obdivom. Zrkadlí jej túžby, hodnoty a záujmy, aby vytvoril ilúziu ideálneho partnera. Správa sa ako niekto, koho si obeť vždy priala. Toto obdobie môže byť pre obeť vysoko návykové, keďže narcista je spočiatku milý, vnímavý, pozorný, chápavý a mimoriadne príťažlivý. Vytvára sa tu citová závislosť a podmieňuje sa vnímanie vlastnej hodnoty na narcistovi a jeho pozornosti.

• Idealizácia – Stavanie na piedestál: Popri love bombingu prebieha fáza, kedy narcista obeť idealizuje a stavia ju na piedestál. Obeť nadobudne pocit výnimočnosti a hlbokého emocionálneho spojenia, až závislosti. V romantických vzťahoch ide o obdobie „medových týždňov“, ktoré je emocionálne intenzívne až mätúce, a preto sťažuje rozpoznanie manipulatívnych tendencií a oslabuje schopnosť obete spochybniť partnerovo správanie. Tento vzorec sa môže vyskytovať aj mimo romantických vzťahov, napríklad v rodine, v práci či medzi priateľmi.

Fáza manipulácie: Cyklus zneužívania a kontrola

• Gaslighting – Spochybňovanie reality: Ide o systematické prekrúcanie alebo popieranie reality, ktoré vedie obeť k pochybnostiam o vlastnej pamäti, úsudku a vnímaní. Narcista tvrdí veci ako „nestalo sa to tak“, „zle si to pamätáš“, „preháňaš“, alebo vymýšľa neexistujúce udalosti. Cieľom je narušiť sebavedomie obete a podkopať jej schopnosť dôverovať sebe samej. Rozpoznanie gaslightingu je kritické pre ochranu duševného zdravia obete.

• Kontrola a izolácia – Vytváranie závislosti na narcisovi: Postupom času narcista obmedzuje kontakt obete s blízkymi, očierňuje jej priateľov, robí intrigy či ohovára. Cieľom je izolovať obeť od podpory, aby sa stala závislou len na ňom, osamotená od podporného systému, čím znižuje schopnosť obete hľadať pomoc. Môže jej podsúvať, že len vďaka nemu sa má tak dobre, bez neho nič nezvládne, ostane neschopná, nechcená, sama a podobne. Ak hrozí, že ho obeť opustí, krátkodobo sa môže správať lepšie, aby si ju udržal. V extrémnejších prípadoch je jeho správanie nepredvídateľné, raz milé, inokedy kruté alebo vyhýbavé, čím sa prehlbuje emocionálna závislosť a zvyšuje úzkosť. Obeť sa zamotáva do pavučiny závislého vzťahu.

• Devalvácia – Po krátkej alebo dlhšej dobe prichádza fáza, kedy narcista začne obeť kritizovať, ponižovať a znehodnocovať. Nič nerobí dobre, všetko je zlé, obeť je zlá. Obeť stráca pôvodný obraz o sebe samej, prichádza o svoju identitu, sebavedomie, čelí neustálemu obviňovaniu a svoje správanie prispôsobuje tomu, aby narcista bol čo najmenej útočný alebo podráždený. Cieľom je zachovať pokoj a vlastnú ochranu. Táto fáza môže trvať dlho a opakovať sa v cykloch, pričom narcista môže prísť s falošnými sľubmi a „budúcnosťou“, ktorá sa nikdy nenaplní (future faking). Napríklad „ja sa zmením“, „odteraz už budem iný/á“ a podobne.

Fáza odhodenia (Discard): „Už ťa nechcem a ani nepotrebujem“.

Keď narcista stratí nad obeťou kontrolu alebo ju už nepotrebuje na uspokojovanie svojho ega, bez výčitiek ju odhodí. Preto sú v narcistických vzťahoch časté náhle odseknutia, ghosting, rozchody cez mobil bez predchádzajúcej komunikácie, nevera, ale aj dvojaký život poza chrbát pred „výmenou“ partnera. Často si medzitým nájde novú „obeť“, ktorú začne idealizovať ako lepšiu, atraktívnejšiu, schopnejšiu.

Predošlú však nie vždy odstrihne náhle a potichu. Niekedy je celý proces sprevádzaný diskreditáciou, ohováraním a poškodzovaním jej reputácie, aby si udržal vlastný obraz a mocenskú prevahu. Odhodenie je pre obeť extrémne bolestivé, pretože z piedestálu padá hlboko do útrob zeme.

Narcista sa tým zároveň vyhýba akejkoľvek konfrontácii s vlastnou zodpovednosťou. Nič poriadne nevysvetlí, odmietne diskutovať, do očí klame, vyhýba sa, nechá druhého v emocionálnej úzkosti a pocitoch dezorientácie, len aby sa vyhol vlastnému diskomfortu, ktorý by mohol narušiť jeho dokonalý obraz o sebe samom. Pred ostatnými rozpráva svoju verziu, v ktorej bola obeť problémová, čím si ospravedlní, ako kruto sa zachoval.

Cyklus návratu a opakovania vzorcov správania

Často sa stáva, že narcista sa vráti, keď si uvedomí, že môže obeť ešte využiť, alebo ak nový zdroj pozornosti z rôznych príčin nie je dostupný, napríklad milenka odíde pracovať do zahraničia, dobrý kolega je dlho PN a podobne. Tento návratový cyklus môže byť sprevádzaný ďalším obdobím očarenia, následnou manipuláciou a opätovným odhodením, čím vzniká takzvaná traumatická väzba na narcistu, ktorá zvyšuje závislosť a dezorientáciu obete. Závislý vzťah sa postupne prehlbuje. Obeť stráca samú seba, nevie už ani, kým bola pred vzťahom s narcistom. Jej sebavedomie a identita sa rozpadajú, čím sa zvyšuje náchylnosť k ďalšiemu zneužívaniu a manipulácii. Obeť sa snaží vrátiť do čias, keď bolo všetko „fajn“, a preto často robí všetko pre to, aby vzťah zachránila, aj keď v skutočnosti už nie je možné vrátiť sa k tomu, čo bolo.

Pre obeť je dôležité pochopiť, že nejde o jej zlyhanie, ale o typický vzorec správania narcistu. Musí si pripomínať, že nebola „nedostatočná“. To, čo prežila, je súčasť chorej dynamiky, nie odraz jej hodnoty. Hoci to bolí, pravda je, že narcis ju nikdy nevidel ako človeka s vlastnými myšlienkami a pocitmi. Bola len vedľajšou postavou v príbehu o ňom samom a využíval ju len dovtedy, kým sa mu hodila. Aj keď si obeť bude musieť prejsť intenzívnymi emóciami, nesmie sa stotožniť s jeho príbehom o jej „nedostatočnosti“, aj keď, samozrejme, bude musieť spracovať všetky nepríjemné pocity a zážitky, ktoré prežila.

(zdroj: pixabay.com)

3. Cesta k uzdraveniu: Čo potrebujú obete narcistických vzťahov

Obete narcistických vzťahov často zažívajú zmätok a paniku aj vtedy, keď vstúpia do vzťahov so zdravšími ľuďmi alebo do takých, kde sa dá na zmene dynamiky aktívne pracovať. Spúšťače z minulosti bývajú tak silné, že ich emočne zahlcujú. Aj v relatívne zdravých vzťahoch potom vidia znaky podobné tým z minulosti a začnú si myslieť, že sa im opakuje tá istá lekcia. Obete môžu podľahnúť gaslightingu – uveria verzii manipulátora, že sú „tie zlé, chybné, že všetko spôsobili“. Začnú spochybňovať svoje vnímanie a myslia si, že prichádzajú o rozum. V dôsledku toho sa stiahnu do seba – obmedzia komunikáciu, sledujú každý prejav správania, prestanú dôverovať pri prvých nezhodách alebo vzťah radšej ukončia.

Pri uzdravovaní často obete potrebujú prejsť fázou zdravého narcizmu, teda byť viac sebecké. Po dlhom období zanedbávania vlastných potrieb a prispôsobovania sa iným sa začnú zameriavať hlavne na seba. To je kľúčové pre opätovné vybudovanie pocitu vlastnej identity, posilnenie „ja“ a nastavenie pevných hraníc, ktoré boli v toxickom vzťahu systematicky narúšané a nerešpektované.

Časom sa môže stať, že obete začnú voči zdravším a otvorenejším ľuďom prejavovať podobné vzorce správania, aké zažili od narcistov. V snahe ochrániť sa pred opakovaním minulých zranení si myslia, že ak budú prejavovať niektoré narcistické črty, získajú silu a kontrolu. Môžu sa správať k iným ľuďom podobne, ako sa k nim správali v minulosti narcisti – napríklad partnera odstrihnúť, prestať komunikovať alebo zapájať do vzťahu iných ľudí. Tým však často zraňujú ľudí, ktorí sú úprimní, empatickí, schopní sa zamyslieť nad svojím správaním a ochotní pracovať na vzťahu. Vlastný zmätok a chaos, ktorý zažívajú v neznámej dynamike, ich núti podvedome použiť staré obranné mechanizmy a začať sa správať agresívnejšie alebo sa viac vyhýbať. To ešte viac sťažuje vytváranie nových zdravých vzťahov a ich osobný ozdravný proces.

Obete toxických vzťahov môžu túto dynamiku nevedome udržiavať alebo opakovať, pretože hlboko v sebe nepoznajú nič iné. Keď sa ocitnú v zdravších vzťahoch, často sa cítia ešte zraniteľnejšie, neisto a v emocionálnom chaose. Ich nervový systém, zvyknutý na manipuláciu a nepredvídateľnosť, nie je zatiaľ prispôsobený na emocionálnu dostupnosť, úprimnosť a stabilitu, čo môže byť pre nich spočiatku až zahlcujúce a mätúce. Nervový systém potrebuje čas, aby sa naučil spracovať nové, zdravé skúsenosti. Preto je vhodné budovať nové vzťahy pomaly a postupne, dať si dostatok priestoru na spracovanie týchto odlišných interakcií. Mnohí nevedome testujú a provokujú svojich nových blízkych. Robia to v snahe potvrdiť si svoje dávne presvedčenia, že všetci sa k nim napokon budú správať rovnako ako ľudia z ich traumatickej minulosti. Týmto spôsobom si paradoxne dokážu zničiť potenciálne ozdravné vzťahy, pretože často vyprovokujú presne to správanie, ktoré dôverne poznajú a ktoré im (hoci bolestne) poskytuje pocit predvídateľnosti a „známeho“ prostredia.

V takýchto situáciách je kľúčové spomaliť, uvedomiť si, čo sa reálne deje, a naučiť sa rozlišovať medzi minulými skúsenosťami a aktuálnou realitou. Tento proces vyžaduje čas, trpezlivosť a často aj podporu odborníka, ktorý pomôže obnoviť dôveru v seba a v iných ľudí. Je dôležité pochopiť, že zmena vzorcov je možná, aj keď si to spočiatku neuvedomujeme. Práve vďaka podpore, sebareflexii a ochote učiť sa nové spôsoby komunikácie môžeme postupne budovať zdravšie a naplnenejšie vzťahy.

Aj to, že sa v nových vzťahoch cítime zmätení, je normálne. Dôležité je všímať si, či je vzťah udržateľný a prináša pocit bezpečia, alebo či nás v ňom niečo dlhodobo trápi a núti sa stiahnuť. Ak na nás niektoré situácie pôsobia ako spúšťače, je načase priznať si svoje pocity a hovoriť o nich, aby sme mohli spoločne hľadať riešenia a nie len opakovať staré vzorce. Pripomínajte si, že zdravé vzťahy sú o vzájomnosti, rešpekte a schopnosti pracovať na sebe aj na vzťahu.

Ak sa nachádzate v období, keď vám všetko pripomína minulosť, je v poriadku dať si čas a hľadať podporu. Pamätajte, že každý môže robiť chyby a každý má právo na nový začiatok. Dôležité je prijať zodpovednosť za svoje konanie a snažiť sa viesť rozhovory, ktoré pomáhajú budovať bezpečie a dôveru.

(zdroj: pixabay.com)

4. Typická dynamika medzi narcistom a jeho obeťou:  Ako to vyzerá v praxi?

Pochopenie najbežnejšieho priebehu toho, čo sa vlastne deje, keď narcista zacieli na svoju vyhliadnutú obeť a svojím správaním jej nedáva dýchať, je prvým krokom k tomu, aby ste buď sebe, alebo niekomu vo svojom okolí pomohli rozpoznať škodlivé a mimoriadne nezdravé správanie.

Zaujímavým a často prehliadaným javom je, že narcisti sa zo začiatku vedia správať chápavo a ohľaduplne. Vytvárajú dojem milých, pozorných a nápomocných ľudí, najmä voči širšiemu okoliu. Akonáhle však majú človeka istého a vo vzťahu spohodlnejú, začnú postupne ukazovať zo seba viac. Niekedy príde aj dramatický obrat a maska im spadne takmer okamžite. Začnú byť sebeckí, nepríjemní, kritickí a ponižujúci práve voči viac empatickej osobe, zatiaľ čo ostatným naďalej pomáhajú a prejavujú sa ako milí a obľúbení. Deje sa to skryto. Tento kontrast – milé a priateľské správanie navonok verzus kritika, ponižovanie a kontrola v súkromí – vytvára zmätok nielen u obete, ale aj u ľudí, ktorí vidia celú situáciu len zvonku alebo len reakcie obete. Obeť tak často čelí sekundárnemu zraňovaniu, keď jej okolie neverí, pretože „veď je to taký dobrý človek, mne sa vždy prihovorí, pomôže“.

Nezriedka obete vidia za zatvorenými dverami len najhoršie stránky narcistu a kvôli jeho vplyvu, či už na svoj život alebo na ľudí z okolia, sú zároveň vystavené izolácii. Narcista ľudí, ktorých nemá rád, ohovára, uráža, zosmiešňuje, diskredituje alebo nabáda na to, aby sa s obeťou nebavili, nepočúvali ju, obchádzali ju alebo sa dokonca podieľali na ničení jej reputácie. Príkladom je: „Všimol/a som si, že [obeť] sa poslednou dobou správa divne, asi má nejaké psychické problémy, nie je v poriadku, radšej sa jemu/jej vyhni.“

Obete sú zvyčajne izolovanejšie, zažívajú psychický a emocionálny útlak, neférové alebo nerešpektujúce správanie. Nemajú dostatočnú podporu, vystupujú menej presvedčivo, snažia sa konflikt riešiť diskusiou alebo nadmerným vysvetľovaním či obhajovaním svojho konania. Narcista si ich však nevypočuje, neberie na nich ohľad alebo ešte viac zdôrazní, že oni sú tou chybou a celým problémom. Výsledkom je, že ľudia, čo zažili vzťah s narcistom a boli obeťou, o sebe výrazne pochybujú, uvažujú, čo urobili zle, prečo sa im to stalo, ako to spôsobili, a zažívajú pretrvávajúce pocity viny a hanby, ktoré sú len dôsledkom toho, v akej nezdravej dynamike sa nachádzali a ako to zasiahlo ich vnímanie samých seba a sebaúctu. V dôsledku toho sa u obetí môžu objaviť aj reakcie ako odpor, podráždenosť či odstup. Tieto prejavy nie sú prejavom ich skutočného charakteru, ale obranným mechanizmom proti ďalšiemu zraňovaniu.

Narcista zvyčajne vybuchne, keď obeť vyjadrí svoje pocity alebo sa snaží stanoviť hranicu. Obete sú zakríknutejšie, menej priebojné, majú menšie sociálne zručnosti, vo vzťahoch sa prispôsobujú silnejším osobám aj za cenu vlastných hraníc a straty seba. Sú to často empatickejší a chápavejší ľudia, ktorí majú sklon sa viac prispôsobovať ostatným a nadmieru im vyhovieť, aby boli spokojní, vychádzajú druhým v ústrety, snažia sa naplniť ich potreby a zvyknú ostávať aj v nefungujúcich vzťahoch, aj keď je to pre nich samotných nedôstojné. Často sa ich nikto nič neopýta, sú vynechávaní z diskusií alebo sú ich názory prehliadané, čo ich ešte viac zraňuje a izoluje. Ich správanie zvykne byť v priamom kontraste s narcistami, ktorí sú drzí, priebojní, pôsobia sebavedome, vo vzťahoch im ide hlavne o vlastný komfort a naplnenie ich potrieb, neradi sa cítia nepríjemne a za ich problémy vždy môže niekto iný.

Táto dynamika má silný vplyv nielen na vnútorný svet obete, ale aj na to, ako ju vníma jej okolie. Práve vďaka tomu, ako presvedčivo narcista navonok pôsobí a ako dôsledne si chráni svoj obraz, sa často stáva, že keď sa obeť konečne ozve alebo začne hovoriť o tom, čo zažíva, jej slová narážajú na nepochopenie, bagatelizovanie alebo dokonca odmietnutie. Prečo to tak je? Prečo ľudia v blízkosti obete často neveria tomu, čo hovorí? A čo sa deje v pozadí, keď sa realita obete stretne s ilúziou, ktorú narcista vytvoril navonok?

(zdroj: pixabay.com)

5. Prečo okolie často neverí obetiam?

V praxi je rozlíšenie medzi narcistom a jeho obeťou veľmi náročné. Ľudia správajúci sa narcisticky bývajú mimoriadne presvedčiví, pretože ich vzorce správania sú dlhodobo trénované a systematicky zdokonaľované. Narcisti sú často hlasní, okamžite hovoria o sebe a o tom, čo sa im údajne stalo. Pôsobia sebaisto, vedia predstierať empatiu, zahrať pôsobivý výkon a bez výčitiek klamú, len aby presadili svoju verziu udalostí.

To vedie k tomu, že nedôvera voči zážitkom obetí, ich zľahčovanie alebo ignorovanie sa často stáva tichým pokračovaním narcistického cyklu – tentoraz z pozície pasivity okolia. Aj keď by mohlo zasiahnuť, ostáva v úlohe pozorovateľa, a tým nepriamo legitimizuje alebo umožňuje ďalšiu manipuláciu.

Možno sa pýtate, prečo sú teda obete v takej nevýhode. Čo hrá narcistom do karát?

Obete bývajú emocionálne vyčerpané a traumatizované z neustáleho psychického tlaku, útokov a manipulácií, čo znižuje ich schopnosť efektívne sa brániť alebo presvedčivo komunikovať svoju skúsenosť. Môžu pôsobiť uzavreto, nedôverčivo, vyčerpane alebo nahnevane, čo u nezainteresovaného pozorovateľa vyvoláva dojem, že práve ony sú tým „problémom“. Ich obranné správanie môže byť nesprávne interpretované ako dôkaz viny, nie ako dôsledok dlhodobého zraňovania.

U mnohých sa prejaví aj naučená bezmocnosť. Zo zvyku ostávajú v ťažkých a mimoriadne nezdravých situáciách, pretože veria, že sa to časom zlepší, aj keď tomu nič nenasvedčuje. Alebo majú tak nízku sebaúctu, že neveria, že si zaslúžia lepšie zaobchádzanie. Niekedy sa dokonca samy presvedčia, že si to, čo sa im deje, „nejako zaslúžia“, čo však nie je pravda.

Ich oslabené sebavedomie, nejasné hranice v tom, aké správanie tolerujú, a sklon k sebaobviňovaniu vytvárajú ideálne podmienky pre narcistu. Ten si dá záležať na tom, aby ľudia v jeho okolí nepoznali pravdu od obete, pretože by to ohrozilo jeho starostlivo budovaný obraz a pripravil by sa o kontrolu, a to je pre neho neakceptovateľné. Preto sa narcisti snažia, aby ich verzia príbehu bola známa ako prvá a zároveň jediná, ktorá sa bude šíriť. Vedia, že ľudia majú tendenciu uveriť tomu, čo počujú ako prvé. Aj preto sa hovorí, že lož obehne svet, kým si pravda stihne obuť topánky.

Narcista predvedie presvedčivý výstup, predstiera, že on je obeťou, a vďaka schopnosti manipulovať emóciami a predstierať empatiu ľahko oklame ľudí, ktorí nie sú citliví na psychologické nuansy. Bežný, netrénovaný človek často nemá šancu rozpoznať, že ho niekto vtiahol do manipulatívnej hry. Navyše, narcisti vedome provokujú obete, aby z nich vylákali nevhodnú reakciu (takzvaná reaktívna šikana), ktorú následne použijú ako „dôkaz“ ich psychickej nestability alebo viny, teda aby im mohli jednoduchšie prilepiť nálepku, napríklad „chorý človek“ alebo „psychopat“. Takto si vopred pripravujú pôdu pre to, aby boli oni tí, ktorým sa uverí.

Jedným z jasných rozdielov medzi narcistom a obeťou je aj spôsob riešenia konfliktov. Narcisti sa im zvyčajne vyhýbajú, pretože priznať chybu by znamenalo prebrať zodpovednosť, cítiť vinu, ospravedlniť sa a stratiť kontrolu. To by bolo v priamom rozpore s ich vnútornou konštrukciou a zraniteľným egom. Jednoduchšie je predstierať, že oni sú obeťou a okamžite zháňať podporu pre svoju verziu.

Obeť sa pritom často snaží o otvorený dialóg, potrebuje vysvetlenie, opravu situácie, zmierenie. No od narcistu sa dialógu, rešpektu, uznania či ľútosti nedočká. Narcistické správanie je totiž postavené na troch základných pilieroch: potrebe moci, dominancie a kontroly. Akékoľvek prejavy zraniteľnosti, ktoré obeť prinesie, či už sú to otázky, snaha o porozumenie alebo vyjadrenie bolesti, sú z narcistického pohľadu znakom slabosti. K slabosti a zraniteľnosti môže cítiť narcista mimoriadny odpor, rozumie len jazyku sily, mocenskej prevahy a nátlaku. Preto aj vždy rýchlo sklopí uši a cíti strach, keď mu reálne niečo hrozí.

Keď máme slabé alebo nejasné hranice, často tolerujeme aj zjavne agresívne správanie druhých a ospravedlňujeme ich konanie. Naša prehnaná ohľaduplnosť a strach z konfliktov nás núti chodiť po špičkách okolo náladových či výbušných ľudí, čím však konflikty zostávajú nevyriešené a vzťahy stagnujú. Týmto prístupom sa nevedomky prispôsobujeme narcistickej dynamike, v ktorej nie je miesto pre pravdu, zdravé emócie ani oprávnené hranice. V tejto pozícii sa stávame zraniteľnejšími, pretože manipulatívni narcisti veľmi rýchlo rozpoznajú našu prílišnú dôverčivosť, ochotu ustupovať a neschopnosť povedať jasné „nie“. Práve preto je oveľa ľahšie stať sa obeťou v takýchto nezdravých vzťahoch.

(zdroj: pixabay.com)

6. Osobitné znaky vyskytujúce sa u obete

Obete narcistického správania prechádzajú špecifickými emočnými a psychologickými zmenami v dôsledku dlhodobej manipulácie a útlaku. Medzi najčastejšie znaky patria:

• Pocity viny, hanby a neistoty: Obeť začína pochybovať o svojom vnímaní situácie, o svojich schopnostiach a často sa obviňuje za problémy vo vzťahu, aj keď za ne nenesie zodpovednosť.

• Strata identity a sebahodnoty: V dôsledku neustálej kritiky a ponižovania sa obeť môže cítiť bezcenná a stratiť kontakt so svojimi vlastnými potrebami a túžbami.

• Úzkosť a depresia: Dlhodobý stres a neistota vedú k výrazným psychickým problémom, vrátane úzkostných stavov, záchvatov paniky a depresie.

• Fyzické príznaky stresu: Chronický stres sa môže prejaviť aj fyzicky, napríklad problémami so spánkom, zlým trávením, triaškou, bolesťami hlavy, migrénami alebo chronickou únavou.

• Izolácia a sociálna fóbia: Obeť sa postupne sťahuje zo sociálnych kontaktov, stráca dôveru v iných ľudí a cíti sa osamelo. Narcista ju pred inými zvykne diskreditovať, očierňovať, znevažovať. Následná izolácia sa prejavuje aj odrezaním od priateľov alebo rodiny, alebo v pracovnom prostredí od kolegov a pomoci.

• Problémy s dôverou: Po skúsenostiach s manipuláciami, zradou a klamstvom má obeť problém dôverovať aj iným ľuďom, čo sťažuje budovanie nových, zdravých vzťahov. Obete zvyknú celkom pochopiteľne reagovať prehnane už pri prvotných náznakoch podobného správania u iných osôb, pretože sa chránia.

• Naučená bezmocnosť: Obeť môže nadobudnúť pocit, že nemôže nič zmeniť a že je bezmocná voči situácii, v ktorej sa nachádza. Často sa objaví presvedčenie, že situácia sa nedá zmeniť, je to tak ako to je, alebo si zaslúžia zlé zaobchádzanie, lebo sú „zlí“ alebo s nimi je niečo zle.

• Emocionálne vyčerpanie: Prejavuje sa úzkosťou, strachom, únavou, vyhorením a zníženým sebavedomím.

• Snaha o komunikáciu: Napriek všetkému sa obeť často pokúša o kontakt, dialóg, vysvetľuje svoje vnímanie, správanie a reakcie, obhajuje sa; niekedy sa prílišne obviňuje, snaží sa za každú cenu docieliť nápravu, no tieto pokusy sú ignorované.

• Zmätok a protichodnosť pocitov: Obeť môže prežívať paradoxné a zmysel nedávajúce pocity, napríklad: „Viem, že ma ničí, ale neviem bez neho žiť,“ alebo „Nikdy si už nikoho nenájdem.“ To je charakteristické pre závislé vzťahy, kedy sa obete nevedia odpútať a stále sa do vzťahu vracajú, či už fyzicky, alebo v myšlienkach či pocitoch.

Mnohé obete svoje utrpenie skrývajú a navonok pôsobia, akoby boli v pohode. Necítia sa komfortne o svojich skúsenostiach hovoriť, obávajú sa nepochopenia, zľahčovania alebo odmietnutia. Snažia sa vyhnúť konfliktu a často sa stotožňujú s rolou tichého trpiteľa (endurizmus), aby nevyvolávali ďalšie napätie alebo nepriaznivé reakcie okolia. Táto vonkajšia fasáda však len zvyšuje ich vnútornú osamelosť a pocit izolácie.

V ďalšej časti na konkrétnom príklade ukážem, ako v praxi vyzerá narcistický cyklus v romantickom vzťahu. Všetko začína pekne a nevinne, až kým nepríde k bodu zlomu. Príbeh odhalí, ako sa tieto znaky a dynamiky prejavujú v reálnom živote a ako môžu viesť k závislosti, zmätku a opakovanému utrpeniu.

(zdroj: pixabay.com)

7. Príklad toxickej dynamiky vo vzťahu: Tanec Márie a Petra

Mária stretla Petra na diskotéke. Spočiatku ju k nemu nič neťahalo, no získal si ju sebavedomím a tým, že bol pozorný a zahrnul ju komplimentmi. Nič také u svojich bývalých partnerov nezažila, tí sa o ňu skoro vôbec nezaujímali. Po pár mesiacoch randenia sa dali oficiálne dokopy, aj keď už zo začiatku sa Peter správal zvláštne. Občas zmizol bez vysvetlenia alebo bol ako vymenený – chladný a neprístupný. Keď zrušil spoločné plány, vždy dal na to dobrý dôvod. Pôsobil ako pracovne vyťažený človek, v jeho živote sa vždy niečo dialo. Mária sa voči nemu snažila byť chápavá a ústupčivá, nechcela, aby si myslel, že na neho nejakým spôsobom tlačí.

Keď začali spolu bývať, Peter svoju masku ideálneho partnera zložil pomerne rýchlo. Márii začal hovoriť, že nenamaľovaná nevyzerá dobre a mala by schudnúť. Chcel, aby sa obliekala tak, ako jej on povie, jej štýl sa mu nepáčil. Na Máriu mal čoraz menej času, začala mať pocit, že prestáva byť jeho prioritou, vždy sa našla nejaká iná aktivita, práca, alebo mal stretnutie s priateľmi. Naivne si myslela, že sa to časom zmení. No Peter sa popri tom všetkom ešte za jej chrbtom začal aj tajne stretávať s jej kamarátkou, zatiaľ čo Mária o ničom ani len netušila. Tvrdil jej, že musí ostávať dlhšie v práci, pretože majú toho v poslednom období akosi veľa. Vedel, že má Máriu omotanú okolo prsta a že ho len tak neopustí. O domácnosť sa nestaral, a keď chcela plánovať spoločné aktivity, vždy mal niečo dôležitejšie a nemal čas. Občasne sa s Máriou vyspal, alebo im navaril, no bolo evidentné, že myšlienkami a pocitmi je už dávno niekde inde. Mária sa začala cítiť čoraz neistejšie a úzkostlivejšie.

Keď mu povedala, že sa jej málo venuje a nie je spokojná vo vzťahu, rozčúlil sa a kričal na ňu, že nech sa uvedomí, že takú špatu ako ona si nikto nebude chcieť, a mala by byť rada, že ho má, a nie sa sťažovať. Jej zdravie začalo dramaticky upadať a zhoršoval sa jej spánok. Vnútornú prázdnotu začala zajedať a ešte viac pribrala. Peter následne ešte viac urážal za výzor, a to až do takej miery, že sa bála vyjsť na verejnosť. Jej vzťahy s kamarátkami ochladli a Mária nadobudla presvedčenie, že nie je dosť dobrá, inak by sa jej Peter predsa venoval viac a správal by sa k nej oveľa lepšie. Začala si myslieť, že to s ňou niečo nie je v poriadku. Máriini rodičia to, čo im povedala, neverili. Povedali jej, že Peter sa pred nimi správal vždy milo a nevedia si predstaviť, že by taký muž bol niečoho podobného schopný. Dokonca Márii naznačili, že problémom môže byť ona, pretože predsa sa tak musí správať na základe niečoho. Mária sa po tejto skúsenosti rozhodla, že s nimi už žiadne osobné veci radšej zdieľať nebude.

Keď odhalila Petrovi neveru, ten sa ju najprv snažil presvedčiť, že sa nič také nedeje, všetko vymýšľa a nech ho neobviňuje, lebo uvidí. Mária si ani po tomto nevedela predstaviť, že by ho mala opustiť. Cítila pri ňom to, čo s nikým iným nie, keď mali spolu sex alebo sa k nej správal občas pekne, cítila nesmiernu úľavu a zas sa na neho upäla.

Vzťah Márii a Petra trval štyri roky a počas tohto obdobia Peter opakovane odchádzal a vracal sa. Každý raz, keď sa k nej vracal, bol spočiatku milý a pozorný, čo v nej oživilo nádej, že sa všetko zmení. Postupne však vždy prišiel k devalvácii a urážkam, až nakoniec znova odišiel. Tento cyklus sa opakoval niekoľkokrát, až kým sa Mária sama nerozhodla vyhľadať terapiu a začala si uvedomovať, aké škodlivé vzorce vo vzťahu prežíva. Už bola rozhodnutá vzťah definitívne ukončiť, no ešte predtým, ako stihla konať, ju opustil Peter, ktorý začal žiť s milenkou. Pri odchode nezabudol Máriu dourážať, povedal jej, že sa už na ňu nedalo pozerať, našiel si niekoho oveľa lepšieho a ona ostane sama, lebo ju nik iný nebude chcieť, keďže je stratený prípad.

Mária sa cítila, že sa jej zrútil celý svet, niekoľko dní ani nevedela vstať z postele. Časom si ale uvedomila, že jej vlastne strašne odľahlo. Pri Petrovi síce cítila všetky tie intenzívne pocity, vzrušenie, iskru a drámu, no nemala to hlavné: pokoj a stále viac upadala. Rozhodla sa preto randiť oveľa vedomejšie. Dnes je vo vzťahu, v ktorom sa cíti spokojne a naplnene. Naučila sa rozoznávať varovné signály, dôveruje svojmu vnútornému hlasu a vie, že láska nie je o dráme, emočnom násilí a intenzite, ale o úcte, pochopení, pokoji a partnerstve, ktoré je vzájomné a podporujúce.

(zdroj: pixabay.com)

8. Ako sa dostať z toxickej dynamiky a posilniť sa: Praktické kroky pre obete

Mária bola štyri roky súčasťou vzťahu, v ktorom opakovane zažívala cyklus lásky, devalvácie a odchodu. Táto skúsenosť ju viedla k uvedomeniu si vlastných vzorcov, ktoré podporovali jej závislosť na toxickom partnerovi. Keď ju Peter napokon opustil, jej život sa prevrátil naruby, pretože celú svoju identitu a život podriadila tomu, aby s ním mohla ostať a vyhla sa konfrontácii s vlastnou bolesťou a strachom zo samoty.

Mnohé osoby v podobných vzťahoch v nich ostávajú z rôznych dôvodov. Často dúfajú, že sa partner zmení, alebo si v ňom nachádzajú čiastočné naplnenie potrieb. Môže ísť o pocit, že patria do rodiny alebo skupiny, že sú pre niekoho dôležité, že majú miesto, kde sú akceptované a vítané. Okrem toho môže ísť o materiálne zabezpečenie, istotu príjmu alebo bydliska, pomoc s každodennými úlohami, výchovou detí alebo spoločenské postavenie, ktoré vzťah poskytuje. Významnú úlohu zohráva aj potreba pozornosti, lásky, uznania či fyzickej blízkosti, ktoré obete v toxickom vzťahu často nachádzajú aspoň v určitých chvíľach.

Obavy zo samoty, z nezvládnutia života na vlastnú päsť či zo zodpovednosti za vlastné rozhodnutia často udržiavajú obete v toxických väzbách. V niektorých prípadoch navyše prevláda strach z reakcie partnera, najmä ak je agresívny, nebezpečný alebo má kontrolu nad majetkom, financiami či významný vplyv v spoločenskom alebo pracovnom prostredí. Pre mnohých je jednoduchšie tolerovať známe zlo než čeliť neznámemu a neistote po odchode. Paradoxne, pre osoby, ktoré už zažili narcistické vzťahy, môže predvídateľnosť narcistického správania prinášať ilúziu bezpečia. Hoci je táto „bezpečnosť“ založená na traume a manipulácii, obete aspoň vedia, čo môžu očakávať a ako sa majú správať, aby minimalizovali konflikty alebo si občas zabezpečili prejavy lásky a pozornosti. Majú takpovediac „naučené“ reakcie na známe vzorce správania, čo im dáva ilúziu kontroly a istoty v inak chaotickom prostredí.

Naopak, v interakciách so zdravšími, empatickejšími ľuďmi, ktorí sa správajú inak, môžu byť emocionálne úplne v chaose. Nevie si poradiť s otvorenosťou, vzájomnosťou alebo s tým, že vzťah nie je plný drám, ktoré si niekedy ľudia zamieňajú za intenzitu a vášeň. Takáto „normálnosť“ môže byť pre ich systém väčšou záťažou, pretože sa musia naučiť inak reagovať a dôverovať novým vzťahom.

Ak sa ocitnete v toxickej dynamike s narcistom, je dôležité rozpoznať, čo sa deje, a nájsť spôsoby, ako sa brániť. Následné kroky sú zamerané na vaše posilnenie a ochranu, aby ste predišli ďalšiemu vyčerpávaniu a prípadnému kolapsu. Tieto nástroje vám môžu pomôcť.

Pre obete ako Mária je kľúčové upevniť vlastné „ja“, vymedziť si hranice, naučiť sa postaviť za seba, otvorene vyjadriť svoje pocity a skúsenosti, posilniť sebavedomie a brať zodpovednosť len za svoju časť situácie. Aj keď môžu mať vnútornú silu, často sú uväznené v cykle manipulácie a emocionálnej závislosti, čo im bráni v konaní. Pravdepodobnosť, že výrazne narcistický človek prejde hlbokou sebareflexiou alebo sa zmení, je nízka, aj keď nie nemožná. Je však rozumnejšie nečakať na zázračnú zmenu a začať žiť svoj život bez toho, aby ste sa spoliehali na druhých.

Dôležité upozornenie pre obete: pojem „obeť“ v tomto kontexte neoznačuje nálepku identity, ktorá by človeka obmedzovala alebo ho definovala ako večnú obeť, ktorá neprispieva k vlastnému zlepšeniu a stále len rozpráva, čo sa jej stalo, bez toho, aby prevzala zodpovednosť za svoj život. Namiesto toho opisuje človeka, ktorého zraňuje alebo izoluje osoba s narcistickým správaním. Cieľom nie je zostať v tejto úlohe navždy, ale túto fázu prekonať a postaviť sa opäť na vlastné nohy.

V procese uzdravovania sa niektorí ľudia môžu dočasne správať prehnane sebecky alebo neohľaduplne. Ide o obrannú reakciu na dlhodobé zanedbávanie vlastných potrieb a spracovanie traumy. Akoby prešli z pozície chápavej a prispôsobivej do sebeckejšej, podobne ako tí, ktorí im ublížili. Ak niekoho takto vnímate, je vhodné mu to citlivo naznačiť a pomôcť mu nájsť rovnováhu. Taký človek totiž dočasne prestane vnímať dopad svojho správania na druhých alebo svoje okolie. Z veľkého zranenia sa obete môžu začať tváriť, že nikoho nepotrebujú, ľudia sú nedôveryhodní a správať sa neohľaduplne, čím cyklus traumy v spoločnosti pokračuje.

Mária po odchode od Petra prežila obdobie, v ktorom sa snažila pochopiť, prečo jej vzťah dopadol tak, ako dopadol. Začala vyhľadávať odbornú pomoc, učila sa rozoznávať varovné signály, vymedzovať si hranice a zotavovať sa z traumy. Postupne si uvedomila, že nie je vinná za to, čo sa jej stalo, a že si zaslúži vzťah založený na úcte a vzájomnosti. Jej cesta ukazuje, že aj po ťažkých skúsenostiach je možné nájsť silu na zmenu a vybudovať zdravé, podporujúce vzťahy.

Tipy, ktoré vám môžu pomôcť na ceste uzdravovania:

• Vedenie denníka: Pomáha validovať vlastnú realitu (čo sa stalo, kedy, ako sa cítite a podobne) a rozpoznať manipuláciu.

• Obmedzenie kontaktu s toxickými osobami: Často je to najlepšia stratégia pre ochranu vlastného psychického zdravia. Naučte sa obranné techniky, najmä greyrocking (technika, pri ktorej minimalizujete emočné reakcie a poskytujete len nudné, neutrálne odpovede, aby ste manipulátora odradili a nemal sa čoho chytiť).

• Sústredenie sa na seba a sebarozvoj: Dôležité pre obnovu sebavedomia a hraníc. Pomôcť môže čítanie literatúry, sledovanie videí a vzdelávanie sa v danej oblasti.

• Dýchacie cvičenia, meditácia a pobyt v prírode: Tieto aktivity pomáhajú znížiť stres, zlepšiť psychickú pohodu a podporiť celkovú regeneráciu tela i mysle. Pravidelné dýchacie cvičenia a meditácia zvyšujú vnútorný kľud a uľahčujú spracovanie emócií.

• Vyhľadanie podpory: Odborná pomoc (terapia) alebo podporné skupiny. Veľmi nápomocní môžu byť aj rešpektujúci priatelia či rodina.

Text pokračuje konkrétnymi praktickými krokmi, ktoré môžu obetiam pomôcť pri uzdravovaní a posilňovaní samých seba.

8.1 Praktické kroky pre posilnenie hraníc:

Ak ste v kontakte s narcisticky sa správajúcimi ľuďmi, vaša najlepšia možnosť obrany a vlastnej ochrany spočíva v posilnení vlastných hraníc, vnímania seba, svojich pocitov, potrieb, preferencií, hodnôt a iných vecí, ktoré sú pre vás dôležité a tvoria súbor vášho „ja“. Pozostáva to teda aj z vymedzenia si toho, čo budete tolerovať a čo je už za čiarou.

Prečo je dôležité spevňovať vlastné hranice?

Narcistické správanie sa často prejavuje porušovaním hraníc druhých, manipuláciou a vyvolávaním pocitov viny alebo nedostatočnosti. Keď máte slabé hranice, stávate sa ľahšou obeťou pre zneužívanie a zanedbávanie. Pevné hranice vám umožňujú chrániť sa pred toxickými vzťahmi, udržiavať si vlastnú hodnotu a vyhýbať sa izolácii, ktorú narcisti často zámerne vyvolávajú. Práve schopnosť jasne stanoviť a obhajovať svoje hranice je základom zdravého sebavedomia a odolnosti voči manipulácii.

Ako na to:

• Naučte sa jasne a pokojne vyjadriť svoje potreby a pocity: Hovorte o tom, čo cítite a čo pre vás je alebo nie je prijateľné. To je základ pre zdravé a pevné hranice, ktoré k vám pustia bližšie ľudí, ktorí vás rešpektujú, a odženú narcistov a manipulátorov. Keď posilníte svoje hranice, bude prirodzenejšie dbať na to, ako sa cítite, či sú situácie, ľudia a prostredia pre vás vhodné. Budete si viac veriť, vedieť, čo chcete a čo už nebudete znášať. Je dôležité si uvedomiť, že ľudia, najmä z blízkeho okolia, ktorí mali nejaký benefit z vašich slabých hraníc a ovplyvniteľnosti, vám môžu hovoriť, že ste sa zmenili, ste iní. Najmä môžu mať zlé reakcie, ak vás vedeli využívať. Je však ich zodpovednosťou prispôsobiť sa vašej zmene, pretože ľudia sa menia a menia sa aj vzťahy.

• Neospravedlňujte sa za to, že chránite seba: Máte plné právo na vlastný priestor a rešpekt. Ak ho nedostávate, je úplne pochopiteľné obmedziť alebo prerušiť komunikáciu s iným človekom. Môžete využiť napríklad techniku "greyrocking", kedy sa stanete "nudnými" a emocionálne nedostupnými, aby ste narcistu prestali zaujímať. Keď na takýchto ľudí nebudete reagovať, časom dajú pokoj.

• Vyhýbajte sa zbytočným a nikam nevedúcim diskusiám: Narcista sa vás bude snažiť vtiahnuť do nekonečných hádok, kde sa nikdy nedopracujete k riešeniu. Naučte sa odísť alebo ukončiť takúto debatu, alebo nastaviť v rozhovoroch, ktorých sa zúčastňujete, také podmienky, aby to nebol monológ, ale dialóg zameraný na zdieľanie, a nie, že niekto bude len rozprávať „na vás“, ale „s vami“. Toto vám ušetrí obrovské množstvo energie a zabráni ďalšej manipulácii.

• Budujte si sieť vzťahov mimo vplyvu takýchto ľudí: Snažte sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú a rešpektujú, a nie takými, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní zvonku, uveria každej lži alebo je do nich ľahké zasiať pochybnosti, aj keď sa dobre poznáte a vzájomne komunikujete. Hľadajte podporu u priateľov, rodiny alebo v podporných skupinách. Silná podporná sieť je najlepšou obranou proti izolácii, ktorú narcista presadzuje.

• Robte si vlastný názor a neverte jednostranným príbehom: Vždy uvažujte, aký motív môže mať človek, keď nechce, aby sa poznala aj iná verzia. Kritické myslenie je váš najlepší spojenec.

• Pozorujte, ako sa ľudia správajú k iným: Všímajte si hlavne, ako sa správajú k ľuďom, ktorí pre nich nie sú užitoční. Ak sa niekto o druhých vyjadruje alebo správa negatívne, stačí zaváhanie alebo pochybenie a túto stránku človeka zažijete aj vy. Toto je dôležité varovné znamenie, ktoré vám môže pomôcť rozpoznať potenciálne toxickú osobu skôr, než sa sami stanete obeťou.

• Sebareflexia a sebapoznanie: Pravidelne sa zamýšľajte nad svojimi potrebami a pocitmi. Sebareflexia vám pomôže lepšie rozpoznať, kedy vám niekto prekračuje hranice, a včas reagovať. Zároveň vám umožní uvedomiť si, akým spôsobom svojím správaním a postojmi môžete nevedomky umožňovať, aby sa vo vašom živote objavovali narcistické vzťahy, a tak vedome pracovať na zmene týchto vzorcov.

Posilnenie hraníc nie je len o odmietaní druhých, ale aj o úcte k sebe samému a k vlastným potrebám. Hranice sú základom zdravého sebavedomia a vzťahov založených na vzájomnosti a rešpekte. Je dôležité, aby ste svoje hranice udržiavali dôsledne a nenechali sa zlákať k ich porušovaniu, aj keď vás niekto opakovane presviedča alebo manipuluje.

Pevné hranice sú vašou najlepšou obranou proti manipulácii a toxickým vzťahom. Zároveň je dôležité, aby boli aj pružné, aby ste mohli pripustiť k sebe tých, ktorí vás rešpektujú, správať sa k vám úctivo a chcú vás podporovať. Zdravé hranice vám umožňujú chrániť sa pred tými, ktorí vám ubližujú, a zároveň otvoriť sa ľuďom, ktorí sú pripravení budovať vzťah na vzájomnosti a úcte.

Pamätajte, že hranice nie sú o izolácii, ale o vytvorení bezpečného priestoru, v ktorom sa môžete rozvíjať a budovať vzťahy s ľuďmi, ktorí vás vnímajú ako rovnocenných partnerov. Pružné hranice vám umožňujú prijať podporu, lásku a pochopenie, ktoré si zaslúžite, a zároveň si uchovať vlastnú identitu a hodnotu.

Cieľom je mať seba a svoje hranice, a zároveň aj iných ľudí okolo seba, zachovať si blízkosť a zároveň vlastnú autonómiu. Takto si môžete užívať zdravé vzťahy, v ktorých sa cítite bezpečne, úctivo a vzájomne.

8.2 Narcistická vs. zdravá komunikácia

Ako som už načrtol vyššie, narcistickí ľudia situácie vnímajú jednostranne a sú zameraní výhradne na upevnenie a šírenie svojej verzie udalostí. Ich komunikácia je zameraná na vlastný prospech, presadzovanie a obhajovanie svojho ega, často na úkor druhých. Je veľmi náročné komunikovať s nimi tak, aby boli schopní vnímať a pochopiť aj vašu perspektívu. Narazíte na odpor, ignoráciu, vyhýbanie sa dialógom alebo dokonca riešenie problémov poza váš chrbát, čo len zvyšuje vašu bezmocnosť a izoláciu. Často hrajú hry s nulovým súčtom, v ktorých potrebujú druhého poraziť, slovne ho zahanbiť alebo ho dostať do pozície, že nebude vedieť reagovať. Takáto komunikácia vás vždy dostane do nevýhody, pretože narcista chce mať vždy navrch a dostať vás do úzkych.

Zdravá komunikácia a dialóg

Naopak, s ľuďmi, ktorí sú schopní sebareflexie, zodpovednosti a otvoreného dialógu, je komunikácia úplne iná. Takáto komunikácia má nasledovné znaky:

• Úprimnosť a otvorenosť: Zdravá komunikácia začína úprimným vyjadrením toho, čo sa deje, aké sú vaše myšlienky a pocity.

• Zdieľanie perspektív: Cieľom je zdieľať rôzne pohľady na situáciu a snažiť sa im porozumieť, namiesto presadzovania jedinej „správnej“ verzie. Dôležité je aktívne počúvať druhého, nie len čakať na svoju chvíľu, aby sme povedali to svoje.

• Priamosť a vecnosť: Namiesto náznakov alebo očakávania, že druhý prečíta myšlienky, jasne a priamo vyjadrujeme svoje potreby a hranice. Napríklad: „Prosím, už tak so mnou nehovor“ alebo „Dobre, ale teraz pusti k slovu aj mňa.“

• Hľadanie spoločných bodov a riešení: Namiesto obviňovania sa zameriavame na to, čo sa dá urobiť inak a ako spoločne nájsť riešenie, takzvaný win-win scenár.

• Priznanie zodpovednosti a ospravedlnenie: Zdravá komunikácia zahŕňa schopnosť priznať si svoj podiel na probléme a úprimne sa ospravedlniť, ak je to potrebné.

• Rešpektovanie hraníc: Uznávame a rešpektujeme hranice druhých a očakávame, že naše hranice budú rešpektované tiež.

• Empatia a porozumenie: Snažíme sa vcítiť do pocitov a prežívania druhej strany, aj keď s ňou nesúhlasíme.

8.3 Komunikácia a hranice

Zdravá komunikácia je neoddeliteľne spätá s rešpektovaním hraníc. Vzťahy, v ktorých sa všetci cítia bezpečne a rešpektovane, sú založené na vzájomnej úcte a otvorenom dialógu. Práve vďaka tomu môžete mať blízkosť k druhým ľuďom a zároveň si uchovať vlastnú autonómiu. Hranice sú tu preto, aby ste sa mohli slobodne vyjadriť, povedať „nie“ a chrániť svoje potreby, bez obáv z odmietnutia alebo útokov.

Vidíte ten rozdiel? Zdravá komunikácia a dialóg sú základom vzťahov, v ktorých sa cítite bezpečne, úctivo a vzájomne. Naopak, narcistická komunikácia vás núti obmedzovať sa, chrániť sa, chodiť po špičkách, robiť sa menším, menej vyžadujúcim, nezdieľať, čo skutočne cítite alebo si myslíte, a strácať vlastnú identitu. Práve preto je dôležité vedieť rozpoznať, v akom komunikačnom prostredí sa nachádzate, a podľa toho si jasne vymedziť svoje hranice.

8.4 Sebapoznanie a zmena dynamík

Pracovať na sebapoznaní je kľúčové, pretože mnohé narcistické dynamiky vznikajú naším vlastným prispôsobovaním sa, zanedbávaním vlastných potrieb alebo nízkou sebaúctou. Ak akceptujeme, že nás druhí nepočúvajú, naše potreby nie sú naplnené, sme nevypočutí, tolerujeme neúctivé zaobchádzanie, vyhýbavé správanie, pasívnu agresiu alebo sa nestaviame za seba, keď sme vylúčení, opustení, zosmiešňovaní alebo na nás je útok, vytvárame priestor pre toxické vzťahy. Keď ostávame ticho a skloníme hlavu, umožňujeme druhým, aby naše hranice prekračovali a manipulovali nami.

Aj slovenská mentalita je do značnej miery výsledkom adaptácie na narcistické a sebavedomé správanie. Ľudia sklonili hlavy pred „pánmi“, ktorí nemali zodpovednosť, robili si, čo chceli, nič im nehrozilo, alebo jednoducho mali silu, zdroje a vplyv. Tí, čo sa im postavili, zažili ich hnev a pomstu. Tieto myšlienkové vzorce putujú generáciami, ľudia majú naučené nízke sebavedomie, nevedia sa presadiť, čo zneužívajú tí, ktorí nemajú empatiu a sú zameraní len sami na seba a svoj prospech, pretože nemajú protiváhu svojej sily. Vidíme to aj vo športe, kde prebieha sebasabotáž v zápasoch s dominantnými súpermi, často si športovci prehrávajú zápasy sami vlastnými chybami, aj keď schopnosť konkurovať majú.

Sebapoznanie nám však umožňuje meniť tieto vzorce aj vo svojich vzťahoch. Môžeme pracovať na sebe, zlepšovať komunikáciu s partnerom, a aj keď spravíme chybu, vždy sa to dá napraviť a zlepšiť. Učiť sa postupne otvárať, liečiť rany z minulosti a budovať zdravé vzťahy je možné – práve to je cesta k vzájomnej úcte, sebadôvere a vnútornému pokoju.

8.5 Prečo práve ja? Odpoveď hľadajte v minulosti

Človek sa nenarodí ako narcis, ani ako obeť narcistického zneužívania. Za oboma stoja vzorce správania, traumy a psychické mechanizmy, ktoré sme si odniesli z detstva. Práve v tomto období si budujeme návyky vo vzťahoch. Empatické typy osobnosti, osoby s nízkym sebavedomím alebo tí, ktorí zažívajú depresie či úzkosti, sú náchylnejšie stať sa obeťami narcistického zneužívania, pretože hľadajú lásku, pochopenie a rešpekt, čo narcisti často vnímajú ako slabosť a obete považujú za ľahkú korisť. Pre narcistu je to ako otvorená rana pre žraloka, ktorý kusne a nepustí.

Veľa obetí toxického detstva, kde boli časté konflikty, manipulácia alebo bol jeden z rodičov s narcistickými črtami, si vytvorí úzkostnú vzťahovú väzbu. Majú strach z opustenia a často tolerujú manipuláciu, pretože podobné vzorce vnímajú ako bežné a nemajú s čím porovnať, nič iné alebo lepšie žiaľ nepoznajú. Narcista sa snaží svoje správanie normalizovať a považuje ho za bežné, napríklad, že všetci sa občas hádajú alebo povedia niečo nepekné. Keď sa k nim potom správa milo, berú to ako nadštandard, hoci by to malo byť samozrejmosťou v zdravom vzťahu.

Je dôležité poznamenať, že narcisti majú zvyčajne vyhýbavú vzťahovú väzbu. To znamená, že sa snažia vyhnúť prílišnej intimite a emočnej závislosti, aby si udržali kontrolu a nezraniteľnosť. Ich správanie, ako je náhle zmiznutie bez vysvetlenia, chladnosť a neprístupnosť, alebo vyhýbanie sa hlbším rozhovorom, je prejavom tejto vyhýbavej väzby. Zatiaľ čo obeť túži po blízkosti a riešení konfliktov, narcista sa sťahuje, čím prehlbuje nerovnováhu vo vzťahu a potvrdzuje strach obete z opustenia. Zároveň sú to len náznaky – nie každý vyhýbavý človek je narcista. Aj keď existujú podobnosti medzi prejavmi správania sa ľudí s vyhýbavým citovým pripútaním a väzbou vo vzťahoch a narcistickými prejavmi, sú to v princípe rozdielne veci.

8.6 Dôležitosť sebapoznania a liečenia

Pokiaľ obeť takéhoto vzťahu nepochopí, prečo také správanie tolerovala, je veľmi pravdepodobné, že sa znova ocitne v toxickom vzťahu a emočnom zneužívaní. Sebapoznanie nám umožňuje rozpoznať vlastné vzorce, pochopiť, prečo sme zraniteľní, a začať pracovať na ich zmene. Môžeme sa učiť meniť dynamiky vo vzťahoch, zlepšovať komunikáciu, liečiť staré rany a postupne sa otvárať novým možnostiam.

Najmä ak ste zažili narcistické vzťahy, pamätajte, že je úplne normálne, že vyžadujete čas, máte problém otvoriť sa a dôverovať, nechávate si odstup, sledujete každé aj drobné zaváhania a hneď ich porovnávate s minulosťou. Je dôležité pochopiť, že rany, ktoré ste utŕžili vo vzťahoch, sa dajú vyliečiť v zdravších a oveľa lepších vzťahoch. Budú to nové a nepoznané dynamiky, ale budete ich spoluvytvárať. Nevyhnete sa chybám, momentom pochybností, neistote, obavám, starostiam či problémom, zareagujete prehnane, narobíte chyby, no spoznáte, že existuje aj náprava, zlepšenie, upevnenie vzťahu, jeho prehĺbenie, zdravšia komunikácia a pocity bezpečia, pokoja a istoty s niekým, kto vás skutočne vidí, cíti, má ochotu spoznať a na vzťahu pracovať.

Pamätajte, že zmena vzorcov a liečenie si vyžadujú čas, trpezlivosť, prijatie vlastných limitov a odvahu otvárať sa novým spôsobom komunikácie a sebavyjadrenia. Ak sa vám podarí prekonať staré vzorce, otvoríte sa priestoru pre skutočnú blízkosť, vzájomnosť a rešpekt vo vzťahoch, čo je základom zdravého a naplneného života.

(zdroj: pixabay.com)

9. Ako pomôcť sebe alebo inému

Po tom, čo ste si uvedomili dôležitosť sebapoznania, práce na sebe a zmeny toxických vzorcov, je čas prejsť k praktickým krokom, ktoré vám môžu pomôcť, ak ste obeťou narcistického správania alebo poznáte niekoho, kto je mu dlhodobo vystavený a nemá dostatočnú podporu. Nasledujú stručné a jasné rady, čo robiť v takýchto situáciách.

• Ak si nie ste istí, hľadajte odbornú pomoc: Terapeut, psychológ alebo krízové centrum vám môžu poskytnúť podporu a profesionálny pohľad.

  • IPčko: Bezplatné a anonymné online psychologické poradenstvo pre mladých ľudí.

  • Linka dôvery Nezábudka: Nonstop linka pomoci pre ľudí v kríze.

  • Pomoc obetiam násilia (Biela linka): Poskytuje podporu a poradenstvo pre obete rôznych foriem násilia.

  • Národná linka pre ženy zažívajúce násilie (0800 212 212): Bezplatná, nonstop a anonymná pomoc.

  • Policajný zbor SR: V prípade bezprostredného ohrozenia, vyhrážok alebo násilného chovania.

  • Centrá pre obete domáceho násilia: Poskytujú komplexnú pomoc.

  •  Ak sa narcistické správanie deje na pracovisku, využite HR alebo priamo na to určené oddelenia.

• Neostávajte ticho: Dôverujte svojim pocitom a vnímaniu, aj keď druhí zľahčujú situáciu. Rozprávanie o svojich pocitoch s dôveryhodnou osobou je prvý krok k uzdraveniu. Ak sa stane niečo podobné, ako opisujem vyššie, priamo vám, nezostaňte nečinní, postavte sa za seba. Ak to nezvládate sami, požiadajte o pomoc iných ľudí.

• Podporte tých, ktorí vám povedú, že niečo nie je v poriadku: Často to vyžaduje veľkú odvahu priznať si a hovoriť o toxickej dynamike. Vaša podpora môže byť pre nich kľúčová. Ak obete vyzerajú, že sa im nič nedeje, je možné, že všetko len potláčajú a necítia sa bezpečne zdieľať. Buďte opatrní na tradičné zjednodušenia ako „nič sa nedeje“, „to je bežné“, „zbytočne sa to nafukuje“, „dramatizuje“, najmä ak nepoznáte situáciu a jej detaily.

Pamätajte, že každý krok smerom k sebapomoci a podpore je dôležitý. Práve vďaka menším, no postupným krokom môžete budovať zdravé vzťahy a chrániť svoje duševné zdravie. Podpora druhých a odborná pomoc sú vašimi spojencami na ceste k vyliečeniu a zotaveniu.

(zdroj: pixabay.com)

Dodatok: Nenálepkujte ľudí na základe pár prejavov

Je dôležité naučiť sa rozlišovať, že zdravé stanovovanie hraníc a starostlivosť o vlastné potreby nie sú prejavom sebeckosti ani narcizmu. Narcistické správanie je opakované, dlhodobé a zamerané na manipuláciu a využívanie druhých, zatiaľ čo zdravá sebaláska sa prejavuje aj rešpektom k potrebám ostatných. Tento rozdiel je zásadný, aby ste sa zbytočne neobviňovali za to, že si stanovujete zdravé hranice. Ľudia, ktorí zažili narcistické vzťahy, totiž často cítia vinu vždy, keď robia niečo pre seba, akoby mali naučené, že ak sa nesnažia vyhovieť niekomu inému a sú zameraní aj na svoje blaho, robia niečo zlé.

Dôležité je tiež upozorniť, že nie každé sebeckejšie správanie je automaticky narcizmom. Podstatné je sledovať, či sa také správanie opakuje a aké sklony má človek správať sa v podobných situáciách.

Rozlišujme aj medzi narcistickým správaním, ktoré v istej miere môžeme vykazovať všetci, a narcistickou poruchou osobnosti, ktorá predstavuje vážnu diagnózu a môže ju stanoviť len odborník, teda psychiater alebo klinický psychológ. Táto porucha je pomerne vzácna, postihuje približne 1 až 6 % populácie, a má oveľa výraznejšie prejavy než bežné prejavy narcizmu.

Zároveň je potrebné dodať, že narcistické správanie môžu prejavovať aj ľudia s inými poruchami osobnosti, napríklad hraničnou poruchou osobnosti, alebo tí, ktorí zažili komplexnú traumu. V takýchto prípadoch bývajú silné obranné mechanizmy a nie vždy majú úplnú kontrolu nad svojím správaním, najmä ak sú emočne rozladení alebo zažívajú veľký stres. Pochopenie tohto rozdielu pomáha destigmatizovať bežné prejavy sebeckosti a zamerať sa na skutočne škodlivé vzorce.

Stanovenie diagnóz prenechajme odborníkom. Takisto nenálepkujme ľudí a neoznačujme ich za narcistov, ak u nich spozorujeme prvých pár prejavov. V súkromí si samozrejme môžeme povedať a pomyslieť čokoľvek, no nemali by sme takto označovať ľudí, ktorí sa voči nám zachovali v niektorých ohľadoch nevhodne alebo boli viac zameraní na svoje potreby.

Zamerajme sa radšej na prejavy narcistického správania, najmä s cieľom, aby sme sa zbytočne neocitali v podobných dynamikách my sami a zároveň vedeli pomôcť aj obetiam, ktoré to potrebujú. Toto vedomie prispieva k zdravším vzťahom a lepšiemu pochopeniu seba aj druhých.

Záver

Všetci môžeme mať miestami narcistické črty, a na tom nie je nič zlé. Žijeme svoj život z vlastnej perspektívy a je prirodzené, že sa zameriavame na to, ako sa cítime a čo je pre nás vhodné. Niekedy robíme chyby, nemáme pravdu a môžeme sa podieľať na vzniku či udržiavaní nezdravej dynamiky vo vzťahoch.

Ľudia s výraznými narcistickými rysmi však nevidia sami seba ako problém. Nie sú schopní si uvedomiť svoj podiel, príčiny a dôsledky svojho správania do takej miery, aby na nich aktívne pracovali a menili ich. Často sa správajú narcisticky, pretože iné správanie nepoznajú, sú naň zvyknutí, nikto ich neupozornil, neoponoval im. Sami zažili frustrácie, ťažkosti, traumy a takto sa obrnili, prenášajú frustrácie na iných, namiesto toho, aby sa pozreli na seba. Ak sú navyše v pozíciách moci, nemusia sa zaoberať dôsledkami ani nič meniť či prispôsobovať sa. Ich prejavy sa zmiernia len vtedy, ak im reálne hrozí konkrétny dôsledok – či už ide o stratu reputácie, právne následky, rozpad vzťahu alebo úpadok postavenia.

Výrazne narcistickí ľudia sú uzavretí vo svojej perspektíve „len ja“, vo vlastnej neomylnosti a neochote priznať si či vôbec vidieť svoje chyby. Nemajú rozvinutú schopnosť sebareflexie, a preto sa častejšie označujú za obeť. Narcisti nevidia svoj podiel na problémoch a obviňujú druhých za všetko. Ich vzťahy sú založené na transakčnej báze, kde chýba skutočný záujem o vnútorný svet druhého človeka.

Na druhej strane, obete majú často sklony preberať na seba príliš veľkú zodpovednosť, príliš sa obviňovať a niekedy dokonca uveriť narcistom, že sú skutočne problémové, nehodné nápravy či základného rešpektu a úcty. Je dôležité si uvedomiť, že pojem „obeť“ v tomto kontexte neoznačuje nálepku identity, ktorá by človeka obmedzovala alebo ho definovala ako „večnú obeť“, kedy človek prevezme skúsenosti z minulosti a už nepracuje na zlepšení. Namiesto toho opisuje človeka, ktorý je zraňovaný alebo izolovaný osobou s narcistickým správaním. V procese uzdravovania sa niektoré obete môžu dočasne správať prehnane sebecky alebo neohľaduplne. Ide však o obrannú reakciu na dlhodobé zanedbávanie vlastných potrieb a nie o premenu na narcistu, najmä ak si svoje tendencie uvedomujú.

Tento pohľad nám pomáha lepšie pochopiť zložitosť vzťahov s narcistickým správaním a zároveň nás povzbudzuje k tomu, aby sme si budovali zdravé hranice, rozvíjali sebareflexiu a hľadali podporu, keď ju potrebujeme. Pamätajte, že rozpoznanie a proaktívne konanie sú vašou najlepšou ochranou. Čím skôr si uvedomíte dynamiku, tým skôr môžete konať a minimalizovať škody.

Je dôležité, aby si ľudia v takomto vzťahu postupne uvedomili, že problém nie je v ich citlivosti alebo nedostatočnosti, ale v systematickom narúšaní ich hraníc a spochybňovaní ich vnímanej reality. Prvým krokom k uzdraveniu je pravdivé pomenovanie toho, čo sa deje. Ste schopní sa z tejto dynamiky vymaniť a uzdraviť sa.

Ak máte pocit, že sa nachádzate v podobnej situácii, nezabúdajte, že posilnenie vlastných hraníc a vyhľadanie podpory môže výrazne zlepšiť vašu životnú kvalitu. V prípade vážnejších problémov je vždy vhodné obrátiť sa na odborníka.

Tiež je vhodné si uvedomiť, že všetci máme moc na takéto prejavy upozorňovať, pracovať na sebe, posilňovať svoje hranice a svojím správaním ukázať, že sa dá správať aj inak a oveľa lepšie. Ak narcisti nebudú vo svojom správaní konfrontovaní, nemajú dôvod meniť sa. Tým, že si vážime samých seba, nastavujeme zdravé hranice a hovoríme pravdu nahlas, pomáhame chrániť nielen seba, ale aj ostatných.

Osobná skúsenosť: Prečo píšem o narcizme

Zažil som narcistickú šikanu na vlastnej koži. Stalo sa to síce dávnejšie, roky dozadu, no prvýkrát o tom hovorím aj mimo svojho najbližšieho okolia. Bola to pre mňa mimoriadne náročná skúsenosť, ktorú som sa však rozhodol zdieľať verejne, pretože moja osobná skúsenosť môže slúžiť ako príklad toho, ako sa narcistické dynamiky prejavujú v praxi a ako ich možno včas rozpoznať.

Keď som sa stal obeťou narcistického správania v pracovnom prostredí, zažíval som najprv šok. Nevedel som, čo sa vlastne deje, a snažil som sa za pochodu spracovať, ako je niekto schopný takého konania. Vtedy som ešte nemal všetky vedomosti, ktoré mám dnes, a preto som nebol taký schopný sa brániť. Situácia bola neprehľadná a v niektorých okolnostiach by som mohol zareagovať lepšie. Táto skúsenosť mi však otvorila oči a naučila ma vnímať ľudí realistickejšie, bez prikrášlenia, čo mi teraz umožňuje lepšie pomáhať a radiť obetiam podobných situácií.

Agresorom bol starší kolega. Bol to človek, ktorý toho robil v skutočnosti najmenej a svoj čas si krátil tým, že otravoval ľudí, vyžadoval si pozornosť a dlhé rozhovory, často s nevhodnými a súkromnými otázkami. Keď som odmietal znášať jeho pasívne agresívne urážky a nevhodné osobné otázky, automaticky som sa stal jeho nepriateľom. Častoval ma invektívami, snažil sa poškodiť moju reputáciu a presvedčoval ostatných, aby so mnou nezdieľali dôležité informácie. Situácia eskalovala. Keďže sa vo voľnom čase venuje poľovníctvu, vyslúžil som si nálepky ako „škodná“. Pred inými ľuďmi otvorene hovoril, že ma treba „od***ať“ a nebál sa ani pred ostatnými vyhlásiť, že som „na odstrel“. Smejúc sa nahlas, tvrdil, že to nedám, že sa zložím, že som slaboch, padavka, že sa zrútim a potom už bude pokoj. Cez mne blízkych ľudí zisťoval informácie o mojom súkromí.

Vedel vytvoriť dojem, že má známosti a vie kadečo vybaviť, zároveň vedel veľa o iných kolegoch a nadriadených, čo mu dodávalo určitú formu skrytej moci. Bol to presne ten typ človeka, ktorý sa roky drží na svojej pozícii aj napriek absencii reálnych schopností, no práve vďaka svojmu vplyvu. V jeho agresívnych vyjadreniach sa dokonca objavovali aj hrozby voči mojej rodine, kde naznačoval pomstu a že im niečo spraví. Najviac sa však vyžíval v tom, keď mi zomrel niekto blízky, bolo na mne poznať, že sa s tým vyrovnávam, no on to bral ako pozvanie ešte viac eskalovať svoje útoky a agresiu, nebral žiadny ohľad, chcel mi len čo najviac ublížiť. Kolegyňa, s ktorou sme dovtedy dobre vychádzali, mu dávala fotky z mojich sociálnych sietí a iné informácie, pretože sa pod jeho vplyvom rozhodla, že je pre ňu výhodnejšie postaviť sa na jeho stranu, keďže jej môže byť užitočný. Zažil som z jeho strany otvorené vyhrážanie a navádzanie proti mne aj ďalších troch ľudí, boli tu aj pokusy o fyzické zastrašovanie, naznačenie útoku a dokonca otváranie dverí na toalete.

Jeho správanie ukazovalo, že bol presvedčený o vlastnej beztrestnosti a prevahy. V istom zmysle mal pravdu, pretože ku dnešnému dňu pôsobí na rovnakej pozícii. Ostatní sa mu vyhýbali, obmedzovali vzájomné konverzácie na nutné minimum, najmä preto, že mal na ženy časté sexuálne narážky. Bolo pre mňa nepochopiteľné, ako niekto môže byť k vybraným ľuďom tak otvorene zlý a zlomyseľný, najmä keď má zdravotne znevýhodneného syna, ktorý vyžaduje každodennú opateru. Akoby sa za svoju osobnú tragédiu chcel pomstiť každému, kto si dovolí naznačiť, že jeho správanie je nevhodné.

V mojom prípade bolo najzávažnejšie, že po konfrontácii sa tento agresor okamžite začal správať ako obeť, prekrúcal fakty a dokonca aj prítomná svedkyňa, ktorej dal pocit, že vďaka nemu bude mať menej práce a môže odísť skôr, poprela, že sa to stalo, a prezentovala falošnú verziu. Týmto spôsobom som zažil priamo gaslighting, čo ešte viac prehĺbilo pocit úzkosti a neistoty. Stalo sa to bokom, osamote. Priamo sa mi pozrel do očí, krútil hlavou a tvrdil, že sa to nestalo, že to nie je pravda a ja som len paranoidný. Keď však videl, že to na mňa nefunguje a nedávam sa zmiasť, výraz v jeho tvári sa zmenil a podráždene mi povedal, že „ešte len uvidím“.

V nasledujúcich dňoch dotyčný obehol takmer všetkých v práci, ktorým šíril svoju verziu udalostí a pokúšal sa obracať ľudí proti mne, s cieľom vylúčiť ma z kolektívu a vyvinúť na mňa tlak. Niektorí mu uverili, iní našťastie nie. Bez zdôvodnenia sa so mnou prestali baviť aj niektorí ľudia, ktorí len počuli rozličné klebety a poznali dotyčného; začali sa mi vyhýbať bez akéhokoľvek vysvetlenia. Menej ovplyvniteľní ľudia však videli situáciu jasne, najmä tí, ktorí poznali jeho zlomyseľnosť a nepríjemnosť vtedy, keď sa mu niekto postaví. V práci si svoj čas vypĺňa rozhovormi za zatvorenými dverami, intrigami a ohováraním. Má aj ľudí, z ktorých si vychoval verných donášačov, zväčša mladé ženy. Uvedomil som si, ako ľahko sú ľudia ovplyvniteľní a ako rýchlo veria niekomu, kto je presvedčivý a dokáže sa tváriť ako obeť.

Nepôjdem príliš do detailov, a musím priznať, že aj teraz, keď zverejňujem tento príbeh, idem do rizika. Dotyčný je mimoriadne pomstychtivý a zlomyseľný človek, ktorý si na verejnosti buduje obraz milého a starostlivého pána. Z týchto dôvodov schválne vynechávam niektoré detaily, ktoré by mohli byť príliš šokujúce alebo by mohli byť identifikačné.

Táto skúsenosť mohla viesť k tomu, že by som prestal ľuďom dôverovať a zanevrel na nich. Namiesto toho som ju však použil ako zdroj obrovskej motivácie vzdelávať ľudí, pomáhať im, aby sa im nestalo niečo podobné, alebo aby sa vedeli brániť a takým ľuďom sa radšej vyhli. Naučil som sa, že ľudia budú šíriť, čo počuli, bez rozmýšľania a bez otázok, pretože je to zaujímavé a v populárnej kultúre sa kladie hodnota na bulvár a klebety, nie na pravdu. Podobne to funguje aj pri dezinformáciách, ktoré sú pre slovenskú mentalitu atraktívne. Je ťažké tomu svedčiť a ešte ťažšie preukázať, pretože toxické správanie sa často odohráva za zatvorenými dverami, skryté pred zrakmi verejnosti, a je založené na manipulácii a spochybňovaní reality obete. Svedkovia často nechcú rozprávať, lebo sa obávajú odvety, a tak situácie ostávajú neriešené a nevyšetrené.

Paradoxne, mnohí ľudia obete často prehliadajú alebo ich situáciu bagatelizujú, pretože narcisti sa k nim osobne správajú dobre a poskytujú im nejaké výhody. Nechcú sa do problémov miešať, hodiace sa im zostať bokom a zľahčujú utrpenie obete s postojom „a čo ma po tom" alebo „len dramatizuje". Pozerajú sa na situáciu čisto zo svojej vlastnej skúsenosti, namiesto toho, aby sa pokúsili pochopiť vnútorný svet zranenej osoby. Na Slovensku sú možnosti obrany voči podobnému správaniu výrazne obmedzené, čo len prehlbuje pocit bezmocnosti a dodáva podobným typom pocit beztrestnosti.

Nakoniec sa dotyčný vlastnou bohorovnosťou a porušovaním predpisov dostal spolu s inými, ktorými sa obklopil, do vážnych problémov. Bolo pre mňa veľkou školou do života, keď som spoznal, ako ľahko môže toxické správanie prekvitať v prostredí, kde voči nemu nevie nik účinne zakročiť. Ľudia sa časom toxicite jednoducho prispôsobia a začnú ju vnímať ako niečo bežné. Tento pomalý proces erózie zdravých hraníc a vnímania normality je devastujúci pre jednotlivca, jeho vzťahy, dôveru a celkovo pre spoločnosť. Obeť postupne stráca schopnosť rozpoznať nezdravé správanie, pretože sa jej realita prekrúca. Dôvera v seba, v iných a v spravodlivosť sa narúša. Vzťahy sa stávajú kolotočom neistoty a strachu, kde sa manipulatívne vzorce prijímajú ako „normálne". A keďže toxické správanie často prebieha skryto, bez účinného zásahu okolia, preniká aj do širších spoločenských štruktúr, kde oslabuje empatiu a zodpovednosť. Práve tento systém využívajú totalitárne a autoritárne režimy, alebo rôzne narcistické či organizované skupiny, aby si podriadili ľudí a zvýšili svoju moc. Práve preto je dôležité včasné rozpoznanie a pomenovanie týchto dynamík.

Tento príbeh nezdieľam pre to, aby sa mi dostalo súcitu, ale preto, aby som lepšie vykreslil svoje motívy, prečo o tejto a podobných témach píšem. Verím, že zvýšené povedomie pomôže iným rozpoznať a zastaviť takéto situácie v ich začiatkoch, keďže sa zvyčajne odohrávajú skryto pred zrakmi verejnosti. Traumatické zážitky vás nemusia definovať; namiesto toho môžu slúžiť ako palivo pre prácu na sebe a pomoc pre tých, ktorí ju potrebujú. Aj preto som sa rozhodol písať o podobných témach.

A budem v tom pokračovať.

Dnes už viem, aké sú varovné znaky, ako sa brániť a ako sa podobným dynamikám vyhnúť. A chcem to posunúť ďalej tým, ktorí sa v tom ešte len učia orientovať.

Ak ste sa v mojom príbehu našli alebo zažívate niečo podobné, vedzte, že v tom nie ste sami. Hľadajte pomoc, neostávajte v tom sami, vzdelávajte sa a nedovoľte, aby vás tieto skúsenosti definovali. Verím, že pri správnom nastavení a podpore je možné prekonať aj tie najtemnejšie zážitky.

(zdroj: pixabay.com)

K napísaniu článku ma inšpirovali nasledovné zdroje:

Bessel van der Kolk M.D.: The Body Keeps the Score: Brain, Mind, and Body in the Healing of Trauma, 2014, ISBN: 978-0670785933

Ramani Durvasula PhD: It's Not You: Identifying and Healing from Narcissistic People, 2024, ISBN: 978-0593492628

Ramani Durvasula PhD: Should I Stay or Should I Go?: Surviving a Relationship with a Narcissist, 2015, ISBN: 978-1618688781

Eleanor Payson: The Wizard of Oz and Other Narcissists: Coping with the One-Way Relationship in Work, Love, and Family, 2002, ISBN: 978-0972072830

Sam Vaknin: Malignant Self Love – Narcissism Revisited, 2015, ISBN: 978-1983208171

https://outofthefog.website/personality-disorders-1/2015/12/6/narcissistic-personality-disorder-npd

https://www.health.harvard.edu/mind-and-mood/narcissistic-personality-disorder-symptoms-diagnosis-and-treatments

https://www.psychologytoday.com/us/blog/the-human-beast/202402/why-narcissism-is-rising

https://www.psychologytoday.com/us/basics/narcissism

Pri písaní som vychádzal aj z vedomostí, ktoré som nadobudol počas viacerých terapeutických školení a tréningov, ktoré som za posledné roky absolvoval, či už so zameraním na posttraumatické stresové stavy, somatickú, regresnú alebo inú oblasť terapie, ako aj na prevenciu samovrážd.

____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:

https://buymeacoffee.com/tm11

PS: Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok.