Nie je tajomstvom, že v spoločnosti existujú jednotlivci, ktorých správanie sa javí ako extrémne egoistické a bezohľadné. Ich činy odrážajú špecifické vnímanie sveta a vzťahov s ostatnými. Spôsob ich uvažovania formujú osobné skúsenosti, no v niektorých prípadoch aj absencia kľúčových charakteristík tvoriacich podstatu ľudskosti.
Správajú sa, akoby patrili k inému druhu, ktorý sa nevyvinul do štádia vnímania potrieb a pocitov ostatných, okrem svojich vlastných. Akoby im chýbali základné zložky ľudskej empatie – schopnosť cítiť vinu, súcit či ľútosť. Niektorí si tento deficit plne uvedomujú, iní ho ani nevnímajú. Ich vnútorné nastavenie vedie k bezohľadnosti, vypočítavosti a manipulatívnosti. Títo jedinci nemajú hlbší zmysel pre pravidlá a morálku, netrápi ich, či niekomu ubližujú, ani aký dopad majú ich činy na druhých. Bez výčitiek svedomia či pocitu viny aktívne škodia, vytvárajú toxické prostredie a narúšajú spoluprácu a dôveru – od malých skupín, ako sú rodiny a pracoviská, až po celé štáty a spoločnosť.
Výskumy naznačujú, že 5 až 15 % ľudí v spoločnosti môže vykazovať výraznejšie narcistické alebo psychopatické črty. To však neznamená, že sú všetci psychopatmi. Tento článok rozhodne neslúži na diagnostiku. Nie každý človek s narcistickými alebo psychopatickými rysmi je nevyhnutne psychopat či narcista a nie každý z nich je nutne nebezpečný. Mnohí sú integrovaní v spoločnosti na pozíciách, kde sú prospešní. Avšak nájdu sa aj takí, na ktorých je lepšie dávať si pozor. Najnebezpečnejší sú najmä vtedy, keď ich nemožno ľahko odhaliť, alebo keď sa usadia v mocenských pozíciách, ktoré im umožňujú byť vplyvní bez obáv z možných dôsledkov. Dôležité je vnímať, že psychopatia nie je čiernobiely jav, ale spektrum. Na jednom konci môžu byť jedinci s miernymi črtami, ktorí fungujú pomerne normálne, zatiaľ čo na druhom konci sú tí, ktorí spôsobujú vážne spoločenské škody.
Psychopatické a výrazne narcistické osobnosti, vrátane sociopatov, majú často parazitické vzťahy a spôsoby fungovania. Vyhľadávajú vhodné obete, z ktorých čerpajú emocionálne, sociálne alebo finančné zdroje. Tieto zdroje im pomáhajú udržiavať pocit moci a vnímanej nadradenosti.
Parazitovanie sa neobmedzuje len na jednotlivcov z ich okolia. Ak sa dostanú na významné pozície a funkcie, môžu parazitovať aj na celej komunite či spoločnosti. Ich cieľom nie je prispievať, ale maximalizovať vlastný zisk a moc, pričom neváhajú poškodzovať vzťahy alebo systémy, ak im prestanú slúžiť. Ich fungovanie je výrazne deštruktívne.
V nasledujúcom texte sa zameriam na priblíženie myslenia ľudí, u ktorých prevažujú psychopatické črty. Vďaka absencii citových reakcií vnímajú svet inak než väčšina ľudí, čo im umožňuje konať, akoby nemali hranice, a prekračovať etické, spoločenské a morálne normy. Ich uvažovanie je čisto racionálne, odosobnené od emócií a ľudskosti, čo z nich robí osoby chladné, neohľaduplné a často zahľadené do vlastného prospechu. Mnohí z nich sú dokonca mimoriadne nadaní alebo šikovní. Zameriam sa na to, ako uvažujú a správajú sa jedinci, ktorým chýbajú ľudské stránky umožňujúce vytváranie vzťahov založených na emočnom prepojení, dôvere, spolupráci a vzájomnom rešpekte.
Poznámka na úvod: V rámci tohto článku som sa rozhodol pre zjednodušenie a istú mieru zveličenia, aby som čo najlepšie ilustroval spôsob uvažovania ľudí s narcistickými, psychopatickými, sociopatickými či machiavelistickými rysmi. Tieto osobnosti totiž vykazujú veľmi podobné myšlienkové vzorce. Pre väčšiu prehľadnosť ich súhrnne označujem ako psychopatov a sústreďujem sa predovšetkým na psychopatické modely myslenia a správania. Aj keď uvádzam príklady známych osobností, ktoré tieto rysy vykazujú, neznamená to, že sú klinicky diagnostikovaní ako psychopati; posúdenie diagnózy patrí výlučne odborníkom. Mojím zámerom je priblížiť chladný mentálny svet jedincov, ktorí sa prejavujú psychopaticky, aby sme lepšie pochopili ich uvažovanie a následné správanie. Je dôležité si uvedomiť, že psychopatia existuje na spektre a mnoho ľudí s týmito rysmi môže viesť bežný život a dokonca prispievať spoločnosti. Cieľom je zvýšiť povedomie o rôznych prejavoch, nie šíriť strach alebo stigmatizáciu.
Prejavy psychopatického myslenia som zhrnul do jedenástich kľúčových bodov, ktoré zdôraznia podstatné myšlienkové vzorce ľudí s výraznými psychopatickými rysmi. Každý z týchto bodov rozoberiem do hĺbky a uvediem konkrétne príklady ilustrujúce ich uvažovanie a správanie. Ak v niektorom z prejavov rozpoznáte seba alebo niekoho zo svojho okolia, neznamená to automaticky diagnózu psychopatie. Psychopatické prejavy sa môžu pohybovať na rôznej škále – od relatívne neškodných a spoločensky akceptovateľných až po extrémne nebezpečné a škodlivé. Tieto oblasti slúžia ako náhľad do spôsobov uvažovania a konania ľudí s výraznými psychopatickými tendenciami. Aby som lepšie zvýraznil kľúčové charakteristiky, budem sa sústrediť na ich myslenie a správanie, ktoré oddeľujem od ich schopností a kompetencií.
1. „Ja som ten najdôležitejší.“
Psychopatické myslenie sa vyznačuje extrémnym egocentrizmom, čiže nezdravým zameraním na seba, vlastné potreby, ciele a zámery. Až do takej miery, že ostatní ľudia v mysli psychopata prakticky prestávajú existovať. Sú vnímaní ako neživé objekty bez vlastných pocitov, potrieb či perspektív, slúžiace len na jeho potešenie, ako hračky. Psychopati sa obklopujú prevažne tými, ktorí sú pre nich v danom momente užitoční, ktorých môžu využiť na vlastný prospech, a následne ich bez výčitiek odhodiť. Preto sú ich vzťahy zvyčajne povrchné, manipulatívne a rýdzo pragmatické, pričom im úplne chýba empatia, pochopenie pre druhých a dôvera.
Narcistické uvažovanie, ktoré je u psychopatov prítomné vo výraznej miere, spôsobuje, že takáto osoba má dojem, že svet sa točí len okolo nej. Je stredobodom sveta a vesmíru, má na všetko odpoveď, všetko vie najlepšie, ku všetkému sa vie vyjadriť, je výnimočná a oveľa lepšia než všetci ostatní. Psychopaticky zmýšľajúci ľudia nie sú schopní vidieť svet z perspektívy iných, preto si nevedia dostatočne uvedomiť, keď škodia, ubližujú alebo keď má ich správanie výrazne negatívny vplyv na okolie. Za každých okolností berú do úvahy len svoj pohľad na situáciu a uvažujú len nad tým, čo je pre nich samých vhodné a užitočné. Nie sú tímoví hráči, ale do seba zahľadení sebci. Psychopatom záleží len na ich vlastných emóciách a potrebách.
Predstavte si psychopatického manažéra. Ten sa sústreďuje výlučne na dosahovanie čísel a štatistík, pričom jeho hlavnými prioritami sú vlastný imidž a vnímanie seba samého nadriadenými ako najschopnejšieho na danej pozícii. Tím, ktorý vedie, ho nezaujíma; potreby a pohoda zamestnancov sú pre neho irelevantné. Keď zamestnanci vyjadrujú preťaženie a stres, manažér ich síce vypočuje, ale neprijíma žiadne opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok. V skutočnosti ho to zaťažuje, nechce to riešiť, pocity iných nevníma a tým, ktorí sa ozvú, ešte viac znepríjemní prácu alebo ich rovno vyhodí. Najlepšie sa darí tým, ktorí mu na všetko prikyvujú a chvália ho; ostatní sú čoraz viac zahltení prácou, úlohy sú nejasne komunikované, kompetencie pridávané a termíny nereálne. Týmto správaním vytvára toxické pracovné prostredie charakterizované nedôverou, zníženým psychologickým bezpečím, zvýšeným stresom, vyhorením zamestnancov a vysokou fluktuáciou. Manažér sa vyhýba zodpovednosti, neprejavuje záujem o pohodu svojho tímu a sústredí sa len na výsledky a vlastný úspech.
Príkladom manažéra, u ktorého sa vyskytli psychopatické rysy, je Steve Jobs. Hoci bol považovaný za vizionára a technologického lídra, bývalí zamestnanci ho opisujú ako bezohľadného a náročného. Jeho manažérsky štýl býva často kritizovaný za ignorovanie potrieb zamestnancov a vytváranie neúprosného, demoralizujúceho tlaku. Tým, ktorí s ním nesúhlasili alebo nerobili presne to, čo si predstavoval, ničil povesť a následne ich vyhadzoval. Jobs bol známy tým, že sa sústredil na dosahovanie vysokých cieľov, pričom nepovažoval za dôležité vytvárať zdravé pracovné prostredie alebo riešiť problémy zamestnancov. Je však dôležité pripomenúť, že mnohí úspešní lídri vykazujú silné presvedčenia a je náročné s nimi jednať, čo samo o sebe môže byť vnímané ako negatívne, no nie nevyhnutne ide o znaky psychopatie. Rozdiel spočíva v úmysle a absencii empatie voči druhým.
2. „Je mi úplne jedno, čo si myslíš alebo cítiš.“
Egocentrizmus psychopaticky zmýšľajúcich ľudí vedie k ich úplnému odpojeniu od emočného prežívania iných. Psychopati žijú vo vlastnom svete, kde existujú len ich potreby, záujmy a blaho. Ich emocionálne reakcie sú často iba napodobnené, odpozorované od ostatných, ktorých imitujú, a vedia predstierať empatiu a záujem. Niektorí sa naučia správať tak, aby vzbudzovali dôveru a vytvárali dojem, že im na druhých záleží. V skutočnosti sú však takmer úplne neschopní cítiť alebo vnímať pocity a perspektívy iných. V ich bubline vnímania nie je miesto pre pocity druhých, preto pôsobia, akoby im bolo úplne ľahostajné, čo ostatní cítia alebo myslia. Sú odpojení od emočného prežívania, súcitu a iných aspektov ľudskosti. Je to, ako keby im chýbali určité súčiastky.
Moderné výskumy naznačujú, že u psychopatov, sociopatov a narcistov môže byť znížená aktivita zrkadlových neurónov, čo spôsobuje ich neschopnosť empatie, porozumenia a vnímania pocitov a potrieb druhých. Psychopatov nezaujíma, čo cítite alebo čo si myslíte. Absolútne nevnímajú vaše dobro. Zaujíma ich len to, akú funkciu pre nich môžete mať, teda či ste pre nich užitoční alebo nie. Psychopatov neobmedzujú svedomie, súcit, pocity viny alebo hanby. Tieto aspekty ľudského prežívania vnímajú ako slabosť, niečo nepotrebné, obmedzujúce. Preto sa môžu správať úplne odbrzdení, pretože vo väčšine prípadov takí aj skutočne sú. Nemajú výčitky svedomia, a preto nemajú ani hranice vo svojich prejavoch správania.
Inteligentní psychopati sa naučili aspoň predstierať empatické správanie, a teda vedia praktizovať takzvanú kognitívnu empatiu, ktorá im umožňuje intelektuálne pochopiť, čo ostatní prežívajú. Nemajú však emocionálnu empatiu, vďaka ktorej by boli schopní skutočne cítiť pocity druhých a prejaviť autentický záujem. Keďže nie sú schopní skutočne cítiť nikoho iného okrem seba, tí schopnejší aspoň odpozorovali, aké slová a reakcie vzbudzujú dôveru. Stačí však malá strata kontroly a ukáže sa, že v skutočnosti vôbec nie sú empatickí, svoje reakcie majú len dobre nacvičené a odpozorované.
Predstavme si situáciu: Po dvoch rokoch manželstva ochorie manželka na vážnu chorobu, ktorá jej spôsobuje výraznú únavu a vyžaduje časté návštevy nemocnice. Jej manžel však nie je schopný vnímať, že sa v niektorých momentoch cíti skutočne zle. Neustále ju kritizuje a zdôrazňuje, že kvôli nej už nemôžu chodiť na turistiku ani mať častý sex. Manželke hovorí, že jej choroba je len v jej hlave, mala by sa „schopiť“ a byť taká ako predtým. Namiesto toho, aby jej pomáhal, nájde si mladú milenku. Na manželku sa začína pozerať s opovrhnutím, jej problémy vníma len ako zbytočnú záťaž. Ak sa s ním chce porozprávať o tom, ako sa cíti, zahriakne ju, nech ho neotravuje s emóciami a „sprostosťami“. Týmto správaním jej dáva najavo, že mu je úplne ukradnutá, čím sa okrem choroby zhoršuje aj jej celkový psychický stav.
Správanie psychopatov a výrazne narcistických osobností je veľmi dobre zdokumentované, napríklad v knihe The Narcissist's Wife od Mel Robbins. Autorka v nej opisuje príklady vzťahov, v ktorých manželky zažívajú emocionálne a psychické týranie, znevažovanie, zosmiešňovanie a ignorovanie svojich potrieb, čo vedie k postupnému psychickému vyčerpaniu. V takýchto vzťahoch, podobne ako v príklade manželky trpiacej vážnou chorobou, ktorá je neustále kritizovaná a ignorovaná, sa partner s narcistickými alebo psychopatickými tendenciami nezaujíma o pocity a prežívanie druhej osoby. Ak sa ocitnete v podobnej situácii, kde sú vaše pocity a potreby sústavne ignorované a znevažované, je kľúčové vyhľadať pomoc a podporu. To môže znamenať rozhovor s dôveryhodným priateľom, rodinou, terapeutom, alebo iným odborníkom. Pamätajte, že vo vzťahu máte právo na rešpekt a emocionálnu bezpečnosť.
3. „Čo z toho mám ja?“
Ľudia, ktorí premýšľajú a konajú psychopaticky, ako napríklad manžel v predchádzajúcom príklade, sú sebeckí a sústredia sa výhradne na to, čo môžu získať pre seba, bez ohľadu na okolnosti. Ich správanie je motivované túžbou po maximálnom osobnom zisku, moci a úspechu, pričom ignorujú potreby a požiadavky druhých. Nezaujíma ich blaho rodiny, kolektívu ani spoločnosti ako celku. Ak sú vo vysokých politických pozíciách, nezaujímajú ich životné podmienky ani komfort obyvateľstva. Ich cieľom je dosiahnuť čo najväčšie bohatstvo, moc a úspech, bez ohľadu na následky pre ostatných. V ich myslení je vždy prítomná otázka, čo môžu získať z danej situácie alebo od druhej osoby. Pre seba chcú získať vždy čo najviac, aj za cenu toho, že ostatní nebudú mať nič.
Tento prístup kontrastuje s teóriou spoločnej pastviny, ktorá upozorňuje na problémy spojené so spoločným využívaním obmedzených zdrojov. Preto sa v podnikaní snažia čo najviac konkurencie zlikvidovať alebo ovládnuť. Chcú byť bohatší, mocnejší, vplyvnejší, najradšej by vlastnili všetky možné zdroje a peniaze len oni sami. Psychopati sa nezastavia pred ničím, aby dosiahli svoje osobné ciele. Ich schopnosť ignorovať pocity a potreby druhých im umožňuje konať v súlade so svojimi vlastnými záujmami, bez ohľadu na morálne alebo etické normy. Konajú len vtedy, keď im niečo prinesie osobný zisk v akejkoľvek podobe. Záujem prejavia iba vtedy, keď niečo môžu získať alebo zarobiť. Dokonca vedia byť aj milí a starostliví, ale len krátkodobo, pokým nezískajú to, čo chcú. Za každých okolností sa sústredia na to, čo daná situácia prinesie len im konkrétne. Ich aktivity sú charakterizované ustavičnou honbou za nejakou pre nich prínosnou odmenou.
Ako príklad človeka, u ktorého sa mohli prejaviť psychopatické črty, možno spomenúť Elona Muska. V roku 2022 kúpil sociálnu sieť Twitter a prebudoval ju podľa svojich predstáv. Pod zámienkou podpory slobody prejavu upravil algoritmy aplikácie tak, aby zvýrazňovali obsah odrážajúci jeho osobné preferencie a záujmy. Týmto spôsobom sa do popredia dostávali príspevky obsahujúce nepravdivé informácie a nenávistné myšlienky, čo ovplyvňovalo verejnú diskusiu a politické názory časti používateľov. Aktivity, ako je táto, môžu mať vplyv na dôležité spoločenské procesy. V politickej sfére sa Musk naďalej zameriava na vlastné záujmy, a to tak, že otvorene podporuje krajne pravicové strany v Európe, ako napríklad Alternatívu pre Nemecko (AfD), zároveň podporuje kúpu Grónska Spojenými štátmi, aby získal prístup k cenným prírodným zdrojom pre svoje spoločnosti. Tieto kroky naznačujú, že Musk sa nezastaví pred ničím, ak ide o jeho osobný prospech, a jeho činy často odrážajú princíp „čo z toho mám ja“. Nad dôsledkami svojich činov sa podľa všetkého nezamýšľa. Je však dôležité rozlišovať medzi ambicióznym a strategickým správaním, ktoré je často prítomné u lídrov, a skutočnou absenciou morálnych zábran. Hoci niektoré kroky môžu pôsobiť kontroverzne, je potrebné zvážiť celý kontext a komplexnosť motivácií.
4. „Musím vyzerať čo najlepšie, pretože ja som najlepší.“
Ľudia s výraznými psychopatickými črtami sú presvedčení o svojej výnimočnosti a očakávajú, že im svet dlží obdiv a uznanie. Ostatní by ich mali nasledovať, počúvať a nespochybňovať ich pravdu a „úprimné“ zámery. Nedostatok empatie a sebareflexie im neumožňuje priznať si vlastné chyby, nedostatky alebo to, že sa mýlia. Na kritiku reagujú prehnane, snažia sa zdiskreditovať svojich kritikov alebo ich úplne umlčať. Zo všetkých pochybení sa snažia vykrútiť, neštítia sa klamstiev a podvodov a každú situáciu otočia vo svoj prospech, aby vyzerali čo najlepšie. Pravda je pre nich relatívna; nezaujímajú sa o skutočnosť ani o to, čo sa naozaj stalo, dôležité je len to, ako dokážu veci prezentovať, aby zo všetkého vyšli ako víťazi.
Konflikt vnímajú ako hru s nulovým súčtom, kde musia vyhrať oni a niekto iný musí nevyhnutne prehrať. Pre nich neexistuje spolupráca, len boj o moc a kontrolu. Nemusia na sebe nutne pracovať, učiť sa z chýb a zlepšovať sa, veď môžu bez výčitiek podvádzať, a to je predsa jednoduchšie a efektívnejšie. Vytvoria o sebe falošný obraz, až tomu sami začnú veriť. Ich myslenie a úvahy sa neustále sústreďujú na získanie moci, kontroly a uznania, pričom každú situáciu vnímajú ako príležitosť na sebaprezentáciu alebo manipuláciu. Chcú byť videní ako tí najlepší, najmocnejší, najkompetentnejší a neomylní, bez ohľadu na skutočnú realitu.
Vedia presvedčivo a uveriteľne klamať, fabulovať a rozprávať tak, aby nevzbudzovali žiadne pochybnosti. Akékoľvek pochybenia okamžite zatĺkajú, prípadne vymyslia alebo zinscenujú niečo, čo odvráti pozornosť ľudí od podozrenia alebo možných prešľapov. Všetko je len ich zásluha, všetko vymysleli a zrealizovali len oni sami, pretože oni sú tí géniovia, ktorí si zaslúžia obdiv. A pritom väčšina z nich sú len zruční podvodníci. Povedia a prezentujú vždy len to, čo sa im v danej chvíli najviac hodí. Ak je pre nich užitočnejšie hovoriť pravdu, budú úprimní; ak je však výhodnejšie klamať, urobia to bez mihnutia oka. Pravda pre nich nie je podstatná – záleží len na tom, aký obraz o sebe dokážu vytvoriť. Ich cieľom je vždy pôsobiť čo najlepšie, nech to znamená čokoľvek. V spojení s ich sebavedomím to neraz vedie k veľkej, takmer magnetickej charizme.
Za každých okolností sa snažia dominovať v akomkoľvek prostredí – či už doma, v práci, v biznise alebo politike. Psychopaticky zmýšľajúci ľudia sa vyznačujú šarmom, sebavedomím a, pokiaľ pôsobia najmä v prostredí biznisu alebo politiky, aj výbornými komunikačnými zručnosťami. Morálka, charakter, etické zásady a zodpovednosť idú v takých prípadoch do úzadia. Povedia čokoľvek, len aby vyzerali dobre, pretože počítajú s tým, že ľudia sú dôverčiví alebo si jednoducho ich tvrdenia overovať nebudú. Psychopati sú zruční manipulátori a v spoločnosti si nasadzujú masku, aby ich skutočnú osobnosť väčšina ľudí nemohla prekuknúť. Je dôležité si uvedomiť, že mnohí ľudia s takýmito črtami môžu byť v spoločnosti vysoko funkční a ich správanie nemusí byť vždy patologické. Niekedy sú ich tendencie prehnanej sebaprezentácie a dominancie jednoducho prejavom extrémnej súťaživosti, nie nutne absencie morálky. Kľúčové je sledovať celkový vzorec správania a dopad na okolie.
Ako príklad, u ktorého sa vyskytli psychopatické rysy, možno spomenúť Lancea Armstronga, bývalú ikonu profesionálnej cyklistiky. Bol známy svojou neutíchajúcou túžbou vyhrávať za každú cenu a zameriaval sa len na to, aby bol vždy ten najlepší. Jeho vyjadrenia naznačovali presvedčenie o vlastnej výnimočnosti a nadradenosti, a to aj napriek tomu, že sa čoraz častejšie objavovali podozrenia, že jeho vynikajúce výsledky boli podporené dopingom. Všetky tieto podozrenia systematicky popieral, kritikov zo svojho okolia šikanoval a správal sa k nim ako k nepriateľom. Aj keď sa ocitol v centre dopingového škandálu, naďalej prekrúcal realitu, len aby neohrozil svoj obraz neporaziteľného šampióna. V zákulisí sa prejavoval násilnícky, neštítil sa vyhrážok a zastrašovania. Po rokoch popierania dopingu nakoniec priznal svoju vinu, keď to už bolo nevyhnutné, no jeho správanie nenaznačovalo skutočnú sebareflexiu. Mrzelo ho len to, že sa na doping prišlo, nie to, že vyhrával podvodne. Dokonca počas rozhovoru s Oprah Winfrey uviedol, že ak by sa mohol vrátiť späť a niečo zmeniť, pravdepodobne by nezmenil nič a dopoval by znovu.
5. „Zaujíma ma len to, čo je v tejto chvíli výhodné pre mňa.“
Psychopati sa vyznačujú neschopnosťou a neochotou poučiť sa z minulosti, pretože odmietajú vidieť seba v negatívnom svetle. Nedostatok sebareflexie im bráni priznať si vlastné chyby či omyly. Ich impulzívne správanie a nedostatočné uvedomovanie si dôsledkov svojich činov z nich robí neschopných dlhodobého plánovania. Sú však zruční v taktike a vedia využiť aktuálne okolnosti vo svoj prospech. Sú majstrami v manipulácii verejnej mienky, dokážu krátkodobo pôsobiť citlivo či pokojne a predvádzať presvedčivé herecké výkony, pričom ich konanie je čisto účelové s cieľom dosiahnuť okamžitý prospech.
V ich myslení neexistuje kontinuita; čo povedali v minulosti, je pre nich nepodstatné, alebo to jednoducho popierajú. Bez problémov si protirečia a menia svoje tvrdenia podľa aktuálnych potrieb. Je úplne zbytočné konfrontovať ich s tým, čo tvrdili predtým, pre nich to vôbec nie je dôležité. Minulosť ich nezaujíma; hovoria a konajú tak, ako si zmyslia v danej chvíli. Ich správanie býva agresívne, chaotické a nepredvídateľné. Snažia sa zapôsobiť len na ľudí, ktorí sú pre nich momentálne užitoční alebo sa im hodia pre vlastné ciele, pričom voči ostatným nemajú žiadne zábrany. Ich ignorovanie minulosti a budúcnosti vedie k krátkozrakým rozhodnutiam, ktoré často spôsobujú negatívne dôsledky pre nich samotných aj ich okolie.
Prekvapivé rozhodnutie Donalda Trumpa stiahnuť americké vojská zo Sýrie v roku 2019 vyvolalo širokú kritiku naprieč politickým spektrom v Spojených štátoch a zaskočilo niektorých vplyvných ľudí z jeho vlastnej administratívy. Jeho impulzívne a populistické rozhodnutie malo potenciál oslabiť stabilitu v regióne, posilniť vplyv Ruska a Iránu a narušiť vzťahy so spojencami. Trump sa snažil toto rozhodnutie predstaviť ako víťazstvo v boji proti terorizmu (Islamskému štátu) a koniec nekonečných vojen, pričom sa zameral na získanie krátkodobých politických výhod a udržanie podpory svojich voličov. Nezohľadnil však dlhodobé dôsledky tohto kroku. Napriek pôvodnému oznámeniu o stiahnutí vojsk, pod tlakom vojenských odborníkov k nemu nedošlo okamžite. Hoci takéto rozhodnutia môžu pôsobiť impulzívne a egocentricky, musíme tiež vnímať komplexnosť politických motívov, ktoré nie vždy priamo naznačujú psychopatické črty. Mnohí politici robia pragmatické kroky s cieľom udržať si moc a podporu, čo nemusí znamenať úplnú absenciu morálky, ale skôr výraznú preferenciu krátkodobého úspechu pred dlhodobými dôsledkami. Vždy je dôležitá konzistentnosť správania konkrétneho človeka a faktory situácie.
6. „Ja som tu šéf.“
Ľudia s psychopatickým myslením sa usilujú o čo najväčšiu moc, vplyv, kontrolu a dominanciu. Preto sa vrhajú do funkcií a politických pozícií ako nočné motýle za svetlom. Chcú rozhodovať, kontrolovať, ovládať druhých a cítiť moc, silu, vplyv a obdiv. Niektorí sú mocou doslova posadnutí. Ich ambície sú neobmedzené; nikdy sa neuspokoja, vždy chcú viac. Snažia sa ovládnuť čo najviac ľudí, či už z pozície šéfa oddelenia, riaditeľa firmy, predsedu politickej strany, premiéra alebo diktátora.
Obklopujú sa pritakávačmi a ľuďmi, ktorí ich snahy neustále podporujú. Ak ich niekto kritizuje alebo vystúpi z radu, neštítia sa takého človeka zničiť. Vedia šíriť klebety a intrigy, vyrábať falošné obvinenia, diskreditovať alebo rovno likvidovať svojich oponentov. Sú presvedčení o svojej nadradenosti a neomylnosti. Niektorí dokonca môžu nadobudnúť pocit, že sú vyvolení a mali by vládnuť celému svetu. Neustále sa snažia získať viac moci a vplyvu, často na úkor ostatných.
Psychopatické správanie sa prejavuje v rôznych oblastiach života – od rodiny cez pracovisko až po politiku. V rodine môže autoritatívny člen ovládať ostatných, vyžaduje neustálu pozornosť a podriadenosť, pričom ignoruje potreby a pocity ostatných členov. Na pracovisku sa mikromanažér snaží kontrolovať každý detail práce svojich podriadených, neustále monitoruje ich činnosť a neumožňuje im samostatnosť, čo vedie k frustrácii a zníženej produktivite. V politike sa líder s autokratickými tendenciami môže rozhodnúť pretransformovať krajinu tak, aby mal pod kontrolou kľúčové inštitúcie, ako aj médiá, čím potlačí demokratické procesy a s poslušnými vykonávateľmi svojich zámerov ovládne celú krajinu. Psychopat sám seba vidí ako pastiera poslušného stáda, ktoré vedie, pričom všetci ostatní sú pre neho len ovce. Ak sa niekto vzprieči, považuje ho za škodnú. Je dôležité poznamenať, že hoci túžba po moci a kontrole môže byť znakom psychopatických čŕt, nie každý, kto ju prejavuje, je psychopat. Mnohí úspešní lídri majú silnú potrebu kontroly a disponujú ambíciami, ktorých napĺňanie je pre upevnenie ich vlastných pozícií nevyhnutné, čo môže zatláčať do úzadia ich schopnosť empatie.
Jasným príkladom osoby túžiacej po čo najväčšej moci je Vladimír Putin. Početné analýzy jeho správania a prejavov naznačujú, že má výrazné narcistické a psychopatické črty. Neprejavuje empatiu a súcit, neštíti sa agresivity a zabíjania, a jeho vnímanie sveta sa pravdepodobne stalo skresleným v dôsledku jeho takmer neobmedzenej moci a absentujúcej sebareflexie. Svojich kritikov bez milosti likviduje, podporuje šírenie propagandy s cieľom destabilizovať Európu, vládne prostredníctvom strachu a sily, snaží sa ovplyvňovať politiku viacerých štátov, prezentuje imperialistické tendencie a usiluje sa obnoviť vplyv Ruska vo východnej Európe. Okrem toho Putin pravidelne prekrúca históriu, šíri vyložene bludy a vo svojich prejavoch si protirečí. Jeho reči o historických udalostiach sú často založené na manipulácii faktov a slúžia na podporu jeho politických cieľov. Týmto spôsobom sa pokúša vyvolať dojem, že jeho agresívna politika má historický základ a je v súlade s "právom Ruska" na dominantnú úlohu v regióne.
7. „Ja si môžem robiť, čo len chcem.“
Ľudia s výraznými psychopatickými rysmi si o sebe myslia, že sú oproti ostatným niečo viac. Samých seba vidia ako špeciálnych, nadradených, múdrych, inšpiratívnych (čo sú, mimochodom, bežné črty narcistov). Zároveň si však myslia, že pravidlá, zákony, etické zásady a morálne normy sa ich netýkajú. Nemusia ich preto ani dodržiavať. Ak ich porušia a nič im nehrozí, jednoducho si povedia: „No a čo?“ Necítia žiadnu vinu, hanbu ani ľútosť. Vo svojom neetickom a v mnohých prípadoch aj nezákonnom a protispoločenskom konaní pokračujú dovtedy, kým môžu.
Nie nadarmo sa hovorí, že neúspešní psychopati končia vo väzení, zatiaľ čo tých úspešných nájdeme medzi veľkými biznismenmi a politikmi. Poháňa ich dopamín – mozgová chemikália spájaná s odmenou a potešením, no u nich je spojená aj s vyhľadávaním rizika. Riziko prežívajú inak než bežní ľudia, čo im umožňuje robiť rozhodnutia, ktoré by väčšina považovala za nebezpečné alebo neetické. Nemajú žiadne zábrany, a preto nehrajú fér. Z tohto dôvodu dokážu dosahovať úspech priamočiarejšie, pretože ich nezastavuje strach z dôsledkov ani potreba dodržiavať pravidlá. Ich cesta k moci a úspechu je tak často rýchlejšia a agresívnejšia. Psychopati jednoducho nemajú žiadne morálne, sociálne ani etické limity či hranice. Červené čiary pre nich neexistujú. Nevedia sa ovládať, regulovať svoje správanie a premýšľať nad následkami svojich činov.
Podľa najnovších výskumov majú psychopati mozog, ktorý funguje odlišne od mozgu normálnych ľudí. Ich amygdala, ktorá riadi emócie ako strach, vinu či empatiu, je menej aktívna. Preto tieto pocity takmer vôbec nezažívajú. Naopak, časť mozgu zodpovedná za logické rozhodovanie a chladné kalkulácie je aktívnejšia. Vďaka tomu dokážu presne vypočítať riziká a manipulovať ľudí bez toho, aby ich rušili emócie. Tieto rozdiely z nich robia chladných a bezohľadných hráčov. Psychopati majú tendenciu využívať naivitu alebo dôverčivosť iných na dosiahnutie vlastných cieľov, pričom často manipulujú s ľuďmi, ktorí nie sú schopní vidieť ich skutočné úmysly. Je nutné dodať, že biologické rozdiely v mozgu neospravedlňujú škodlivé správanie, ale pomáhajú nám pochopiť mechanizmy, ktoré za ním stoja. Nie všetci jedinci s týmito mozgovými charakteristikami sa nevyhnutne stanú zločincami, ale ich predispozície môžu ovplyvniť ich správanie v určitých situáciách.
Ako príklad, u ktorého sa prejavili psychopatické rysy, možno spomenúť Bernieho Madoffa. Viedol Ponziho schému, podvodný investičný model, ktorým oklamal tisíce investorov – od dôchodcov a charitatívnych organizácií až po veľké finančné inštitúcie. Celý jeho podnikateľský model stál na podvodoch a klamstvách, no Madoff bol presvedčený, že je nedotknuteľný a že mu nič nehrozí. Na verejnosti pôsobil sebavedome, správal sa nadradene a nepociťoval žiadne výčitky ani vinu. Veril v seba a svoj „geniálny“ systém. Finančná kríza v roku 2008 však odhalila nedostatok aktív v jeho fonde a podvodná bublina spľasla. Napriek tisícom poškodených investorov neprejavil žiadnu sebareflexiu ani ľútosť. Tá prišla až na súde ako formálna súčasť jeho obhajoby. Odhalenie vnímal len ako svoju osobnú tragédiu, pretože prišiel o svoje renomé. Vo vyjadreniach naznačoval, že ľudia sú sami zodpovední za to, že boli podvedení, pretože boli príliš dôverčiví a neopatrní.
8. „Pravda je to, čo si myslím a poviem ja.“
Psychopatické osobnosti majú vlažný vzťah k realite. Keďže chcú za každých okolností vidieť samých seba ako víťazov, schopných, mocných a obdivuhodných, vytesňujú zo svojej mysle všetky zážitky a spomienky, ktoré by ich ukázali v inom svetle. Minulosť si prispôsobia tak, aby vyzerali čo najlepšie. Tvrdenia o tom, čo sa stalo, prekrútia alebo si rovno vymyslia alternatívnu, teda falošnú verziu udalostí. Žijú vo vlastnej, na mieru prispôsobenej realite, ktorá slúži na upevnenie ich obrazu výnimočnosti a kontroly nad okolím. Vďaka tomu, že vidia realitu ako plastickú, sa stávajú výbornými manipulátormi. Keď môžu, klamú, šíria bludy, odvracajú pozornosť alebo vyvolávajú súcit či dôveru. Sú vynikajúci vo vyvolávaní strachu, paniky a ohrozenia, a následnom vzbudzovaní dôvery voči nim.
Pri ich tvrdeniach je častokrát veľmi náročné odhaliť, čo myslia úprimne, čo je pravda a čo fikcia. Nie je ľahké rozoznať ich skutočné úmysly. Pravda je pre nich relatívna a pravdou je len to, s čím súhlasia oni sami. Ostatných pokojne vysmejú, osočia, pravdu prekrútia a vyfabulujú to, čo sa im práve hodí, aby svojich oponentov zdiskreditovali a v situácii vyzerali čo najlepšie. Nad klamaním a jeho dôsledkami vôbec nepremýšľajú; je to pre nich len prostriedok na dosiahnutie ich cieľov. A nezriedka svojim bludom aj sami veria.
Psychopati svoje správanie umne racionalizujú, ospravedlňujú alebo ho vôbec nevnímajú ako nevhodné či zlé. Vďaka tomu si môžu dovoliť cynicky sa smiať alebo urážať druhých aj v situáciách, keď je to mimoriadne nevhodné a úplne neakceptovateľné. Neraz tým ešte viac zvyšujú mieru všeobecnej negativity a neštítia sa ani páchania zločinov. Ich vnímanie reality je totiž prispôsobené vlastným potrebám – prekrútia ju vo svoj prospech, presvedčia samých seba o vlastnej pravde a tú potom s chladnou, neochvejnou istotou prezentujú okoliu.
Tento chladný prístup však nie je ich jediným nástrojom. Ak im to vyhovuje, dokážu presvedčivo predstierať emocionálne reakcie. Týmto spôsobom manipulujú nielen jednotlivcov, ale aj celé skupiny či dokonca davy. Ich vystupovanie na verejnosti pôsobí prekvapivo autenticky a dôveryhodne. Pod rúškom tejto ilúzie, ktorú starostlivo prezentujú navonok, dokážu efektívne skrývať svoju skutočnú povahu. Bežný človek, ktorý má prirodzenú tendenciu dôverovať iným, často automaticky uverí takému presvedčivému psychopatovi. Paradoxne ho môže dokonca vnímať ako silnú a kompetentnú osobnosť, ktorá presne vie, čo robí. Práve v tom spočíva nebezpečenstvo – pod povrchom tejto starostlivo budovanej masky môže rásť jeho moc a vplyv. Psychopati majú ľudí precízne prečítaných, preto presne vedia, čo hovoriť a robiť, aby si získali dôveru svojho okolia. Hoci je dôležité byť obozretný voči manipulácii, nemali by sme automaticky pripisovať zlé úmysly každému, kto má silné presvedčenia alebo charizmu. Rozlišovanie medzi strategickým lídrom a psychopatickým manipulátorom si vyžaduje pozorné sledovanie vzorcov správania v dlhodobom horizonte a posudzovanie ich dopadu na druhých. Niekedy je však škodlivosť ich konania očividná.
Alexander Lukašenko, bieloruský diktátor, počas hromadných protestov, ktoré nasledovali po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020, tvrdil, že za protestmi stoja protištátne zahraničné sily zo Západu, vrátane Georgea Sorosa (ktorý je častým terčom podobných obvinení), a že majú v krajine uskutočniť „prevrat“, respektíve „majdan“. V emotívnych prejavoch bez akýchkoľvek dôkazov spomínal napríklad ukrajinskú kontrarozviedku. Lukašenko prezentoval tieto obvinenia pred zástupcami štátnych orgánov, medzi ktorými boli aj predstavitelia tajných služieb, aby im dodal váhu a presvedčivosť. Jeho cieľom bolo pomocou falošných informácií vyvolať v spoločnosti strach a získať podporu občanov, ktorí by sa po jeho klamlivých vyjadreniach cítili ohrození a motivovaní konať v jeho prospech. Svoju nespochybniteľnú suverenitu umne ukazoval tak, že vysokí predstavitelia jeho vlády a bezpečnostných zložiek sa pravidelne stretávali s ruskými predstaviteľmi v Moskve, aby získali politickú a inú podporu pre udržanie moci. Lukašenko opakovane vyhlasoval, že garantuje nezávislosť krajiny a ochranu pred cudzími vplyvmi a temnými silami. Tento naratív podporoval falošnými informáciami, ktoré šíril aj prostredníctvom silových zložiek, vládnych kanálov a kontrolovaných médií. Popísaný spôsob manipulácie verejnej mienky bol hlavným nástrojom na udržanie jeho autoritárskej kontroly a potlačenie opozície, pričom zároveň ospravedlňoval násilné zásahy proti demonštrantom a ďalšie represívne opatrenia. Využíval strach zo zahraničného zásahu ako zámienku na obmedzovanie demokratických práv a slobôd vlastných občanov.
9. „Čo s tým mám ja? Ja za nič nemôžem.“
Výrazným znakom psychopatického myslenia je neschopnosť vnímať svoj podiel viny na žiadnej situácii. Takíto ľudia sú dokonca schopní zo svojich vlastných zlyhaní viniť všetkých naokolo. Je to súčasť ich tendencie presúvať zodpovednosť na iných a vyhýbať sa akejkoľvek sebakritike či reflexii svojich činov. V prípade problémov, ktoré vznikli ako následok ich vlastného správania a rozhodnutí, radšej obviňujú okolnosti, iných ľudí alebo rôzne iné vonkajšie faktory. Takto si udržiavajú svoje sebavedomie a ilúziu vlastnej neomylnosti. Na svoje chyby a prešľapy jednoducho zabudnú alebo ich odsunú, aby ich nemuseli vnímať. Vyhýbajú sa tak zodpovednosti a udržiavajú si kontrolu nad situáciou. Preto sú tak precitlivelí na akúkoľvek, aj dobre mienenú, kritiku. Jednoducho sa nevedia vysporiadať s tým, keď sa majú pozrieť na svoje vlastné chyby, nedokonalosti a zlyhania.
Tento mechanizmus vyhýbania sa vlastnej zodpovednosti psychopat používa aj ako nástroj manipulácie svojho okolia. Obviňuje iných, aby zvrátil svoju vinu a presunul pozornosť na vonkajšie faktory, čím získa kontrolu nad situáciou a vyhne sa následkom svojich činov. Týmto spôsobom neustále udržiava svoju pozíciu a moc, pričom využíva ostatných ako nástroje na podporu svojho obrazu neomylnosti a autority. Psychopati sú schopní vytvárať falošné predstavy o svojej nevine a prekrútiť skutočnosť tak, aby vyzerali ako obeť, čím manipulujú s okolím a získavajú súcit alebo dôveru. Je potrebné poukázať na to, že ľudia sa niekedy vyhýbajú zodpovednosti z rôznych dôvodov, ako je strach z následkov, hanba alebo sú u nich prítomné iné obranné mechanizmy. Hoci psychopati môžu byť majstri vyhýbania sa a odvracania pozornosti, samotné vyhýbanie sa zodpovednosti nie je automaticky znakom psychopatie, ale ide skôr o varovný signál. Napríklad u politikov môže ísť o prejav taktiky a snahu o zmiernenie dôsledkov prevalených škandálov. Ak sa však pridáva chýbajúca empatia, absencia pocitov viny či ľútosti, mali by sme výrazne spozornieť.
Boris Johnson, bývalý britský premiér, miestami prejavoval psychopatické myslenie a správanie, najmä v spôsobe, akým sa vyhýbal zodpovednosti za svoje rozhodnutia a presúval vinu na iných. Počas pandémie COVID-19 často obviňoval predchádzajúce vlády, EÚ alebo vonkajšie faktory, namiesto toho, aby prevzal zodpovednosť za zlyhania svojej administratívy. V prípade škandálu "Partygate", ktorý sa týkal organizovania súkromných večierkov počas prísnych lockdownov, najprv popieral svoju účasť. Keď však boli dôkazy nezvratné, obvinil ostatných a tvrdil, že nevedel o porušovaní pravidiel. Neskôr sa obhajoval tým, že išlo o menej vážne porušenie. Po Brexite obviňoval Brusel a iné krajiny za problémy, ktoré vznikli, namiesto toho, aby uznal dôsledky rozhodnutí, ktoré sám podporoval, pričom nikdy neprevzal zodpovednosť za ich následky.
10. „Daj mi čo chcem alebo mi odpáľ z cesty. Inak ťa zničím.“
Psychopati sú vnútrodruhoví predátori. Fascinuje ich a do veľkej miery im prináša potešenie, keď môžu ničiť, mať nad ostatnými moc a kontrolu. Túžia po dominancii a vládnutí nad ľuďmi. Či už ide o sériového vraha, u ktorého riziko lovu obetí a následné vraždenie vyvoláva vzrušenie v podobe kokteilu adrenalínu a dopamínu, alebo psychopatov na pracovisku, ktorí nachádzajú rovnaké uspokojenie v ničení života vytipovanej obete prostredníctvom šikany a intríg. Podobné prejavy vidíme aj v biznise, kde niektorí majitelia firiem bezohľadne drvia konkurenciu, nezohľadňujúc, že stovky či tisíce ľudí môžu prísť o prácu. Potešenie z moci zažívajú aj politici, ktorí používajú silové zložky na umlčanie svojich kritikov alebo verejne prezentujú vyfabulované informácie s úmyslom zastrašiť a manipulovať.
Ak sa niekto psychopatovi postaví do cesty, okamžite sa na neho zameria a chce ho odstrániť. Bez ohľadu na prostredie je ich spoločným znakom absencia rešpektu k hraniciam druhých a neochota prijať akýkoľvek odpor alebo iný názor. Ich správanie sa však prispôsobuje prostrediu a výchove. Najinteligentnejší psychopati, ktorí majú svoje deviantné tendencie pod kontrolou, nachádzajú uspokojenie vo vysokom manažmente, politike alebo v stresových povolaniach, ako je armáda či medicína. Nie všetci psychopati sa uchyľujú k násilnému správaniu — mnohí využívajú svoje vlastnosti konštruktívne a efektívne tam, kde je nevyhnutná chladnokrvnosť, absencia empatie, odolnosť voči stresu a rýchle rozhodovanie. Je však nutné rozlišovať medzi asertívnym a silným vedením a patologickou potrebou dominancie spojenou s absenciou morálnych zábran. Hranica medzi ambíciami a ničivým správaním je často tenká a závisí od celkového kontextu a úmyslu.
Jozef Stalin je učebnicovým príkladom zlomyseľného psychopata, ktorého správanie sa prispôsobilo prostrediu a podmienkam, v ktorých pôsobil. Ako vodca Sovietskeho zväzu túžil po absolútnej moci a bol ochotný ju za každú cenu udržiavať. Systematicky ničil každého, kto ho kritizoval alebo považoval za hrozbu. Organizoval čistky, pri ktorých svojim obetiam nedoprial žiadnu možnosť obhajoby; na popravisku končili aj mnohí jeho spolupracovníci a priatelia. Postupne ho zožierala paranoja až do takej miery, že neveril nikomu. Sovietska propaganda ho vykresľovala ako starostlivého muža, akéhosi otca a ochrancu národa. Knihy a filmy ho zobrazovali ako láskavého a bezúhonného človeka, čím sa posilňoval jeho kult osobnosti. V skutočnosti bol však neľudský tyran a cynik, pre ktorého bolo masové vraždenie len prostriedkom na udržanie moci. Bol vypočítavý a prispôsoboval svoje správanie okolnostiam. Keď počas druhej svetovej vojny potreboval vytvoriť dočasné spojenectvá, vedel zahrať rolu pragmatického politika. Tento neústupný a neúprosný prístup, ktorý sa nebránil využívať každý prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, je presne tým, čo charakterizuje psychopatov na vrchole moci: schopnosť rozumne kalkulovať, ale zároveň úplne ignorovať etické normy a ľudské utrpenie na ceste k víťazstvám a dominancii.
11. „Nikomu sa nedá veriť.“
Psychopatické osobnosti majú potlačené základné ľudské vlastnosti, ako sú citlivosť, empatia, porozumenie a schopnosť vnímať potreby a pocity iných. Nedokážu sa vžiť do prežívania druhých, čo môže viesť k tomu, že si uvedomujú svoju odlišnosť. Ich emocionálne prežívanie je plytké, čo im bráni autenticky prežívať emócie v celej ich hĺbke. Ich svet je do veľkej miery charakterizovaný strojovosťou, necitlivosťou a vypočítavosťou. Tento povrchný a mechanický spôsob vnímania sveta sa odráža aj vo vzťahoch, ktoré vytvárajú.
Psychopati sa zameriavajú na uspokojovanie svojich potrieb a maximalizovanie vlastného zisku, pričom vo svete vidia ľudí buď ako nástroje, ktoré môžu využiť, alebo ako prekážky, ktoré je potrebné obísť či odstrániť. Pre psychopatov neexistujú autentické emocionálne väzby; ich vzťahy sú založené na vypočítavosti a získavaní osobných benefitov. Predpokladajú, že aj ostatní ľudia uvažujú podobne, napr. že sú rovnako manipulatívni a vypočítaví ako oni, a preto im nedôverujú. V ich očiach neexistuje prirodzená dôvera, len prostriedky a okolnosti, ktoré im umožňujú kontrolovať druhých a udržiavať nad nimi moc.
Človek s psychopatickými vzorcami myslenia a prejavmi žije v emocionálnej prázdnote, čo ho poháňa k neustálej túžbe po stimulácii – najmä po dopamínových a adrenalínových zážitkoch, ktoré mu poskytujú pocit kontroly, moci a úspechu. V takýchto situáciách cíti aspoň niečo. Jeho snaha o dosiahnutie stále väčších cieľov a získať viac je neúprosná, ale nikdy nie je uspokojená. Preto sa neustále snaží manipulovať okolie, udržiavať kontrolu a podozrievavo sledovať správanie iných. Môže sa u neho rozvinúť paranoja, pretože si vytvára bludy o neustálom ohrození a o tom, že nikomu sa nedá veriť.
Vo vzťahoch, či už v osobnom alebo profesionálnom živote, sa psychopat primárne zameriava na získavanie a udržiavanie moci. V manželstve to môže zahŕňať obmedzovanie kontaktov partnera, kontrolu nad financiami, rozhodovaním o jeho voľnom čase a výberom priateľov, čím vytvára pocit závislosti a podriadenosti. Rovnako toxický manažér môže zasahovať do osobného života zamestnancov, zbierať informácie o ich súkromí, ktoré následne využíva na šikanu, manipuláciu, vydieranie alebo zastrašovanie, aby si udržal dominanciu na pracovisku.
Ak psychopat dosiahne vysokú politickú funkciu, neštíti sa využívať nelegálne prostriedky na získanie tajných informácií o svojej opozícii alebo aj o vlastných spolupracovníkoch. Tieto informácie môže neskôr využiť na nátlak, aby manipuloval správaním ostatných a prinútil ich konať v súlade s jeho vlastnými záujmami.
Elizabeth Holmes, zakladateľka spoločnosti Theranos, sa preslávila svojím neetickým správaním, ktoré zahŕňalo klamstvá a manipuláciu. Objavila sa na titulných stránkach niekoľkých prestížnych časopisov, magazín Forbes ju v roku 2014 označil za jednu z najmladších a najbohatších podnikateliek sveta, časopis Fortune zas vyzdvihoval potenciál jej produktu dramaticky zmeniť svet medicíny. Rovnako ako iné psychopatické osobnosti, aj ona videla ľudí len ako nástroje na dosiahnutie svojich veľkolepých cieľov. Vytvárala obraz inovatívnej podnikateľky, rada sa prezentovala na verejnosti, no jej údajne revolučné zariadenie na testovanie krvi sa nikdy neukázalo ako funkčné. Išlo skôr o marketingový podvod, ktorého cieľom bolo vylákať finančné prostriedky.
Manipulovala s investormi, médiami a verejnosťou, aby si udržala kontrolu nad firmou. Holmes sa obklopovala tými, ktorí jej podporovali falošný obraz, pričom jej spolupracovníci sa často cítili dezorientovaní a neinformovaní o jej podnikaní. Naučila sa komunikovať tak, aby vzbudzovala dôveru, no v skutočnosti nikomu neverila a okolo seba videla len potenciálne hrozby. Nikdy verejne neprejavila ľútosť nad svojím konaním a škodami, ktoré spôsobila. Jej správanie odrážalo neustálu snahu udržať kontrolu nad svojim obrazom, čo je typické pre psychopatické osobnosti, pretože ľútosť a pokora v ich mentálnom svete neexistujú.
Prípad Elizabeth Holmes demonštruje, ako môžu byť psychopatické črty spojené s osobnými ambíciami a snahou o udržanie kontroly, napríklad nad osobnou prezentáciou.
Je tiež potrebné dodať, že si môžeme formovať osobný názor, že sa niekto správa ako psychopat, avšak nikdy nestanovujeme diagnózy; to prenechajme odborníkom.
Dopad psychopatického myslenia a správania sa na spoločenskú súdržnosť
Spôsob myslenia a konania psychopatov neostáva obmedzený len na ich osobný život, ale preniká aj do širšej spoločnosti. Tieto osobnosti podkopávajú dôveru v rodinných vzťahoch, na pracoviskách a, ak sa dostanú do vysokých mocenských alebo vplyvových pozícií, ohrozujú aj sociálnu súdržnosť na celospoločenskej úrovni. Vytvárajú toxické prostredie, v ktorom eskalujú konflikty, prehlbuje sa nedôvera a medziľudské vzťahy sa stávajú čoraz napätejšími. Skupiny ľudí sú poštvané proti sebe, spolupráca sa stáva stále náročnejšia, a nakoniec aj nemožná. Je takmer nemožné spolupracovať s jednotlivcami, ktorí si želajú monopolizovať moc a výhody výlučne pre seba, čím paralyzujú akúkoľvek efektívnu spoluprácu.
Psychopatické osobnosti sú obzvlášť nebezpečné všade tam, kde majú možnosť ovplyvňovať ostatných – teda vtedy, keď pôsobia ako premiéri, prezidenti, diktátori alebo vlastníci médií a sociálnych sietí. Ich spôsob myslenia a konania vytvára praskliny v sieti medziľudskej dôvery, čo vedie k polarizácii spoločnosti. Šírením nenávisti a manipulovaním verejnou mienkou sa snažia získať čo najväčší osobný zisk a moc. Tento nezdravý pohľad na vzťahy, v ktorých je každý človek vnímaný ako nástroj na dosiahnutie cieľov, podkopáva schopnosť spoločnosti fungovať v harmónii. Zvyšuje napätie, narúša základy medziľudských interakcií a vytvára prostredie, kde autentické vzťahy takmer zanikajú.
Psychopati, ktorí dosiahnu vysoký politický, mediálny alebo podnikateľský vplyv, majú schopnosť efektívne manipulovať verejnou mienkou, vyvolávať atmosféru nedôvery a polarizovať spoločnosť. Ich charizma, manipulatívne zručnosti a nedostatok empatie im umožňujú podkopávať spoločenské normy a destabilizovať inštitúcie, čím prispievajú k narastajúcej fragmentácii spoločnosti. Tento proces môže mať vážne dôsledky – od prehlbovania spoločenských konfliktov až po oslabenie demokracie. Stačí sa pozrieť na súčasné aktivity Elona Muska.
Ešte závažnejším problémom je ich tendencia spájať sa s podobne zmýšľajúcimi jedincami, ktorí zdieľajú ich mocenské ambície a manipulatívne sklony. Takéto aliancie nie sú náhodné; či už v politike, biznise alebo médiách, vytvárajú pevné mocenské štruktúry, ktoré sú zamerané na konsolidáciu ich vplyvu. Výsledkom môžu byť korupčné siete, autoritárske praktiky a oligarchické systémy, kde osobné ambície a hry o moc prevažujú nad verejným záujmom.
Aby sa spoločnosť ubránila týmto toxickým dynamikám, potrebuje silné demokratické inštitúcie, ktoré dokážu efektívne čeliť vplyvu psychopatov vo verejnom priestore a zabrániť pretvoreniu štátov na uzavreté autokracie. Avšak demokratické inštitúcie sú často príliš zraniteľné voči takýmto nezdravým osobnostiam, ktoré využívajú demokratický systém na získanie moci, aby sa následne pri moci zabetónovali a implementovali autokratické praktiky. Je kľúčové, aby ľudia neostali pasívni, ale postavili sa proti týmto praktikám včas, skôr než budú úplne rozložené základy fungujúcej, spravodlivej a slobodnej spoločnosti.
Naučte sa ako rozmýšľajú, aby ste sa vedeli chrániť
Ako je zrejmé z vyššie uvedených 11 oblastí, myslenie psychopatov odhaľuje ich najväčšie slabiny – extrémnu potrebu kontroly, uznania a dominancie. Najlepšou stratégiou je držať sa od ľudí s prejavmi psychopatických rysov čo najďalej. Ak však musíte s nimi spolupracovať alebo ich znášať, je dôležité zachovať chladnú hlavu a riadiť interakciu s taktickou opatrnosťou. Nikdy neukazujte slabosť a nezdieľajte s nimi detaily z vášho súkromia, aby nemali nič, čo by mohli použiť proti vám.
Dajte im falošný pocit, že majú situáciu pod kontrolou, hoci vy ste tými, čo sú nad vecou. Vo vzájomných diskusiách sa vyhýbajte citlivým témam, neodhaľujte svoje presvedčenia ani osobné informácie. Odpovedajte vecne, poskytujte vždy len krátke odpovede na konkrétne otázky. Nenechajte sa emočne rozrušiť, lebo v takých prípadoch získavajú psychopati nesmiernu výhodu a budú chcieť len útočiť.
Stanovte si jasné a pevné hranice, ale buďte pripravení na strategickú flexibilitu, ak to situácia vyžaduje. Pamätajte, že ľuďom s výraznými psychopatickými črtami je úplne ukradnuté, ako sa cítite a či majú na vás negatívny vplyv – nie sú schopní to dostatočne vnímať. Preto je vašou zodpovednosťou naučiť sa, ako s takýmito ľuďmi vychádzať, dbať na vlastné hranice a v prípade potreby aj na ochranu.
Osobe s psychopatickými sklonmi môžete skúsiť lichotiť, utvrdzovať ju v jej bludných predstavách o vlastnej dôležitosti a výnimočnosti, čím minimalizujete riziko, že s vami pôjde do konfrontácie. Za každých okolností sa pokúste vyhnúť konfliktu a uprednostnite opatrný prístup, pretože podobní ľudia môžu byť nesmierne zákerní a pomstychtiví. Konflikty ich nevyčerpávajú, ale naopak, posilňujú. Nezastavia sa, až pokiaľ nezničia vašu povesť alebo priamo vás.
Môžete sa však naučiť hrať ich hru a zároveň minimalizovať vzájomné interakcie. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa takíto ľudia nedostali do vedúcich a mocenských pozícií, či už v tímoch, alebo na čele krajín. To je možné len vtedy, keď si všetci uvedomíme možné dôsledky, ktoré by nastali, ak týmto osobám dáme prílišnú moc a vplyv, a to ešte skôr, než bude neskoro. Nestačí, aby bol niekto schopný a múdry; podstatné je, aby bol aj ľudský – schopný empatie, integrity a zodpovednosti. Inak sa môže vymknúť spod kontroly a stať sa nekontrolovateľnou hrozbou, a to predovšetkým v politike.
Bude to dlhá cesta, ale možno na začiatok stačí, ak sa nenecháme ľahko oklamať a nebudeme dávať moc do rúk charizmatickým, no schopným podvodníkom, ktorí profitujú z toho, keď sú ľudia nejednotní, rozhádaní a neschopní rozpoznať, že sú klamaní.
Psychopati môžu byť nesmierne vzdelaní, zruční a talentovaní v rôznych profesiách. Ich osobnosť môže byť dokonca natoľko integrovaná, že sa im podarí v spoločnosti fungovať bez väčších problémov. Uvedomujú si svoje nedostatky, najmä v oblasti empatie, a naučili sa prispôsobovať ostatným. Skutočným problémom však sú tí, ktorí nemajú žiadne obmedzenia a pôsobia na pozíciách, kde môžu manipulovať s ľuďmi a spôsobovať hromadné škody. Títo jednotlivci využívajú svoju inteligenciu a šarm na dosiahnutie vlastných cieľov, pričom neberú ohľad na následky, ktoré to môže mať pre ostatných.
Je nevyhnutné predchádzať situáciám, v ktorých sa najnebezpečnejší a najmenej ohľaduplní dostanú na pozície moci, kde môžu zneužiť svoju autoritu a spôsobiť negatívne dôsledky, či už v ich bezprostrednom dosahu, alebo v širšom svete. Včasným vzdelávaním a schopnosťou ich rozpoznať môžeme zabrániť vážnym problémom ešte predtým, ako bude neskoro. Je však súčasne nutné dodať, že podľa toho, čo sa deje práve teraz vo svete, sa prevencia úplne zanedbala.
Poznámka na záver: Tento článok slúži na lepšie pochopenie psychopatického spôsobu myslenia a rozpoznanie toxického správania vo svojom okolí. Neznamená to však, že každý človek s niektorými podobnými prejavmi je psychopat. Dôležité je všímať si, či sa takéto správanie opakuje, je dlhodobé a či je dotyčný schopný zmeny. Nenálepkujme ľudí na základe pár čŕt – presnú diagnózu môže stanoviť len odborník. Ide len o popularizačný text.
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
PS: Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
Zdroje:
Isaacson, Walter. Steve Jobs. Eastone Books, 2011. ISBN 9788081091940.
Gillespie, D. (2024). Skrytí psychopati na pracovisku. Grada Slovakia. ISBN 9788080908676.
https://www.newswise.com/articles/madoff-s-rise-and-fall-linked-to-psychopathic-traits
https://phys.org/news/2023-05-exploring-psychopathic-traits-fall-madoff.html
https://www.vanityfair.com/news/story/elon-musk-far-right-extremists-afd-germany-cheering-his-salute
https://www.polskieradio.pl/395/9766/artykul/3025332,professor-lewstarowicz-putin-has-many-typical-features-of-a-psychopath
https://mindpsychiatrist.com/are-the-brains-of-psychopaths-different/
https://www.theatlantic.com/magazine/archive/2014/11/understanding-stalin/380786/
Stal. M. 2013. Psychopathology of Joseph Stalin. Dostupné online na: https://www.scirp.org/pdf/PSYCH_2013091614084923.pdf
