Monte Cristallo, nami minulý rok nepokorený trojtisícový fešák.
Rozmaznaní tatranskými šipčíšníkmi sme zo začiatku boli mierne zmätení z naoko chaotického značenia dolomitických turistických chodníkov a ferát. Dobrá mapa však nikdy nie je zlá...
Naša prvá cesta viedla z Misuriny ku chate Fonda Savio cez sedlo T. del Diavolo.
Pokus o zdolanie severovýchodného vrcholu (2788 m n.m.) Cadin di San Lucano feratou Merlone Ceria. Nevyšiel nám, pretože začalo pršať. Držiac sa hesla "Dobrý horolezec je starý horolezec", sme sa radšej vrátili, aj keď sme mali za sebou už dve tretiny. Pri preliezaní rebríka, ukotveného v skale iba na dvoch miestach, ležiac takmer na bruchu a snažiac sa ignorovať tú hlbočinu podo mnou, som si spomenula na feratu z minulého roka. Istiace lano bolo na konci len tak voľne položené v snehu...
Pohľad na chatu Savio, z ktorej vedie ferata č. 117 po úpätí tých "malých" kopcov až tam - ku jednej z pých celých Dolomitov - k Tre Cime di Lavaredo. Presne tam viedli naše kroky.
Moji traja anjeli strážni.
Tre Cime...Hrdá, takmer tritisíc metrov vysoká hora, pozostávajúca z Cime Piccola (vpravo), Cime Grande a Cime Ovest.
Večera vo výške 2333 m. Okolo sa pásli kravy, zvonili zvončeky a kamarát tam stretol spolužiaka, s ktorým sa v Bratislave 2 roky akosi stretnúť nemohol. Sranda. Svet je veru malý...
Jeden z vrcholov Tre Cime si na nás bude musieť predsa len ešte nejaký ten rok počkať. Tentokrát sme sa rozhodli pre niečo "istejšie" - Monte Paterno (Paternkofel). Ja v cyklistickej prilbe :))...Čo už, vždy lepšie mať aspoň nejakú ako žiadnu...
Chalani ma istia očami. Na niektorých miestach bol chodník tak na jednu nohu. A na niektorých ani to nie.
Výstup na samotný vrchol Monte Paterna (2744 m n.m.) bol už tak trochu o lezení. Nič náročné, ale myšlienka, kam by človek padol, ak by padol, mala svoje čaro...
Druhé vrcholové foto s Tre Cime (Drei Zinnen) v pozadí.
Pohľad na Monte Paterno z chaty Tre Cime A. Locatelli.
A čo bolo ďalej? Veď viete, čo sa hovorí. Všetky cesty vedú do Ríma...
foto: M. Smolka
