Piatok 15.7.2005 Zobudili ma robotníci. Vŕtajú niekde opodiaľ, no mne sa zdá, že je to v mojej hlave. Angličtina sa mi zlepšuje s každým vypitým pohárom piva, no začínam uvažovať, či mi to stojí za to. Naozaj už nevládzem. Preboha, kto je tá osoba v zrkadle? Out of order. Poobede návšteva múzea. Asi skapem. Je tu tak horúco, že sa chce človeku až plakať. 35 stupňov každý deň. Večer Tram party. Nie som si istá, či som zažila niečo bláznivejšie. Jazdili sme v noci po meste v prenajatej električke, pili, tancovali, bavili sa. Na každej zástavke nejaká súťaž. Samozrejme v pití, v čom inom. Organizátori konečne priznali, že takúto bláznivú a na hlavu padnutú skupinu ešte nemali. Turek sa opil tak, že ošahával všetky baby a s chalanmi sa chcel furt biť. Prečo by sme mali ísť uprostred noci spať? Chlastačka, tancovačka pokračuje v bare. S Belgičanom sme si pred všetkými vymenili tričká (elenka, už nepi!) a ostatným tak pripravili skvelú zábavu. Dorážka šampanským na chodbe intráku. Je šesť hodín ráno.
Sobota 16.7.2005 Zobudila som sa po tradičných 4 hodinách spánku. Hmm, organizmus si už zvykol. Bolí ma hrdlo, kašlem, soplím. Skoro všetci sú tu nejakí nachladnutí, asi som to chytila tiež. Kedy som bola naposledy chorá? Ani nepamätám. Ale, na druhej strane, vôbec sa môjmu telu nečudujem. Estónčan s Nemcom v spánku pomaľovali Macedónčana. Ráno sme sa na ňom smiali dobré dve hodiny. Je víkend, prednášky nie sú. Celkom lenivé, pomalé popoludnie na konskej farme. Ale nuda nie je. Každú chvíľu ktosi čosi vymyslí a vzápätí ležíme od smiechu. Večer poľských tradícii, poľská polka, jedlo, Zubrowka. No nedaj si, keď môžeš. Potom znova dorážka v bare. Alexina hra s kockami ľadu (ktorej podstata je vymeniť si ľad z úst do úst) tu mierne zvrhla morálku. Poniektorí šli spať okolo ôsmej ráno.
Nedeľa 17.7.2005 Po včerajšku všetci skapnutí. Prvé skupinky ranostajov raňajkujú okolo obeda. Po ňom šport. Snažila som sa tu ľuďom vysvetliť, že volejbal má aj určité pravidlá. Nervy.Celé popoludnie polihovanie kade - tade. Večer karaoke. Myslela som, že to bude riadna nuda, ale ani nie. Také pohodové "zabékanie" známych odrhovačiek. Niečo na moje ubolené hrdlo. Zajtra nebudem môcť rozprávať.
Pondelok 18.7.2005 Nemôžem rozprávať. Ledva prehĺtam a idem si vykašľať pľúca. Boli sme pozrieť elektráreň na hnedé uhlie. Nejak ma to nezaujalo. Poobede na nás čakala polícia. Mysleli sme, že kvôli včerajšku, že sme boli hluční. Bolo to kvôli Omerovi z Turecka. Zase sa opil, bol agresívny, rozbíjal veci, obťažoval baby a chalanom sa vyhrážal, že ich zabije. Organizátori sa rozhodli ho vylúčiť. Bude to tak lepšie pre všetkých. Ľudia tu ho moc nemuseli, s nikým sa nebavil, do ničoho sa nikdy nezapojil, na baby sa díval tak, že sa každá radšej z jeho dosahu hneď vytratila. Ja osobne som akúkoľvek štipku slušnosti voči nemu stratila na Tram party, keď ma chytil tak, že som sa nemohla pohnúť a začal ma obchytkávať. Ešteže boli pri mne chalani, ktorí ho ukludnili. Keďže s ním nebola rozumná reč, policajti ho odprevadili na letisko.
