Nebolo to v dopravnej špičke, takže autobus bol plný tak akurát. Na jednej zastávke vystupoval dôchodcovký pár. Najprv on, potom ona. Deduško vystúpil, počkal pri dverách a podal svojej manželke ruku, aby jej pomohol zo schodov...
Na ďalšej zastávke vystupoval ďalší deduško. Postavil sa a chcel sa už pohnúť k dverám, keď si na čosi zmyslel. Zohol sa a babičke, sediacej pod ním, vlepil na líce pusu...
V oboch prípadoch nič zvláštne, nič nenormálne. Ale v tých obyčajných gestách bolo toľko úcty, lásky a porozumenia, že mne sa to zvláštne zdá. Aspoň v ich veku, po toľkých rokoch...
A tak som sa zamyslela - budú sa takto správať k svojim "starkým" aj dnešní dvadsiatnici, tridsiatnici?...Neviem...Bojím sa porovnávať...Mne sa totižto niekedy zdá, že gentlemani už vymreli...Aj keď, aj v mojom okolí je zopár svetlých príkladov...
