Kráčaj Kráčaj Kráčaj
Po hrebeni hory kde vietor suší slzy na žulu
A nohy bez milosti šliapu po srdciach z kameňa
Tvrdých ako to čo ti vraj ešte včera tĺklo v hrudi
Kráčaj Kráčaj Kráčaj
Nezastaň na vrchole odkiaľ by si mohol vidieť svet
Vzdialený a smiešne rozmazaný v rannom opare
Miznúci tak ako tvoj vlastný život za ďalším kopcom
Kráčaj Kráčaj Kráčaj
Navzdory knihám o fyzike v ústrety rastúcemu slnku
Až na úzku špičku ihly zabodnutú do útrob neba
Blízkeho a predsa pustého kde niet viac miesta pre anjelov
Kráčaj Kráčaj Kráčaj
Po nabrúsenom ľadovci bodajúcom ako dýka
Do oslepených očí do pľúc dýchajúcich prázdno
V tej chvíli nezáleží na ničom okrem tvojho kroku
Kráčaj Kráčaj Kráčaj
V tieni havraních krídel sledujúc zakrivenie zeme
Doprostred oblohy a ešte o hodný kus ďalej
Mimo hraníc tvojej mysle - veď aj človek môže lietať
