Lukostrelec, milovník hôr, doktorand na Columbia University v New Yorku, venujúci sa výskumu v oblasti medzinárodných vzťahov. Viac informácií sa dozviete na www.tusicisny.com. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Z ciest, Zem ľudí, Z mikroblogu, Zrkadlový muž, Zvedátor, Zyxwvut...
Krišna má devätnásť rokov a považuje sa za najmodernejšieho človeka v Radžastane. Nosí rifle s falošnou nášivkou Wrangler, vie posielať smsky z mobilu a každý voľný večer trávi v kine. Nasledujúci deň si potom pospevuje bollywoodske odrhovačky o láske.No Krišna to tento krát s modernosťou prehnal. Celú rodnú dedinu šokoval svojím nehoráznym rozhodnutím – odmietol nevestu, ktorú mu vybrali rodičia.
S detskou prácou som sa prvýkrát stretol paradoxne v jednej z najváženejších vedeckých inštitúcií v Indii. O dom, v ktorom ma inštitút ubytoval, sa starala príjemná – a musím povedať, že aj veľmi príťažlivá – mladá mamička. Trochu ma však zarazilo, že jej malý syn namiesto chodenia do školy celé dni zametá a robí rôzne iné práce okolo domu. Jeho mama ho volala Nokar. Jedného dňa som mu aj ja s gramatikou westernového Indiána povedal:„Nokar, do čaj omoyie.“ Nokar, dva čaje prosím doniesť.Keď vysmiaty chlapec odbehol do kuchyne po korenený čaj s mliekom, iný hosť inštitútu ma upozornil:„Bolo by krajšie keby si ho oslovoval menom.“„On sa nevolá Nokar?“„Nie. Nokar znamená v hindčine sluha.“Náš nokar mal osem rokov.
Včera sa zo susedného bytu odsťahovali Cudzinci. Dobre si pamätám na noc, keď sa pred dvomi týždňami zjavili. Najprv sa pomilovali, čo je presne to, kvôli čomu ľudia do Paríža prichádzajú. Ale potom sa začali, v pomýlenom slede udalostí, hádať. On jej vyčítal, že je mizerná v orálnom sexe. Ona mu vysvetľovala, že sa síce snaží držať zuby za perami, ale nie vždy sa jej to darí. Vzápätí, bez akéhokoľvek logického prechodu, jej začal vyčítať, že neplatí nijaké účty, na čo mu Ona pripomenula, že veď predsa platí poistku od auta. To všetko vykrikovali do Vivaldiho hudby, pustenej na najvyššiu hlasitosť. Určite boli jediným párom na svete, ktorý sa dokáže hádať za zvuku Štyroch ročných období. Niekedy nad ránom On začal kričať: „Odlož ten nôž, odlož ten nôž! Dobre vieš, že nenávidím, keď si prikladáš nôž na zápästie! Nenávidím, keď sa vyhrážaš samovraždou!“ A potom bolo ticho.
To, že s našou plážou nie je niečo v poriadku som si uvedomil, keď okolo mňa zvodne preplachtil chlapík v ružových tangáčoch. Konečne som sa poriadne poobzeral okolo seba a zistil, že ružové mužské tangá tu nie sú ani zďaleka najšokujúcejším kusom oblečenia. Len pár metrov odo mňa postáva starý černoch v priesvitnej tunike, s hrdlom obvešaným náhrdelníkmi z mušličiek. Objíma sa s iným mužom, pre zmenu oblečeným do plaviek, o ktorých som si až doteraz naivne myslel, že ich vytvorili len pre film o Boratovi. Vitajte na Fire Islande, kde v lete nebýva teplo iba od slnka.
Claude pracuje už štrnásť rokov v knižnici ženevskej centrály OSN. Od 14:00 do 14:30 vydáva knihy sediac za loan desk; zvyšok dňa trávi ručným prepisovaním knižných signatúr z jedného dlhého zoznamu do druhého. Claude sa už štrnásť rokov cíti byť frustrovaný. Každý deň sa musí prizerať, ako všelijakí vyoblekovaní černosi, čo len pred mesiacom objavili chladničku, drzo parkujú svoje mercedesy vedľa jeho Škody Octavie. Kým on tvrdo pracuje od 9:00 do 12:00 a potom ešte od 14:00 do 17:00, ich hlavná činnosť spočíva v nakupovaní poľskej vodky a francúzskych parfémov v diplomatickom duty free obchode. Ešte horší než diplomati, sú členovia technického personálu z početných stálych misií pri OSN. Neustále od Clauda pýtajú nejaké dokumenty, a pritom nie sú schopní pochopiť prečo sa knihy požičiavajú len dvakrát denne, prečo kvôli tomu treba vyplniť tri rôzne papierové žiadosti na dvoch rozličných poschodiach budovy, a najmä že knižničný systém, spoľahlivo fungujúci už od roku 1947, nikto kvôli nim meniť nebude! Napriek tomu, že pre OSN pracuje už štrnásť rokov, Claude nesmie obedovať v jedálni pre delegátov. Namiesto toho sa musí tlačiť pri stole s tromi neznámymi stážistami v jedálni pr
Nedávno som stretol žijúcu minulosť Slovenska. Mala oblečenú tmavú garašu a v ruke držala kytičku lúčnych kvetov. V jej pomalej zhrbenej chôdzi bolo čosi zemité. Najprv som si myslel, že ju pritiahla vôňa práve dopekaných špekáčikov. No mýlil som sa. V skutočnosti si k nám prisadla len tak, ako si ľudia už tisícročia sadajú k ohňu, s túžbou podeliť sa o príbehy a upevniť spoločné puto k ľudskému rodu.
V tomto článku sa dozviete čo je to networking, prečo chodia Švajčiari na vojenčinu a čo treba urobiť, aby ste si v jedálni Svetovej obchodnej organizácie mohli objednať žabacie stehienka.
Môj spolubývajúci sa volá Igor a je gay. Hoci svoju sexuálnu orientáciu nepotrebuje nijako zdôrazňovať, rozhodne ju ani neskrýva. Neverí totiž, že homosexualita je čosi nemorálne a choré. Ako veriaci kresťan, tvrdí:“I’m sure God doesn’t care about what I’m doing with a dick – if I don’t hurt anyone.” A Igor musí vedieť, čo si Boh myslí. Pred rokmi bol totiž priamo v Ríme vysvätený za katolíckeho kňaza.
