Vyštudovala som históriu na UKF v Nitre a ako koníček som sa venovala skúmaniu historickej dôveryhodnosti Nového Zákona a o tejto problematike je väčšina mojich článkov. Od roku 2018 už svoje články nepublikujem na SME, ale na https://tvrdonova.blog.idnes.cz/ a na https://protestantka.blog.pravda.sk/ a videá na https://www.youtube.com/channel/UCW4QTQraJEW5M8eTv27Z_zg V článkoch prezentujem svoje vlastná názory, nie názory mojich zamestnávateľov. Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Dôkazy Ježišovho zmŕtvychvstan, Dôveryhodnosť Biblie, Otázky vzniku života, Historické záznamy o Ježišovi, Pre kresťanov, Demagógia Dawkinsa, Nezaradené
Kto ako prvý začal hlásať, že Ježiš vstal z mŕtvych? Koľko ľudí tomu verilo? Kde to hlásali? Kedy? V predchádzajúcich článkoch som uviedla biblické zdroje, ktoré dokazujú, že správu o Ježišovom vzkriesení začali hlásať Ježišovi učeníci krátko po ukrižovaní a v Jeruzaleme. V tomto článku chcem uviesť mimobiblické písomné záznamy z 1. storočia, ktoré to dokazujú.
Apoštol Pavol písal, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa vyše 500 ľuďom, z ktorých väčšina ešte stále žije. Niektorí Pavla obviňujú z toho, že klame a že nemáme iné záznamy, ktoré by potvrdili jeho slová. V predchádzajúcom článku som uviedla, že nielen Pavol, ale aj autori evanjelií tvrdia, že Ježiš vstal z mŕtvych a opakovane sa zjavoval svojim učeníkom. To však nie sú všetky historické záznamy z 1. storočia.
Pavol v liste do Korintu písal, že Ježiš vstal z mŕtvych a ukázal sa vyše 500 ľuďom, z ktorých väčšina ešte stále žije. Inými slovami povedal: "Ak neveríte mne, opýtajte sa ich – veď väčšina ešte stále žije." Niektorí pochybovači však tvrdia, že nemáme svedectvo od týchto 500 údajných svedkov a obviňujú Pavla z toho, že si celú historku o vzkriesení vymyslel.
Je príbeh o Ježišovom vzkriesení mýtus, ktorý sa formoval niekoľko generácií, alebo sa táto historka objavila krátko po ukrižovaní? Kto ako prvý začal hlásať Ježišovo zmŕtvychvstanie? Na túto otázku odpoviem v nasledujúcich riadkoch.
V predchádzajúcich článkoch som uviedla niektoré staroveké záznamy, ktoré potvrdzujú základné fakty z Ježišovho života tak, ako sú opísané v evanjeliách.Citovala som rímskeho historika Tacita, židovského historika Josepha Flavia, Talmud a iné mimobiblické zdroje. Zatiaľ som sa nevenovala tomu, čo o Ježišovi napísali Mara Bar Serapion, Lukianos zo Samosaty, Suetonius, Plínius Mladší a iní autori, ale zo všetkých týchto mimobiblických zdrojov sa môžeme o Ježišovi dozvedieť tieto fakty:
Je niekoľko nepriamych dôkazov Ježišovho vzkriesenia, ktoré sú podopreté mnohými historickými a archeologickými dôkazmi. V predchádzajúcom článku som napísala úzky výber faktov, ktoré väčšina historikov akceptuje, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú veriaci.
História nezaznamenáva ani jedného očitého svedka, ktorý by bol videl, ako Ježiš vstáva z mŕtvych. Máme len množstvo písomných záznamov, ktoré nepriamo dokazujú, že ku vzkrieseniu naozaj došlo. Napríklad očití svedkovia ho videli zomrieť na kríži, ale o niekoľko dní na to hlásali, že ho videli živého.
Každý človek verí tomu, čomu je ochotný veriť. Väčšinou si aj číta články a knihy, ktoré ho utvrdzujú v jeho vlastnom svetonázore. Ako môžem tvrdiť, že nie som výnimkou?
Evanjeliá zaznamenávajú, že keď Ježiš zomieral na kríži, nastala tma a zemetrasenie. Ak sa to naozaj stalo, určite to videlo tisíce ľudí, pravdepodobne o tom niekto aj napísal a snáď sa nejaký záznam aj zachoval.
Existujú objektívne historické kritéria, podľa ktorých odborníci posudzujú, či staroveký dokument je alebo nie je hodnoverný. Podľa týchto historických kritérií obstojí Nový Zákon omnoho lepšie ako mnohé staroveké dokumenty. Bol napísaný pomerne krátko po udalostiach a mimobilické zdroje a archeológia potvrdili mnohé detaily.Keby ktorákoľvek svetská knihu mala toľko dôkazov v prospech autentickosti ako má Nový Zákon, považovali by historici informácie, ktoré sú v nej uvedené za nesporný fakt.
Hoci práve píšem články o dôkazoch Ježišovho vzkriesenia, urobím malú odbočku od témy a budem sa v tomto článku venovať kontroverznej správe o Ježišovi. Dôvodom je, že ju diskutujúci opakovane spomínajú, pričom šíria niektoré mylné informácie. Tou najkontroverznejšou starovekou zmienkou o Ježišovi je správa od židovského historika Josepha Flavia.
Rímski historici si nezriedka veľmi protirečia. Pokiaľ sa ich správy v podstatných informáciách zhodujú, nie je to vôbec problémom. Veď máme dve protirečivé správy o prechode Hanibala cez Alpy ale z oboch je jasné, že Hanibal cez tie Alpy naozaj prešiel. Ale niekedy hovoria rôzni historici o jednej a tej istej udalosti alebo osobnosti úplne protirečivé správy. Vedeli ste napríklad, že učenci sa nezhodujú v názore akou osobnosťou bol Tibérius? Bol to psychopat, ktorý sa na starosť vyžíval v sexuálnych orgiách a mučení svojich obetí ako ho zobrazuje Suetonius a Tacitus? Alebo prežil dôstojnú starobu ako o ňom píše Seneca, Plinius či Juvenalis? Občas sa stáva že historik protirečí aj sám sebe. Preto je pre učencov skutočným pokladom, keď nájdu dvoje alebo viac nezávislých písomných záznamov, v ktorých je zhoda v základných veciach. V tomto prípade to považujú za nespochybniteľný fakt.
O posledných dňoch Ježišovho života a počiatkoch kresťanstva máme v mimobiblických historických zdrojoch pomerne málo informácií. Väčšinu detailov sa dozvedáme z evanjelií a nie je ťažké uhádnuť prečo.
Keď Pontský Pilát odsúdil Ježiša, pravdepodobne o tom poslal do Ríma správu. Rimania mali totiž vo zvyku viesť si úradné záznamy. Žiadna správa od Piláta sa nám však nezachovala.
Niektorí ľudia tvrdia že Ježiš pravdepodobne nikdy nežil. Tento názor je výsledok ateistickej propagandy z čias socializmu, keď tvrdili, že neexistuje jediný historický záznam o Ježišovi a že evanjeliá sú zbierka mýtov, ktoré sa formovali v čase od 1. storočia p.n.l. až do 3. storočia n.l., kedy bol Nový Zákon napísaný. Samozrejme že to nie je pravda.
„Ježiš bol mýtickou postavou, ktorý nikdy nežil!“ Tieto slová nám povedala vyučujúca na hodine filozofie na gymnáziu. Prekvapilo ma že súdružka učiteľka zabudla že v tom čase už bolo sedem rokov po nežnej revolúcii a ideologická výchova už nie je náplňou jej práce.
Niektorí kritici Biblie tvrdia, že evanjeliá nie sú historicky spoľahlivé a vôbec nemusia zaznamenávať Ježišove slová, lebo boli napísané niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti.
Záležalo vôbec Ježišovi na tom aby sa jeho slová zachovali? Prečo nenapísal žiadnu knihu ale len vyučoval ústne? Veď dobre vieme aká je ústna tradícia nespoľahlivá. Stručná odpoveď na túto otázku je: Šírenie myšlienok písomnou formou bolo v 1. storočí v Judsku drahé, neefektívne a dokonca málo dôveryhodné.
Väčšina historikov sa zhoduje v tom, že evanjeliá boli napísané v 1. storočí n.l.
Ako vôbec historici vedia, či sa nejaká udalosť v minulosti odohrala?Sú na to nejaké kritériá?Keď sa študenti na strednej škole učia dejepis, učia sa udalosti, mená, roky, skrátka fakty o ktorých historici veria, že sa udiali. Pokračovali sme v tom aj pri štúdiu histórie na univerzite, ale už sme sa okrajovo dotkli aj otázky na základe čoho historici predpokladajú, že sa nejaká udalosť naozaj udiala a nejaká konkrétna osobnosť žila.Po ukončení štúdia histórie na univerzite som sa tejto otázke ďalej venovala vo voľnom čase a objavy boli fascinujúce.
