S vedomím, že nič nie je dokonalé, sme v Brne nasadli na lietadlo...
... ktorým sme doleteli nad ostrov Lesbos ...
.. a pristáli v hlavnom meste Mytilini.
Došli sme celí. Spomínam to len preto, že dopraviť sa na ostrov je možné aj po častiach - tak, ako tam dorazil napríklad slávny spevák a hudobník Orfeus. Po smrti milovanej Euridiky chodil ako telo bez duše. Kade chodil, tade spieval, a veselé pesničky to veru neboli. To naštvalo bakchantky a tieto ženy zlých mravov pravdepodobne pod vplyvom alkoholu Orfea zabili, roztrhali a hlavu s lýrou hodili do mora, odkiaľ priplávala - ako už iste tušíte - práve na Lesbos. Odvtedy sa na ostrove rodili talentovaní umelci.
Vráťme sa ale tam, kde sme prestali - do Mytilini. Patrí k najstarším mestám na pobreží Egejského mora. Svojho času tu žil napríklad Aristoteles, učiteľ Alexandra Macedónskeho. Pred dvetisíc rokmi navštívil mesto aj apoštol Pavol, s menom ktorého sa stretávam pravidelne pri každej návšteve Grécka. Vyzerá to tak, že si vyberáme rovnaké destinácie a musím uznať, že mal dobrý vkus.
Nechýba tu ani Socha slobody, ktorú dal postaviť miestny rodák po návrate z Ameriky, kde bol pracovať.
Naše letovisko Anaxos je na severe ostrova. Na rozdiel od Mytilini sa jeho história začala písať len nedávno, v osemdesiatych rokoch minulého storočia, takže tu toho na spoznávanie veľa nie je. Ale tie západy slnka stoja za to.
Našťastie je to odtiaľto za históriou a typickou gréckou atmosférou len na skok. Dedinka Petra je vzdialená asi tri kilometre. Názov dostala podľa skaly, na ktorej sa nachádza kostol Panny Márie Sladkobozkávajúcej, v origináli Panagia Glykofilousa. Do kostola vedie 114 schodov.
A tu sa stretávame opäť s niečím známym - s utekajúcou ikonou. V skratke - na lodi mali ikonu Panny Márie, tá však raz v noci zmizla. Hľadali, hľadali a našli - nad morom na skale. I vzali ikonu späť na loď a tá opäť v noci zmizla. A opäť hľadali a neuveríte - našli ju znova na kopci nad morom. Keď ikona ušla aj tretíkrát, už ju ani nehľadali, lebo vedeli, kde je. Tušili, že by im aj tak zas ušla a tak na skale postavili kostol a ikona je tam dodnes, ako sa môžete práve teraz presvedčiť.
Ľudia na ňu vešajú tabuľky s vyobrazením orgánov, ktoré by prosili vyliečiť.
S podobne utekajúcimi gréckymi ikonami sme sa stretli v minulosti na ostroveNissyros aj v Parge a čosi mi hovorí, že ani toto stretnutie nebolo posledné.
Okrem spomenutého svätostánku sa tu nachádza aj kostol svätého Nikolaosa s freskami zo 16. storočia.
Pri našej návšteve Petry práve otvárali etnografické múzeum, čo bolo spojené s kultúrnym programom. V jednom z tancujúcich sme spoznali pekára, ku ktorému sme chodievali ráno pre chlieb. Odvtedy som si vždy pri návšteve pekárne pohmkávala pam-pam-pam-pam a v duchu tancovala syrtaki.
Okrem známeho pekára tu vraj zakotvil aj Achilleus počas cesty do trójskej vojny.
Inak je Petra príjemné miesto cez deň aj v noci.
Ďalším nie veľmi vzdialeným mestečkom je Molyvos.
Rozprestiera sa pod stredovekou pevnosťou, ktorá stojí na mieste pôvodného hradu dobytého Achilleom. Túto informáciu však berte s rezervou, Homér si toho dosť navymýšľal.
Zaujímavosťou je stará továreň na olivy, z ktorej urobili hotel.
Aj toto mestečko s množstvom taverien a obchodíkov je veľmi príjemné.
Keď sme spoznali blízke okolie, vyberáme sa ďalej. Z ponuky fakultatívnych výletov sme si vybrali dva, ale to len preto, že tri, o ktoré by sme mali záujem, sa robia v rovnaký deň. Keď sme to spomenuli delegátke, bola prekvapená, vraj si to vôbec nevšimla. Ako prvý sme teda zvolili výlet po ostrove a druhý mimo ostrova.
Cieľom exkurzie Divoký západ je skamenený les. Cestou sa zastavujeme v najväčšom kláštore Limonos zo 16. storočia. Je mužský, v súčasnosti tu žije len jeden mních. Ženy môžu len na nádvorie a do múzea, ale aj tak nemáme čas, pretože ráno meškal autobus 30 minút a tak sa musíme ponáhľať, aby sme dodržali harmonogram. Škoda, je tu pekne a vydržala by som to fotiť aj dlhšie.
V okolí kláštora sa nachádza množstvo iných, tie sú ženské.
Naša cesta smeruje ďalej do horskej dedinky Vatoussa, kde je hygienická zastávka. Kým ostatní desiatujú v reštaurácii, my vybehneme hore na námestíčko, kde sa nachádza kostolík a pár kaviarničiek.
A blížime sa k hlavnému cieľu - skamenenému lesu. Vznikol pred dvadsiatimi miliónmi rokov, kedy v okolí vybuchla sopka a popolček zasypal vtedajšiu vegetáciu. Je zapísaný v UNESCO.
Jeden sa dá ohmatať. Všetci to využijeme, keď sme si už zaplatili, nech nemáme pocit, že sme sa sem teperili zbytočne.
Zblízka to vyzerá takto.
Potom sa sprievodca Václav zahrá na Mengeleho.
"Dále půjdou jen mladí a zdatní. Je to náročné a nechci, aby mi někto zkolaboval. Už jsem zažil jednoho smrťáka a dalšího nechci", hovorí naštvane, ako keby mu to ten nešťastník urobil naschvál. Ja si myslím, že ten nebožtík z toho veľkú radosť asi tiež nemal.
Som si vedomá svojich limitov a tak teda stojím dobrovoľne v skupine vytriedeného odpadu a závistlivo pozerám, ako mladí a zdatní miznú v diaľke. Potom sa naštvem a pustím sa za nimi. O chvíľu ich dobehnem a po dvadsiatich minútach nenáročnej trasy si za odmenu môžem odfotiť najvyšší strom nazvaný Veľká mama. Vraj sa podobá na starú ženu, takže by to podľa mňa snáď mala byť Veľká babka, ale mne pripomína skôr starého tatka.
V diaľke vidieť najstarší kláštor na ostrove Ipsilou, ktorý bol vybudovaný v rokoch 800 - 1100.
Zo skameneného lesa ideme do mestečka Skala Eresos, kde sa vraj narodila antická poétka Sapfó.
Viedla tu literárny krúžok a k svojim žiačkam mala až podozrivo dobrý vzťah, čo vyjadrovala svojimi básňami. Odtiaľto vzišlo aj pomenovanie lesbická a sapfická láska. Ale nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Sapfó bola vydatá a mala dcéru a na nezáujem mužov sa nemohla sťažovať, o čom by mohol vyprávať jej kolega básnik Alkaios, ktorý ju tiež obdivoval. Svoj život skončila údajne skokom zo skaly, pretože jej láska k mužovi menom Faón nebola opätovaná. Ako to s ňou teda bolo vedela asi len ona a my sa to už nedozvieme, ale vďaka nej sa toto príjemné mestečko stalo obľúbenou destináciou lesbických párov.
Pozrieme si ešte zvyšky starej baziliky z 5. storočia nášho letopočtu so zachovanou mozaikou.
Na spiatočnej ceste nám delegát Václav prečíta pár slohových prác, ktoré kolujú po internete a nemajú absolútne žiadnu súvislosť s Lesbosom ani Gréckom. Väčšine osadenstva sa však tieto spamy páčia, pretože sa pri počúvaní často smejú. Nakoniec nám oznámi, že sa spolu stretneme aj pri výlete do tureckého Pergamonu, čo spôsobí, že sa naň teším o čosi menej.
Do kufra som si pribalila knihu Zapomenutá Hellas od Philippa Vandenberga, v ktorej pútavým štýlom opisuje objavovanie antických pamiatok v devätnástom storočí. Pergamon vykopal Carl Humann a Diov oltár z neho previezol do Berlína, kde dal preň postaviť múzeum nesúce meno Pergamon. Tak sa ideme pozrieť, čo ostalo po Humanovom objavovaní v pôvodnom Pergamone.
Loďou sa plavíme z Mytilini do tureckého Ayvaliku a potom ideme ešte asi hodinu autobusom do mesta Bergama, počas ktorej nám Václav znudeným hlasom rýchlo prečíta asi štyri strany textu histórie viažucej sa k miestu, ku ktorému sa blížime. Je na kopci nad mestom a aj bez oltára je tu toho ešte dosť na obdivovanie. Vysoké štíhle biele stĺpy ukončené korintskými hlavicami...
... zvyšky stavieb...
... strmý amfiteáter, kam mohlo prísť na Antigonu až desaťtisíc divákov naraz...
... miesto, na ktorom bol Diov oltár..
... a nakoniec miesto, kde je Carl Humann pochovaný.
Neďaleko Pergamonu sa nachádzal Asklépion, kde liečil slávny doktor Galenos.
Cestou späť sa zastavíme v továrni na koberce. Delegáti sa o tom vyjadrujú ako o nutnom zle, mne sa však táto exkurzia páčila. Koberce sa robia ručným spôsobom, na jednom štvorcovom centimetri je 64 uzlíkov a meter štvorcový robia asi rok, nepracujú však osem hodín denne.
Niektoré sa vyrábajú z hodvábnych vlákien získaných zo zámotkov - kokónov - priadky morušovej. Tu ich máte.
Z jedného zámotka je asi 1500 metrov silného vlákna. Na farbenie sa používajú len prírodné materiály.
Dostaneme ovocný čaj, zamestnanci nám poukazujú krásne koberce a s nádejou čakajú dobrý obchod. Ani dnes však nemajú šťastie a myslím si, že ho ani tak rýchlo mať nebudú, hoci sú schopní zabezpečiť dopravu koberca až domov. Máloktorý turista ide na zájazd s tým, že si tam vybaví byt podlahovou krytinou.
Ešte chvíľu sa poprechádzame po uliciach Ayvaliku a potom opúšťame Áziu a vraciame sa na Lesbos.
Ďalším slávnym rodákom je Theofrastos, ktorý pochádzal z Eresu, teda z oblasti, kde sa narodila Sapfó. Nazýva sa aj otec botaniky. Okrem nej sa venoval aj zoológii, politike, etike, rétorike, histórii a ďalším vedným odborom, proste polyhistor, akých malo Grécko vo svojich dejinách viac. Na ostrove by si prišiel určite na svoje aj teraz. Okrem pestrej flóry je tu hojne zastúpená aj fauna, napríklad v zálive Kalloni sme videli množstvo plameniakov.
Zvieratá sú všade. Takmer v každej záhrade majú kozy alebo ovce.
Sem - tam sa nájde aj somárik.
Najviac je však mačiek.
A ak som to správne pochopila, bude ich ešte viac.
Naozaj, všetkého bolo dosť a nič nám nechýbalo. A úplne najmenej nám chýbala delegátka Zuzana.
