"Hej, posuň sa kúštik, ideme sa fotiť. Vraj o nás bude celý článok."
"Hovoria, že si žijeme na vysokej nohe."
"To je len obyčajná závisť!"
"Mať vaše problémy. Ja napríklad neviem, kam sa skôr zvrtnúť."
"Už toľko nerečnite, dámy, poďte radšej ku mne. Mám novú hojdaciu sieť, urobíme si mejdan! "
"Neverte mu, je to podvodník - pozrite, čo mi urobil. Radšej ma niekto vysloboďte!!!" (Pozn.: pomohla som jej.)
"Prepáčte, teraz vám nepomôžem, mám plné ruky práce!"
"Nechápem, kam sa všetci tak ponáhľajú."
"Ani ja, ten dnešný svet je už úplne hore nohami!"
"To závisí od uhla pohľadu. Ja mám náhodou široký záber."
"Ja si zas myslím, že niekedy je lepšie oči trochu privrieť."
"Štěstí, co je štěstí? Muška jenom zlatá... Aha, tak to asi nie je o mne."
"Hej, počuli ste, čo o šťastí povedal Gorkij? "
"Nie, čo?"
"Že keď je práca potešením, vtedy je aj život šťastím."
"19 rokov po revolúcii a oni preberajú socialistický realizmus? Oh my god, naša záškodnícka misia zlyhala!"
"Čo sa politiky týka, som akosi na pochybách."
"Ja tiež. Priam by som povedala, že na vážkach."
"Má, nemá, má, nemá, má, nemá.... Aké krásne je byť zamilovaný."
"Aj zomrieť pre lásku, ach, aké romantické. Ako Rómeo a Júlia!"
"Mami, deti hovoria, že mám škaredé meno." "Never im, Hovnivál, a choď sa hrať s tou novou guľôčkou."
"Nám zas nadávajú do krpcov, ale ja sa držím hesla - čo je malé, je pekné."
"Tuším z nás budú onedlho muchy."
"A zo mňa krásny motýľ, heč!"
"Ja už pomaly začínam trénovať lietanie - pre istotu mám však pod sebou ešte istiace lanko."
"Motýľ nie sú len krásne šaty, ..."
"... toto je moja odvrátená tvár - som ako Jekyll a Hyde."
"Nič si z toho nerobte, to poznám. Ozaj, suseda, viete, že toto leto sa už krúžky nenosia? Teraz sú moderné abstraktné tvary."
"Kašľať na módu, pracovať treba."
"Tak, tak, bez práce nie sú koláče. Zaspievajme si, dievčatá, práca nám pôjde lepšie od ruky. "
"Tá včielka, čo vám o nej spievam, to je Maja, naša malá nezbednica Maja..."
"... lieta svetom sem i tam, márne za ňou utekám ..."
"Ale je tu dnes veselo. Ako sa máte, suseda?"
"Aaaaaale, ani sa nepýtajte, decká žltačku privliekli odniekiaľ z Ľubovne."
"Tak buďte už konečne ticho, veď tu sa normálne nedá spať!"
...
Po dlhých pestrých letných dňoch sa záhrada zobúdza do hmlistých sychravých rán. Je tu ticho a pusto. Nepočuť bzučanie včiel, nevidieť krásu motýľov. Všetci kamsi zaliezli. Niektorí prezimujú v úľoch, iní sa potajomky votrú do pivníc a kôlní, ďalší si nájdu úkryt v zemi.
A zopár vyvolených prežije aj zimu vo voňavých perinách.
Ako som naznačila hneď na začiatku, v uvedených dialógoch by ste zbytočne hľadali vysoký intelektuálny náboj. Veď čo by sme aj mohli chcieť od nejakého hmyzu, no nie?
Ale aby ste predsa neboli ukrátení o edukačnú zložku, rozlúčim sa s vami optimistickým záverom z knižky Broučci, ktorú pred viac ako 130 rokmi napísal pre deti Jan Karafiát. Ak niekedy navštívite Valašské múzeum v Rožnove pod Radhoštěm, určite si na Valašskom Slavíne všimnete jeho náhrobok, ktorý stráži známy chrobáčik s lampášikom.
"A byla zima. Ach, to byla zima, zlá zima. Potoky zamrzli až na dno, ptáci padali z povětří - mrzlo, až se jiskřilo. Ach, ti broučci pod jalovcem, jestli oni to vydrží? - Nechť. Však jestli zmrznou, oni poslušně zmrznou."
Happyendy - tie ja proste zbožňujem!
