Dnešný Medzinárodný deň detí je vhodnou príležitosťou na to, aby som svoj študijný materiál prístupnila verejnosti. Predstavím vám tri knihy, ktoré na mňa urobili najväčší dojem. Je medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel a odrážajú dobu, v ktorej vznikli. Objektívne však musím povedať, že základné informácie, kvôli ktorým som ich študovala, sú vo všetkých troch publikáciách takmer rovnaké.
MUDr. Mirka Klímová Fűgnerová - Naše dítě (vydalo Státní zdravotnické nakladatelství, Praha 1955)
S touto pani som mala veľmi úzky kontakt od narodenia, pretože mama na mňa aplikovala všetky jej pokyny včítane doporučovaných pravidelných intervalov medzi kŕmením. Doteraz na ňu nedá dopustiť a aby som bola v obraze, doniesla mi knihu pred dvadsiatimi šiestimi rokmi ako súčasť balíčka prvej pomoci do pôrodnice (ostatné mamičky dostávali v balíčkoch od rodiny slepačí vývar).
Čítanie je to z dnešného hľadiska dosť zaujímavé a úsmevné.
Úvod začína slovami:
"Vážené a milé čtenářky, náš lidově demokratický stát ukládá socialistickému zdravotnictví stále vyšší a vyšší úkoly a žádá, aby se především zdokonalila péče o matku a dítě."
a končí apelom:
"Bojujte za mír svou prací! Jen práce nás přiblíží k socialismu, jen socialismus ukončí války ve světě!"
A takto začína a konči prvá kapitola nazvaná "Před narozením".
Aj pri niektorých fotkách a komentároch k nim je badať ideologický podtón.
Hamletovská otázka vyriešená. Obstálo by navrhované riešenie aj z hľadiska pripravovaného zákona o domácom násilí?
Na záver zopár optimistických záberov šťastného detstva v jasliach a môžeme sa pobrať ďalej.
Prof. MUDr. Juraj Brdlík - Dieťa - kojenec (vydalo Ministerstvo pre verejné zdravotníctvo a a telesnú výchovu, Bratislava 1920)
Túto útlu brožúrku som si kúpila v antikvariáte za 10,- Kčs. Dielo má podtitul "Slovenským matkám!" , pričom ide o preklad z češtiny.
Na svoj vek je knižôčka celkom moderná, pravda, nájdu sa aj niektoré dobové špecifiká, viď napr. odstavec "Pľuvanie".
Grafická stránka knihy je na dobrej úrovni, fotografie ukazujú, ako dieťa správne kŕmiť, kúpať, nosiť na rukách ap.
V závere je zopár predtlačených strán na poznámky, kde sa zapisovala váha a váhové prírastky (hmotnosť vymyslela nejaká múdra hlava až oveľa neskôr) dieťaťa po týždňoch až do jedného roka, prvé zúbky, prvé postavenie, prvé slová ai.
Neviem, komu patrila knižka predtým, ako sa ocitla v antikvariáte, pravdepodobne nejakej študentke. Na prázdnych stránkach sú ceruzkou zapísané poznámky z prednášky o dôležitosti materského jazyka a správneho prihovárania sa dieťaťu.
Úplne na konci si niekto zapísal zopár uspávanok. Prvá je zo Smetanovej Hubičky. Krása.
Spomenula som si na to, že aj nám ju mama často spievala. A ešte jednu, z rovnakej opery, ale oveľa smutnejšiu. Bola o tom, ako ako sa biela holubička stretne s dušičkou zomretej matky a uspokojuje ju, aby išla spokojne do neba, že sa namiesto nej bude starať o jej osirelé dieťatko. Pri záverečných slovách som sa vždy cítila tak smutne a šťastne zároveň...
Nechajme teda dieťatko spať a poďme do finále.
MUDr. Jenny Springerová - Domácí lékařka (Nakladatelství J. N. Jindra Praha XII., 8. vydanie, rok vydania neuvedený)
O tejto knihe som písala pri príležitosti Svetového dňa zdravia. Dnes vám predstavím časť venovanú dieťaťu.
Ako som spomínala, každá z publikácií odráža dobové špecifiká. Táto asi najviac. Na rozdiel od oboch predchádzajúcich nezačína príliš optimisticky. Prvá kapitola má názov "Zdánlivá smrt novorozeněte (asfyxie)" a prvé obrázky ukazujú postup pri kriesení.
Zopár ukážok nevyhnutného vybavenia a zlepšovákov. Zaujala ma poznámka o nedostatku pracovných síl.
Do pozornosti dávam posledný odstavec. A to sa mi zdalo prehnané (a hlavne zbytočné) učiť dieťa na nočník pred druhým rokom.
Niekoľko dobrých rád - cumlíková dilema vyriešená!
Ako odlíšiť zodpovedné matky a pestúnky od nezodpovedných?
Technická vymoženosť - dobový inkubátor.
Túto hĺbkovú exkurziu končím s ubezpečením, že všetky tri deti prežili sériu mojich pokusov a omylov.
Deti sú pomerne odolné. Príkladom môže byť slávny žokej Bill Shoemaker.
Keď sa v roku 1931 narodil, vážil len 1,25 kg a nikto neveril, že prežije noc. Napriek tomu rodina podnikla zúfalý pokus. Bábätko dali do škatule od topánok a vložili do rúry na pečenie, aby bolo v teple. Bill prežil, hoci zostal malý - ako dospelý meral 150 cm a vážil 43 kg. Napriek tomu bol veľký - jeho telesné dispozície mu pomohli stať sa najúspešnejším žokejom všetkých čias.
Áno, deti naozaj znesú veľa. Ale aj tak si na záver dovolím jednu malú pripomienku.
Rozhodne by som neodporúčala vkladať deti do rúry plynovej, ani mikrovlnnej.
