Aj dnes ostali televízie svojmu trendu verné. Útek ľudí pred hurikánom, tragédia v zhorenom autobuse, pohreb lovcu nacistov, smrteľný úraz v našich horách. Bežné. Občas sa pristihnem, že na pozadí ľudského nešťastia rozmýšľam o tom, čo budem variť na ďalší deň alebo aký program si urobíme cez víkend. Pri dennom sledovaní utrpenia cudzích vzdialených ľudí si ho človek postupom času prestane pripúšťať hlboko do mysle. Pozrie sa, na okamih sa možno zamyslí, ale hneď na to je tu iná, nová správa, ktorá jeho myslenie prepne iným smerom.
Dnes ma však jedna správička dojala k slzám. Nebola katastrofická, nebolo v nej mŕtvych a nestriekala krv. Len jedna stredoškoláčka z Moldavska celý mesiac strávila tým, že si ručne prepísala šesťstostranový román o Harrym Potterovi do zošitov. Mala ho požičaný od kamarátky a prečítala ho v origináli za dva dni. Veľmi sa jej páčil, ale nemala možnosť si ho kúpiť.
Neviem, čo ma na tom dojalo najviac. Možno to bola spokojnosť a vyrovnanosť cieľavedomej stredoškoláčky, ako i oprávnená hrdosť jej matky.
Možno som v tej dievčine videla seba a svoje odvážne dievčenské sny a ideály, pre dosiahnutie ktorých mi kedysi nepripadalo nič ťažké. Celý život bol predo mnou a optimizmu som mala na rozdávanie.
Možno mi prišlo ľúto, že som si zvykla príliš rýchlo rezignovať, ak sa mi niečo nedarí. Ak nezoženiem vec, o ktorú mám záujem, obstarám si to, čo je dostupnejšie. Už sa nedokážem tešiť celé mesiace na vysnívanú knihu, blúzku či zájazd. Svoje sny prispôsobujem realite. Všetko beriem príliš pragmaticky.
Možno ma zamrzelo, že moje deti nečítajú tak veľa, ako sme kedysi čítavali my. Nepoznajú Toma Sawyera, Olivera Twista ani Kalle Blomquista a jeho kamarátov. Netušia, koho liečil doktor Jajbolíto a pri mene David Copperfield im ako prvý napadne známy iluzionista.
Najviac ma zarmútilo, že tej dievčine nemôžem pomôcť. Verím však, že ak sa nevzdá svojich ideálov, tak v spojení s cieľavedomosťou a nadaním to dotiahne ďaleko.
A tak som zistila, že to so mnou snáď ešte nie je až také zlé. Optimizmu síce už na rozdávanie nemám, ale ak ním nebudem nerozvážne plytvať, mohol by mi na nejaký čas vystačiť. A moje sny a ideály už nie sú odvážne, ale občas si zasnívam. Tak, ako dnes večer pri správičke o jednom obdivuhodnom dievčati z Moldavska.
