Rozpätie troch tisícročí. Vladári, spasitelia, úspešní i outsideri. Spoločný znak - hrob.
Tutanchamón, † 1323 pr. n. l.
Faraón. Zomrel ako 19-ročný na následky zlomeniny nohy. Pochovaný bol v hrobke v Údolí kráľov, ktorú v roku 1922 objavil Howard Carter. Faraónove zabalzamované telo sa nachádza v Egyptskom múzeu v Káhire.
August 2004. Motáme sa oslepení poludňajším slnkom medzi hrobkami, teplota vzduchu je údajne 54°C. S nádejou na ochladenie vchádzame dovnútra kobiek, kde tisícročia v tichu odpočívali všetci tí Ramzesovia a Tutmosovia z neviemkoľkej dynastie, ale nepomáha to. Mám pocit, že ak okamžite neodídem, pribudne tu nová múmia. Spomínam na Tutanchamóna, ktorého sme videli pred dvoma dňami, a túžim po jedinom - ležať namiesto neho v zlatom sarkofágu v dokonale klimatizovanej miestnosti múzea.
Ježiš Kristus, † 33. n. l.
Ukrižovaný ako 33 ročný, pochovaný je údajne v Chráme Božieho hrobu na Golgote v Jeruzaleme.
Júl 1996. Vystáli sme trištvrtehodinový rad a som dosť sklamaná. Predstavovala som si to inak, prirodzenejšie a skromnejšie. Kvety, obrazy, sviece, zástupy turistov, cvakanie fotoaparátov - vôbec sa to tu nepodobá na obrázky z krížovej cesty, ktoré mám zafixované z detstva. Po obhliadke miesta, na ktorom sa vraj nachádza slávny hrob, nás vyvedú von, kde nám predstaviteľ jednej z množstva tunajších kresťanských minicirkví ukazuje "ich" stopercentne pravý hrob na boku chrámu, takže doteraz neviem, či sme tých 45 minút predtým nestáli nakoniec úplne zbytočne.
Oveľa silnejšie na mňa v Jeruzaleme zapôsobila návšteva o tisícročie staršieho hrobu. Nejde o ideológiu, len o môj subjektívny pocit. Keď som vošla do hrobky prvého židovského kráľa Dávida, akoby na mňa spadli všetky krivdy a nešťastia, ktoré jeho národ po stáročia postretali. Bolo tam naakumulovaného toľko žiaľu, že som sa začala cítiť nepríjemne.
Možno to však malo prozaickejšiu príčinu - vpadla som tam bez tradičnej pokrývky hlavy a prepadli ma zaslúžené výčitky svedomia.
Jean Baptiste Poquelin Moliere, † 17.2.1673
Dramatik. Zomrel ako 51 ročný a je pochovaný na najväčšom parížskom cintoríne Per Lachaise.
Júl 1991. Na Marsovom poli pripravujú večerný ohňostroj na oslavu výročia dobytia Bastily a my hľadáme hrob môjho obľúbeného Chopina. (Našli sme ho, len ja teraz po šestnástich rokoch nemôžem nájsť jeho fotku.) Množstvo kvetov a vencov so stuhami v poľských národných farbách a s odkazmi od jeho rodákov ma dojíma. Srdce skladateľa je uložené v kostole Sv. kríža vo Varšave.
Cestou sme išli okolo hrobu J. F. Champoliona, archeológa, ktorý rozlúštil egyptské hieroglyfy.
Josip Broz Tito, † 4. 5. 1980
Dlhoročný prezident Juhoslávie. Zomrel ako 88-ročný a jeho hrob sa nachádza v historickom múzeu v Belehrade, ktoré som navštívila počas tohtoročnej cesty do Srbska a Bosny.
Emil Zátopek - † 21.11.2000
Štvornásobný olympijský víťaz v behu. Zomrel ako 78 ročný a je pochovaný na valašskom Slavíne v areáli skanzenu v Rožnove po Radhoštěm.
Našli sme ho počas našej tohtoročnej moravskej dovolenky. Okrem neho tam leží iný olympijský víťaz, diskár Ludvíka Daněk, ako i ďalšie osobností tohto kraja.
Ján Pavol II., † 2.4.2005
Predchádzajúci pápež. Zomrel vo veku nedožitých 85 rokov, pochovaný je v Chráme sv. Petra vo Vatikáne.
Júl 2006. Oblečení podľa platných predpisov sme prešli prísnou kontrolou a prehliadku Ríma začíname v podzemí Svätopeterského chrámu, kde máme dejiny cirkvi ako na dlani od jej prvej hlavy. Z podvedomia sa mi vynárajú tajuplné, desaťročnému rozumu málo zrozumiteľné vety, ktoré som počúvala počas svojej pobožnej životnej etapy: "Ty si Peter, to jest skala, a na tejto skale postavím svoj základ.".
To boli miesta posledného odpočinku niektorých známych osobností. No nielen osobnosťami sú cintoríny zaujímavé. Koľko osudov neznámych sa tu skrýva!
Pompeje, Taliansko, júl 2006
Mesto, ktoré výbuch sopky premenil v roku 79 na jedno obrovské pohrebisko. Cintorín na fotografii však slúžil svojmu účelu ešte pred výbuchom. Všetci obyvatelia by dnes boli miliónkrát mŕtvi aj bez nadpráce Vezuvu, napriek tomu prechádzka mestom vyvoláva ľútosť nad ich osudom.
Tiraspol, Moldavsko, apríl 2007
Cintorín bojovníkov za nezávislosť Podnesterska zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. V pozadí pamätník padlým počas vojny v Afganistane. Tu sú to oplakávaní a oslavovaní hrdinovia. Koľko hrobov však zanechali za sebou v Džalalabáde? A koľko pozostalých oplakáva svojich hrdinov v Kandaháre?
Lavočné, Ukrajina, august 2005
S Nikolom Šuhajom v batohu sa šplhám na kopec nad dedinou. Staré kríže žiariace v lúčoch zapadajúceho slnka tvoria kulisu k Olbrachtovým slovám:
"Ale teprve, když se sem vyšplháte, neprošedše žádnou branou a žádným plotem, to vytušíte podle nemnoha stejných křížkům, zaražených mezi kamení..."
Holešov, Česká republika, júl 2007
Starý židovský cintorín, najstaršie hroby pochádzajú zo 17. storočia. Ale ani na novšie nemá kto položiť kamienok. Tí, ktorí by tak mohli urobiť, odišli pred viac ako šesťdesiatimi rokmi. Nedobrovoľne a navždy.
Dobrun, Bosna, august 2007
Moslimský cintorín pár kilometrov od hranice so Srbskom. Pred nami je dlhá cesta do Sarajeva a tak využívame prvú zastávku autobusu na zoznámenie sa s novou krajinou. Oproti mešite na druhej strane cesty je na lúke niekoľko náhrobkov s turbanmi a polmesiacmi. Leží tu muž či žena? Čím bol a čo mal rád? Spomenie si na neho ešte niekto?
Žilina, október 2007
Cintorín v Závodí, ale podobné sú kdekoľvek. Pri plote sa v tieni veľkých krčia zabudnuté malé bezmenné hrobčeky. Občas dobrí ľudia odhrnú napadané lístie a zapália sviečku.
Niektorí nedostali od života žiadnu šancu. Z tohto drobca nevyrastie slávny vedec, úspešný spisovateľ, obľúbený skladateľ ani olympijský víťaz.
"Čo ste vy, boli sme aj my", je napísané pri vchode do hrobky mumifikovaných kapucínov v jednom českom meste.
"Čo sme my, budete aj vy", so zadosťučinením sa vysmievajú ich vysušené tváre.
"Memento mori!", hovorieval nešťastný pán Wolodyjovski mykajúc pri tom fúzikmi.
"Nepoznáš dňa ani hodiny", strašievala nás babička Kristovými slovami.
Je to tak a nič na tom nezmeníme. Môžeme sa len snažiť využiť aspoň všetky životné šance. Alebo to brať pragmaticky z tej lepšej stránky:
"Ľudia nenávidia smrť neprávom, je to najistejšia obrana proti mnohým chorobám a nešťastiam," napísal starogrécky dramatik Aischylos pred 2500 rokmi.
