Do triedy ich chodí 45, ale dve spolužiačky v deň fotenia chýbali. Jedna býva často chorá a chodí len s pomocou barlí. Preto ju Blanička ani veľmi nepozná.
Ale teraz na školu vôbec nemyslí. Celé dni behá vonku, chodí na kúpalisko pri rieke Morave a najviac času trávi s najlepšou kamarátkou Sylvou Jelínkovou. Niekedy príde Sylva k nim, do domu č. 109 vo Vodní ulici. Na prízemí domu je obchod. Nad vchodom visí firemný štít s nápisom "Josef Patočka - řezník a uzenář". Inokedy ide zas Blanička navštíviť Sylvu do Starého Města. Také normálne prázdniny.
Je leto 1939. Blanička má osem rokov a opäť sú prázdniny. Do obálky s vysvedčeniami pribudlo ďalšie. Takmer rovnaké ako bolo to predošlé, so samými jednotkami, ale trochu doškrtané. V záhlaví je prečiarknutá "Československá republika" a namiesto nej je tam napísané "Protektorát Čechy a Morava", hoci sa Blanička nikam neodsťahovala.
So Sylvou boli na kúpalisku, ale tá bola akási nesvoja. Šepkala, že by tam nemala byť, lebo "oni" tam vraj majú zakázaný vstup, ale pravdupovediac Blanička tomu vôbec nerozumela.
Vtedy ešte nechápala, že počiatkom všetkých zmien je dátum, ktorý sa navždy zapíše čiernymi písmenami do dejín - 15. marec 1939.
Dnes je presne 68 rokov od vzniku Protektorátu Čechy a Morava, ktorý bol vytvorený na zvyšku okypteného Československa - bez Sudetov a Slovenska.
Leto 1940. Blanka doniesla opäť dobré vysvedčenie. Nie je už doškrtané ako to minuloročné, je na ňom jasne vytlačený názov štátu "Protektorát Čechy a Morava".
Z ich Vodní ulice je teraz Wassergasse. Firemný štít na obchode je doplnený o "Fleischer und Selcher". V obchode sa predáva za potravinové lístky. Rádio si museli dať špeciálne upraviť a teraz na ňom visí papierový prúžok s upozornením, že počúvanie zahraničného vysielania bude mať za následok trest smrti.
Svet je vo vojne. Ale to si Blanka veľmi neuvedomuje. Trápi ju niečo iné - chýba jej Sylva. Jelínkovci ešte na jeseň minulého roka narýchlo odcestovali do Palestíny. Zo začiatku Sylva aj písala, ale už dávno od nej nič neprišlo.
Aj v ďalších rokoch pribúdajú Blanke do obálky vysvedčenia, ktoré teraz nesú názov Jahreszeugnis. Jednotky sa zmenili na "vorzüglich", teda výborný, občas sa na vysvedčení objaví aj "lobenswert" - chválitebný. V záhlaví pribudla "Nemecká ríša" a československé náboženstvo sa zmenilo na českomoravské.
Podobné vysvedčenia nosí Blanka aj z hudobnej školy.
V škole dostali nové čítanky s článkami o potrebe nového dejinného myslenia ...
...a so selankovými opismi aktivít nemeckej armády v Nórsku.
Týždenne mávajú dve hodiny češtiny a osem hodín nemčiny.
Občas doobeda okolo pol desiatej chodieva celá škola do krytu - to vtedy, keď nad nimi prelietavajú americké lietadlá. Vraj letia na Viedeň. Na ulici sa z ampliónov pravidelne ozýva hlásenie, ktoré si Blanka bude pamätať aj po viac ako šesťdesiatich rokoch:
"Achtung, Achtung! Wir geben die Luftlagemeldung. Über den Reichgebiet befindet sich kein pfeindliches Flugzeug. Ich wiederhole: Pozor, pozor! Hlásime zprávu o náletové situaci. Nad říšským územím se nenachází žádne nepřátelské letadlo."
To nie sú jediné zmeny v ich triede. Okrem Sylvy už do školy nechodí ani Berta Weitingerová, ani dievčatko s barlami. Jedného dňa kamsi zmizli aj so svojimi rodinami.
Posledné dvojjazyčné vysvedčenie - polročné - doniesla Blanka v školskom roku 1944/1945. Ríša sa síce zväčšila na "Veľkonemeckú", ale dlho už nevydržala.
Leto 1945. Je po vojne. Koncoročné vysvedčenie bolo konečne také, aké malo byť. A vôbec to nebolo kvôli tomu, že na ňom boli samé jednotky.
Leto 1946. Jelínkovci sa vrátili a Blanka so Sylvou sa opäť stretli. Už to nie sú malé dievčatká a vlastne už nič nie je také ako kedysi. Dlhoročné odlúčenie ich odcudzilo. Od septembra študuje každá na inej škole, každá má svoj okruh nových kamarátiek. Vyblednuté spomienky sú slabým spojivom na scelenie násilne pretrhnutého priateľstva.
O necelé dva roky, po Februári, Jelínkovci odchádzajú z republiky navždy a z priateľstva Blanky a Sylvy ostanú len tie vyblednuté spomienky a pár fotografií.
O osude Berty Weitingerovej a dievčatka s barlami sa Blanka ani ostatné spolužiačky nikdy nič nedozvedeli.
Blanka | Sylva | Berta |
