filozof, andragóg, šuflíkový básnik, prekladateľ, píšuci muškár, cestovateľ, vášnivý kuchár, aktivista, trápny humorista a nenásilný bojovník proti tomuto sebadeštruktívnemu systému...SME je sofistikovaným Rudým Právom súčasnosti. SME neinformuje. SME šíri propagandu. Už tu neblogujem...na protest proti cenzúre.Viac na: https://www.youtube.com/channel/UCzuqAe1Tvf5unXoaLMfaaeFg Zoznam autorových rubrík: Vážne, Veselé, Poézia
Letmý bozk na rozlúčku, pohľad na nastupujúcich a rýchla chôdza zo stanice smerom do centra. Zamyslený, nevšímam si nič okolo. Ani debatujúcich taxikárov, ani okoloidúcich, ani prechádzajúce autá. Pri prechádzaní cez cestu automaticky zdvihnem hlavu a zazriem povedomý obraz. Nič nové. "Opilci" pomyslím si. Pomaly sa k nim blížim. No niečo je tam iné...
Rast nás sprevádza celým životom. Keď nerastieme sami, tak rastú naše deti, alebo vnuci. Každý deň vidíme rásť trávu, kríky, stromy, zvieratá i stavby. Často necháme niečo dorásť, alebo naopak bojujeme s hocičím, čo nám prerastie cez hlavu. Dokonca niekedy zámerne rastu bránime. Veľký bonsaj by nebol bonsajom. Na rast sme skrátka zvyknutý a skôr nás prekvapí niečo, čo prestane rásť.
Rád objavujem nové slová. Slovo mizogýn pozná hádam 50% mojich priateľov. Rád ich aj vymýšľam. Niekedy aj celé zvraty. Nie zvratky. Zvraty. Aj keď niekedy sú si obsahovo podobné. Napríklad "keď zomrieš, tak Ťa zabijem". Slovo "sendža" poznajú len najbližší. Nedávno ma kamarát zaujal novým slovom. Tiež má svoj vlastný jazyk. Dobre je "dobroš", ahoj je preň "páčko". V jednej vete je schopný trikrát povedať "vlastne" a aspoň raz "v podstate". Slovo, ktoré ma upútalo bolo "wifikundácie". Najprv som počúval súvislosti , v ktorých ho používal a nakoniec som sa ho priamo spýtal čo znamená.
Neverím v náhody. Tvrdím, že neexistujú. Podľa mňa existujú len javy s veľmi malou pravdepodobnosťou, že sa stanú. Niektoré sa stanú len raz za miliardu rokov, ale predsa sa stanú. V reči nášho kmeňa ich voláme zhoda okolností, šťastie, prípadne náhoda.
Bojoval by som proti kríze, keby som si myslel, že je to OK. Ale bojovať nebudem! Mám si kupovať viacej klobás, viacej salámy a viacej chleba? Mám začať viacej žrať a priberať len preto, aby som zahnal krízu? Mám si kupovať viacej oblečenia? Mám míňať viacej, aby bankári mohli mať miliardové bonusy? Viem, že kríza zasahuje každého. Fabriky prepúšťajú, obchod stagnuje, ľuďom klesajú príjmy. Napriek tomu mi to vôbec nevadí.
Takže je to úplne inak. Ako mohol americký ekonóm dostať Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2008? Ako to, že nevedel, čo sa v americkej ekonomike deje? Hovoria nám politici a ekonómovia o krízach pravdu? Asi nie, veď by išli sami proti sebe. Možno ani o tejto globálnej nám nepovedali všetko. To, čo nepovedali je oveľa dôležitejšie ako to, čo neustále opakujú. Zamyslite sa trošku sami..
Prežili sme dosť tichú chemickú revolúciu a chémia sa stala súčasťou nášho každodenného života, ba aj každodenným chlebíkom. Kam sa pozrieme, vidíme vôkol nás jej produkty.Ráno si strčíme do úst plastovú kefku s pastou proti zubnému kazu, kameňu i všetkým mikroorganizmom žijúcim v našej ústnej dutine. Na obed sa napijeme ľadového čaju, ktorý zamŕza neskôr ako nemrznúca kvapalina.
