Matúš Sloboda, Artsiom Klunin
Artsiom: Posledné tri mesiace ste spolu s Martinom Kollárikom, Alexandrou Polákovou-Suchalovou a Michalom Sedlačkom pracovali na stratégii o vzdelávaní pre miestne samosprávy na Slovensku. Vedel by si bližšie predstaviť vašu prácu?
Matúš: Práce na stratégii boli pokračovaním našej spolupráce s Radou Európy a Ministerstvom vnútra a nadviazala na našu analýzu kapacít a vzdelávacích potrieb miestnych samospráv na Slovensku. Pod vedením Michala, ktorý nás metodologicky usmerňoval, sme sa opäť pozreli na naše zistenia z analýzy a hľadali sme vzťahy medzi jednotlivými problémami a bariérami, ktoré negatívne ovplyvňujú výkon a kapacity miestnych samospráv a nami navrhovanými riešeniami. Cieľom bolo zistiť, ako jednotlivé riešenia budú fungovať v širšom kontexte, keďže jednotlivé problémy nie sú osamotnené, ale existujú medzi nimi určité vzťahy a väzby. Do kola konzultácie boli zapojení relevantní aktéri a zástupcovia vzdelávacích organizácií a rôznych záujmových združení, ktoré pôsobia v miestnej samospráve. Ich názory sme zohľadnili pre potrebu vypracovania reálnej a politicky priechodnej stratégie. Výsledkom je tzv. cestovná mapa stratégie, ktorá pozostáva z konkrétnych opatrení a očakávaných výstupov. Veríme, že stratégia bude čoskoro dostupná aj verejnosti, pretože okrem cestovej mapy obsahuje aj celé balíky riešení, ktoré obsahujú viacero zaujímavých riešení, ktoré sa nakoniec nedostali do finálnej mapy.
Artsiom: Ako aktuálne funguje vzdelávanie zamestnancov verejnej správy?
Matúš: My sme sa venovali predovšetkým problematike vzdelávania a potrieb v miestnej samospráve, ktorá je sama o sebe špecifická tým, že väčšina obcí má obecné úrady s nie viac ako dvomi či tromi zamestnancami. Systematické vzdelávanie a špecializácia teda prakticky ani neprichádza do úvahy. Práve to bol kontext, ktorý sme museli zohľadniť aj my. Preto musia byť mnohé riešenia špecificky vyvinuté pre malé obce. Jednoducho neplatí „one size fits all“.
Samozrejme vzdelávanie zamestnancov obecných úradov nejako funguje už dnes. Dovolím si povedať, že v mnohých prípadoch funguje veľmi dobre vďaka regionálnym vzdelávacím centrám. Tie častokrát nahrádzajú úlohu ministerstiev, ktoré neposkytujú dostatok informácií, školení a zrozumiteľných pokynov pre implementáciu legislatívnych zmien.
Artsiom: V čom je aktuálny systém vzdelávania nedostatočný a nefunkčný?
Matúš: Hlavným problémom je nedostatok komunikácie medzi štátnymi orgánmi a miestnou samosprávou. O novelách sa starostovia často dozvedajú len z televíznych správ, oklieštené obecné úrady nemajú špecialistov na náročnú agendu, čo obmedzuje ich schopnosť reagovať na zmeny. Metodické pokyny k implementácii novely mnohokrát prichádzajú až šesť mesiacov po jej účinnosti. Školenia majú často formu frontálnej výučby, ktorá slúži len na odovzdanie informácie o zmene legislatívy alebo o tom, ako vyplniť výkaz. O vzdelávaní vo forme zvyšovania zručností sa nedá hovoriť.
Artsiom: Prečo je potrebná nová stratégia vzdelávania? Čo konkrétne je potrebné vylepšiť ?
Matúš: Koncepčných dokumentov k vzdelávaniu zamestnancov vo verejnom sektore je viacero. A tie nie sú zlé, no sú veľmi všeobecné a nezohľadňujú rôznorodosť a komplikovanosť miestnych samospráv. Veríme, že naša vízia ukazuje alternatívne cesty, ktoré môžu zvýšiť priestor na systematické a kvalitné vzdelávanie v miestnej samospráve. Hlavnou ideou stratégie za zachovanie autonómie obcí a poskytnutie kvalitných nástrojov na vzdelávanie. Ide hlavne o kompetenčné rámce – teda aké má mať úradník a úradníčka v 21. storočí zručnosti. Bez ich zadefinovania nevieme, aký typ vzdelávania by mal štát podporovať. Taktiež ide o vypracovanie metodík vzdelávania, ale aj metodík na pre personálne oddelenia väčších obci na vytváranie plánov potrieb v oblasti vzdelávania svojich zamestnancov. Ide taktiež o opatrenia, ktoré cielia na zvyšovanie a rozšírenie ponuky vzdelávania pri zadefinovaných parametroch kvality certifikáciou programov.
Artsiom: S akými problémami sa stretávajú samosprávy v oblasti vzdelavania zamestnancov?
Matúš: Hlavným problémom je, že malé obce nemajú ľudské kapacity. Úradníci a úradníčky sa nemôžu špecializovať, pretože musia riešiť mnoho oblastí súčasne. Tým pádom sa ani nemôžu zúčastniť školení – nemá ich kto zastúpiť. Zároveň ani väčšie mestá nemajú dostatočné silné a kompetentné oddelenia ľudských zdrojov, ktoré by systematicky plánovali vzdelávania a hodnotili ich prínos do praxe.
Artsiom: Kde vidíš najväčšie prekážky v realizácii stratégie?
Matúš: Samozrejme, bude záležať, ako si vedenie Ministerstva vnútra prevezme tému vzdelávania v miestnej samospráve. Mnohé z opatrení, ktoré by pomohli obciam, nie sú finančne a ani časovo nákladné. Základom je však riešiť hlavný štrukturálny problém, ktorým je administratívna rozdrobenosť miestnych samospráv. Riešenie alebo aspoň zmiernenie tohto problému, by malo potenciál naštartovať pozitívne zmeny aj v oblasti vzdelávania a kompetentnosti zamestnancov na miestnych úradoch.
