Artsiom Klunin
Výskumy naznačujú, že voľne pohodený odpad negatívne vplýva na spoločnosť: znečisťuje životné prostredie, ohrozuje zdravie ľudí a je nebezpečný pre živočíchy. Navyše, má negatívny dopad aj na trávenie voľného času obyvateľov. Podľa britského výskumu z roku 2015 viditeľný voľne pohodený odpad spôsobuje to, že 80 % ľudí pociťuje hnev a frustráciu, čo vyúsťuje k tomu, že obyvatelia nechcú tráviť čas v znečistených lokalitách.
Jedným z možných riešení podobných problémov je koncept nudgingu. Tento koncept predpokladá využitie rozličných intervencií (tzv. nudgov/postrčení). Postrčenia sú postavané na poznatkoch behaviorálnej ekonomiky na základe ktorej robia ľudia systematické chyby počas rozhodnutí a celkovo počas správania.
Na Ústave verejnej politiky sa už istý čas venujeme tomu, ako riešiť problém znečistenia pomocou behaviorálnych intervencií. Napríklad, na jeseň 2020 náš Behaviorálny tím uskutočnil experiment na Račianskom mýte, v ktorom sa zameral na zníženie počtu voľne pohodených ohorkov. Vtedy sme zvolili dve riešenia. Na začiatku sme nasprejovali stopy, ktoré viedli od miesta, kde fajčiari odhadzujú ohorky až po kôš. Neskôr sme nainštalovali koše s prvkami game-dizajnu – hlasovacie koše. Takto sme postrčili fajčiarov, aby odhadzovali cigaretové ohorky do košov, a to tak, že mohli hlasovať svojimi ohorkami za jednu z dvoch možností, ktoré boli zobrazené na košoch.
Na konci mája tohto roku náš Ústav oslovili Envi-Pak a Seesame, ktorí nás poprosili spraviť pilotné behaviorálne experimenty pri Štrkoveckom jazere v Bratislave a na námestí svätej Rozálie v Ivanke pri Dunaji. Behaviorálne experimenty mali byť zamerané na zníženie voľne pohodeného odpadu. Zároveň by to mohlo byť inšpiráciou pre slovenské samosprávy, kde by sme im vedeli ukázať účinný spôsob, ako postrčiť ľudí vyhadzovať odpad do košov.
Prvým krokom bolo definovanie problému, identifikácia ohnísk znečistenia, čo tvorí najväčší odpad na týchto miestach a pochopenie správania návštevníkov lokalít. Robili sme pozorovania v teréne, zároveň sme spravili rozhovory s návštevníkmi areálov a s predstaviteľmi samospráv.
Po tomto takzvanom behaviorálnom audite na troch miestach sme zaviedli behaviorálne intervencie. Na juhozápadnej časti Štrkoveckého jazera a pri Štrkoveckej lodenici v Bratislave sme sa snažili znížiť počet cigaretových ohorkov, ktoré boli hodené mimo koša. Na námestí svätej Rozálie v Ivanke pri Dunaji sme cielili zmierniť počet voľne odhodeného potravinového odpadu.
Na všetkých troch miestach sme mali rovnaký postup. Prvé tri týždne sme merali východiskový stav - aký je súčasný stav bez uplatnenia žiadnych behaviorálnych techník. Nasledovne na každej z lokalít sme nainštalovali prvú sadu intervencií, ktoré sme merali v priebehu 4 týždňov. Potom sme implementovali druhú sadu intervencií, ktoré sme zas merali v priebehu ďalších 4 týždňov. Tým pádom kompletné meranie každého experimentu trvalo 11 týždňov od júla do októbra.
Na juhozápadnej časti Štrkoveckého jazera prvá intervencia upozorňovala na blízkosť košov pomocou polepov s počtom krokov k najbližšiemu košu a šípok, ktoré smerovali k tomuto košu. Takto sme chceli znížiť úsilie fajčiarov vyhľadať najbližší kôš, keďže to môže podvedome ovplyvniť rozhodnutie, či hodiť odpad na zem alebo vyhodiť to do koša. Ako druhú intervenciu sme nainštalovali už spomínaný hlasovací kôš (tzv. Ballot bin).
Prvá intervencia pri Štrkoveckej lodenici napodobňovala miesto činu, kde ako dôkazy boli označené polepy cigaretových ohorkov. Takto sme chceli upútať pozornosť fajčiarov na množstvo voľne pohodených ohorkov a ich akumulačný efekt, lebo existujúce výskumy ukazujú, že časť fajčiarov nevníma ohorky ako odpad z dôvodu ich malých rozmerov. Druhou intervenciou boli polepy s textom, ktoré upozorňovali fajčiarov na toxickosť ohorkov. Predpokladom v tomto prípade bolo, že časť fajčiarov, rovnako ako aj nefajčiarov, nemá dostatočné poznanie o toxicite ohorkov z cigariet.
Prvou sadou intervencií na námestí svätej Rozálie bolo upozornenie na blízkosť košov (rovnako, ako to bolo spravené na juhozápadnej časti Štrkoveckého jazera), na ich celkový počet košov a zveľadenie priestoru. Idea zveľadenia priestoru ako behaviorálna intervencia je postavená na základe teórie rozbitých okien, podľa ktorej zanedbaný priestor (rozbité okná, neupratané odpadky, posprejované lavičky atď.) podporuje antispoločenské správanie. Druhou intervenciou (2) bolo spustenie kampane “Čisté námestie”, v rámci ktorej sme zvýraznili koše špeciálnymi polepmi, nasprejovali stopy, ktoré viedli ku košom a zapojili prevádzky, pri ktorých sme umiestnili stojany s apelom, že odpad patrí do koša.
Výsledky naznačujú, že behaviorálne intervencie a terénne experimenty, ktoré majú za cieľ znížiť mieru znečistenia odpadom, môžu byť účinné. Dáta ukázali, že intervencie pomohli zlepšiť stav v oboch zónach Štrkoveckého jazera. Na juhozápadnej časti po zavedení dvoch intervencií počet voľne pohodených ohorkov klesol o 74 %. V zóne pri Štrkoveckej lodenici bol pokles o 61 %. Štatisticky významné pozitívne efekty sme však neevidovali na námestí sv. Rozálie.
Jedným z mnohých vysvetlení neúčinnosti opatrení na námestí sv. Rozálie môže byť to, že lokalita bola už pred intervenciou relatívne málo znečistená, a tým bola potenciálna účinnosť intervencií prirodzene obmedzená. Zároveň sme sa v tejto lokalite stretávali s častým ničením inštalácií, čo taktiež mohlo znížiť účinnosť opatrení. Rovnako bola intervencia cielená na zníženie miery znečistenia vo všeobecnosti odpadom z potravín, keďže napríklad v porovnaní so Štrkoveckým jazerom bola intervencia cielená na konkrétne neželané správanie – odhadzovanie ohorkov z cigariet.
Behaviorálne intervencie pripravil Behaviorálny tím ÚVP v spolupráci s Envi-Pak, Seesame a BIT.
