Život je o zdolávaní prekážok, toto hovorím vždy mojej 92 ročnej mame, keď ju beriem na prechádzku a ona si sťažuje, že sú krivé chodníky, fúka vietor, zo stromov padajú šišky,...
Snažím sa zakaždým vymyslieť inú trasu, mierny kopček, križovatku, schody a ona sa vždy vráti unavená, ale spokojná a napriek telesnej únave je nabitá energiou. Nuda a jednotvárnosť zabíjajú, no v jej veku je už naozaj ťažké vymyslieť vhodnú zábavu a prechádzky vždy milovala a aj napriek nárekom a sťažnostiam dodnes miluje. Iste to má pozitívny vplyv aj na mňa, vonku v dostatočnej vzdialenosti tie náreky a neustále si sťažovanie sa tak nejako rozplynú po okolí a jej sa zase vyrovná chrbtica, spevnejú nohy a okysličí mozog.
A tak chodíme, čo to dá. Lebo problémy potrebuje každý. Keď mu ich zoberiete, hľadá ďalšie a vážnejšie. Taký vraj nechutný obed je dostatočne neškodná a vhodná udalosť na sťažovanie. Alebo keď tých ,,úbohých,, starčekov nútia vypiť aspoň dva poháre tekutín denne.
Starí ľudia majú svoj zvláštny život, okresaný, jednoduchý a jednotvárny. Lebo nevládzu a chceli by. Lebo by to chceli inak, ale telo nepustí. A potom sú veľa krát zlí. Na seba, na svoje okolie, na všetko.
Obdivujem vás všetky sestričky a opatrovateľky a skladám vám veľkú poklonu. Zaslúžite si ju každý deň vašej ťažkej a náročnej práce.
