Podišiel teda bližšie a zamrnkal. Opička si ho všimla. Fascinoval ju. Bol zvláštny a iný ako všetky ostatné tvory, ktoré doteraz poznala. Bol hrozivý, mohutný, ale zároveň taký mäkučký... a pestrofarebný. Zistila, že sa na ňu zasnene díva a okamžite pochopila, že ho priťahuje. Aj on ju veľmi priťahoval. Lákalo ju byť v pozornosti tohto zvláštneho cudzinca, ktorý nepatrí do jej sveta. Poskakovala pred ním vábivo a on neodolala a vkročil do lesa. Stretli sa. Tigra fascinovala jej hravosť, krása a krehkosť. Bol pripravený stáť pri nej a chrániť ju. Byť jej vždy na blízku, aby ho ona obdarovala na oplátku svojou krásou a rozveselila roztopašným vyvádzaním. Opičke sa páčilo v tigrovom kožúšku. Bol mäkučký a celú ju vedel zahaliť. Cítila sa v jeho náručí ako v skrýši. Bolo im úžasne. Opička však skákala po stromoch a vedela prekonať všetky prekážky a nástrahy lesa bez problémov a so smiechom. Tiger sa však musel predierať na zemi cez krovie, liany, tŕnie a veľakrát zaostával. Opičku to najprv zabávalo a trochu si z neho aj uťahovala. Potom jej to bolo ľúto, až ju to začalo ozaj otravovať. Tušila, že tiger za to ani nemôže, ale vedela aj to, že sa asi s jeho obmedzením nedokáže zmieriť. Tiger bol už celý doráňaný, unavený a rozhnevaný. On, tvor, ktorého na jeho lúke rešpektujú, kde si je istý každým krokom má byť ufúľaným terčom posmechu? Preto sa zastavil. Aj opička chvíľu ostala stáť na konári nad ním a dívali sa navzájom do očí. Opička pomaly ale istými pohybmi sa prešuchla na vedľajší konár, potom na ďalší a na ďalší, až sa tigrovi stratila z dohľadu. Tiger sa otočil a predieral sa von z lesa, až sa mu to nakoniec podarilo. Vyšiel na lúku a vyžíval sa zo slniečka, aj z príjemného vánku. Vrátil sa domov a cítil sa isto, nadobudol silu a odvahu, akú mal pred tým. No v tom veľkom srdci mu tá malinká opička hryzkala a škrabkala. Vedel, že tohto pocitu sa už nikdy nezbaví. O to väčšie bolo prekvapenie, keď pri svojej prechádzke zbadal malú, pôvabnú hlávku svojej opičky, ako trčí z trávy a obzerá sa po lúke. Znepokojilo ho to. Vo svete tigra žijú tvory, ktoré opičku nevideli, nepoznajú ju a jej roztopašné bláznoviny môžu vnímať ako útok, urážku a mohli by jej ublížiť. Pribehol preto tiger k opičke a keď ho zbadala, vrhla sa mu do náručia. Celá sa chvela od strachu, ale teraz už bolo všetko v poriadku. Chvíľu sa pomaznali a pospomínali. Tiger volal opičku do svojho sveta, na lúku a prisahal, že ju vždy ochráni, ale opička príliš milovala les. Veľmi dobre vedela, že tigrovi je v lese tesno a zároveň, že ona ten les nevie opustiť. Preto nadišiel čas rozlúčky. Napriek bolesti v ich oboch srdciach.
Tiger však chodí na kraj lúky veľmi často. Ľahne si čelom k lesu, položí hlavu na laby a čaká, kým príde na kraj lesa opička a zabáva sa na jej šašovinách, ktoré zasa ona predvádza iba jemu. Ľúbi ju! Miluje viac ako čokoľvek iné, ale tie svety sú až príliš odlišné. Preto sa z lásky k nej naučil uspokojiť z týchto občasných čarovných stretnutí. Opička po čase pochopila hĺbku týchto citov. Vie, že keby zakričala bolesťou, tiger sa vrhne do lesa a rozdriape všetko, čo dýcha, pováľa všetko, čo mu stojí v ceste, aby zbavil svoju opičku bolesti. Preto je veľmi opatrná, lebo vie, žeby pri tom mohol ublížiť aj tvorčekom, ktorých má ona rada. Raz darmo, priateľstvu s takým divokým zverom sa treba učiť, aby neublížilo ...
