Slobodná myseľ je v každom z nás, veď z nej práve pochádzame, z nej sa rodíme a k nej sa po smrti opäť vraciame. Spomínanými šiestimi zmyslami naberieme informácie, potom vypneme a necháme svoju slobodnú myseľ, aby v pokoji vyhodnocovala. Toto je šokujúco jednoduchý recept na pokrok. Zo slobodnej mysle, ak jej povolíme prístup utíšením rušivých vnemov, prichádzajú jasné a správne rozhodnutia. Zo slobodnej mysle prichádzajú riešenia, ktoré sú nezávislé na logike. Zo slobodnej mysle prichádza aj ten pravý pôžitok zo svetskej krásy. Slobodná myseľ nikdy nespí a napriek tomu rozruchu, v ktorom žijeme sa prejavuje. Nazvali sme to intuícia, predtucha, jasnovidectvo. Je čas, aby sme sa prestali vadiť o terminológii a nedelili sa na tábory ezoterikov, jasnovidcov, vedcov, duchovne založených alebo materialistov! Problém slobodnej mysle, ako aj jej výhoda zároveň je v tom, že je absolútne nezávislá na hmote a teda na všetkých zmysloch a dokonca aj na mozgových predispozíciách. Problém spočíva v tom, že sa prejavuje bez rozdielu na náboženskom presvedčení, svetonázore a spontánne. Preto jednoducho často nevieme rozlíšiť, čo nám to chce dotyčná osoba vlastne povedať, keď tliacha o zjaveniach svätých, anjeloch, ufónoch alebo podobných komiksových postavičkách. Dotyčná osoba totiž ani nevie, k čomu má prístup a tak to mozog vyhodnocuje najľahším a najdostupnejším spôsobom. Slobodná myseľ sa môže prejaviť aj u ťažko mozgovo obmädzených, dokonca s veľmi nízkym intelektom. Toto je ten lepší prípad, lebo sa väčšinou prejavuje ako ľudské nezištné dobro, za ktorým sice cítiť hlbokú životnú múdrosť, ale väčšinou potrebuje takýto človek v hmotnom svete špeciálnu starostlivosť, aby prežil ako jedinec. Táto výhoda nezávislosti slobodnej mysle sa prejavuje azda ako najväčší problém práve u vzdelaných ľudí s veľmi dobre vyvinutou mozgovou činnosťou a vysokým intelektom. Práve pre svoju nezávislosť na hmote. Preto tie naše supermozgy stagnujú. Mozgy odmietajú prijať fakt, že miesto, kde sa rodia tie ich nápady jednoducho nie je v mozgu. Pri svojom závratnom tempe pokroku sme sa tak upäli na mozog, matériu a logiku, že sme popreli pôvodcu pokroku samotného a tou je samozrejme slobodná myseľ a jej nehmotná podstata. Kľudne to môžeme nazvať duch, duša, boh. (S duálnym vnímaním boha na mňa už nechoďte, to sme si vysporiadali v minulých kapitolách „Bohovia sa vyvíjajú - Veľké upratovanie".)
Ak sa prejaví slobodná vôľa spontánne u pobožného človeka, máte z toho zjavenie svätého. Pokiaľ sa prejaví u ezoterika, máte na svete veštca alebo liečiteľa. Objaví sa u autistu a je to zázračný riešiteľ najťažších matematicko-fyzikálnych záhad. Objaví sa u intelektuála a je z neho otec atómovej bomby. Tieto príklady sú samozrejme veľmi zjednodušené, ale chcem nimi poukázať na stály vplyv fyzických obmädzení na prejavy slobodnej mysle. Mali by sme sa vyhnúť spontánnym prejavom a naopak, zaoberať sa tým, ako sa k darom slobodnej mysle dostať cielene a tým si aj vyberať, kto a do akej miery bude mať k nej prístup. Myslím, že najlepšie by bolo, keby sme to boli všetci!
