Som jednoduché stvorenie, čo na tento svet prišlo na chvíľu porobiť, čo treba a zasa sa vráti späť ... Zoznam autorových rubrík: Séria o Večnom pútnikovi, Úvahy, Próza, Súkromné, Nezaradené
Dusí ma. V ruke sa mi kĺže slúchadlo telefónu, ktoré spotená dlaň nevie zadržať pred pádom na dlážku. Už som takmer vytočil Tvoje číslo, ale pred posledným stlačením ma zadržal ten istý tlak, čo mi zviera hrudník. Milujem Ťa! Chcem sa ťa zbaviť tak silno, ako silno túžim byť s tebou. Všetko mi berú. Vedieť tak, kto to je. Vedieť tak, kde sú, vedel by som, koho mám zniesť zo sveta, aby si sa mi vrátila. Som sám...
Ľudská spoločnosť je pod kontrolou rozhodujúcich osobností. Náš život je život v jazere. Sú ľudia, ktorým bolo dopriate byť ponorení tesne pod hladinou, kde môžu dovidieť na slnečný jas a dokonca cítia jeho teplo. Užší okruh ľudí má dokonca vynorenú hlavu a dokáže vnímať, vidieť život na brehu.
Táto práca je venovaná Zuzke Ruskovej, pretože ona vie, že láska je univerzálna. Čím viac ju budeš dávať najavo, tým skôr Ťa spozná ten, čo si zaslúži, aby Ti na túto malú chvíľku smiešnej etapy patril.
Prestaňme sa obdarovávať vecnými darmi. Prestaňme to robiť. Jednoducho sa dohodnime, že si nikdy nič vecného nedarujeme.
