Vytiahnem si
modrobielu z neba,
napíšem túžbu
a dám jej krídla,
nech letí a hľadá teba.
Zgumujem strach
z predposlednej vety,
ty budeš, ja budem
a medzi nami dotyk,
chce mať s nami deti.
Tak vymyslíme
svet lepších ľudí,
čo nechcú mať,
len zvedavo žiť
a normálne sa ľúbiť.
Vyskúšame
samé dobré veci,
prejdeme Zem
a od rozmeru po rozmer
budeme chodiť peši.
Z mliečnej cesty
nakradneme hviezdy,
po škaredých tmách
a čiernych smútkoch
ich rozsypeme všetky.
Zložíme si
malú dennú hudbu,
oklameme noc
a pochválime Boha
za nápad stvoriť nehu.
Porozprávaš
raz o tom svojim vnukom,
vylepšíme dušu
a zachránime lásku
pre život so zárukou.
Tak mi ver...