Moja momentálnosť
je oklamaná prísľubom žltej harmónie
krátkej ako život púpavy.
Odkvitnutá púpava
nesie v sebe svoje vznešené poslanie
odeté do tajomnej krásy
smutných koncov.
Stačí len fúknuť
a malé tajomstvá zrodu sa rozletia
do lákavého sveta plného
medových nádejí...
Vedieť tomu uveriť...
Bezútešnosť môjho hladu ma vyčerpáva.
Potrebujem veriacich, čo ma naučia žiť.
Čo to vedeli -
nechali sa to naučiť.
Ako de Saint-Exupéry.
Raz povedal: Stávaš sa navždy zodpovedným za to,
čo si k sebe pripútal. A potom
a či predtým
zo zážitku,
v ktorom strácal život
stvoril stálicu
a nazval ju Malý princ.
Tak sa v každom zrode
snúbi bolesť
s múdrosťou
nekonečnej Nehy.
Len vedieť počkať
na ten zázrak,
na novú jar
a krásu novej púpavy
a potom sa ním nasýtiť.
