Za malinovým kríkom

Priblíži sa, spraví zopár neviditeľných pohybov rukami a predkloní sa. Celý čas nespustí oči z tej malej udýchanej tváričky. Aký je rozkošný. Už sa aj chce skloniť, aby ho zaliala láskou. On však vytrvale uhýba pohľadom, občas sa pohmýri a posunie sa kúsoček od nej. Ona v zápätí spraví podobné gesto. Celý ten čas ju miluje, už-už by sa rozbehol, roztancoval sa ako malé dieťa a oslávil život. To sa však nedá. Ešte nie. Ustráchane hladí na neznámu tvár. Lahodí mu.



Posunie sa, iba kúsok. Iba na tento centimetrík lásky je ochotný pristúpiť. Vo vzduchu zacíti jej nedočkavosť. Bol by dal neviemčo za to, aby to tento raz vyšlo. V jeho očiach sa zaleskne nádej. Čo keď je to práve ona? Natiahne sa smerom k nej a nadýchne sa vôní. Už teraz vie, že sa trafil, že je to ona. Preto sklopí ušká tak, ako to robievajú všetky šteniatka a zvalí sa nabok. Čaká čo sa stane a očká mu žiaria šťastím.




Skloní sa k nemu a pohladí ho po hlavičke. Z vrecka vytiahne kúsok chlebíka a ponúkne ho. Najprv, keď sa ešte trocha bojí, iba privonia, no ochvíľu už hryzká kôrku. Má paniu! Má priateľku a on, on môže byť jej najlepším priateľom! Čo natom, že jej nikdy nepovie, ako veľa preňho urobila. Veď práve ona vie, koľko lásky sa skrýva za jednoduchým gestom...