Neboli spoluprvýkrát a tak vedel, že toto u nej vyvolá jemné odtienky rozkoše. Vedelaj, že ak by z nej strhol šaty a strašne nechutne ju pretiahol, neodporovala bymu.
Miloval jej oddanosť. Nevedel, prečo sa mu taká nádhernážena nebránila. Odkedy ju poznal, vedel, že v nej drieme čosi živočíšne,čosi prudké a nenásytné. Vedel, že ju dokáže skrotiť pohľadom a ona mu budevďačná.
Chutil jej ako cínový vojačik a každé ľahké medové sústoprijala s nadšením. Hrala sa s ním, zviazala ho a potom mudve hodiny nedala vydýchnuť. Triasol sa, skučal, prosíkal, nadával jej a potomju prosil o odpustenie.
Ona však vedela, prečo to robí. Prečoho necháva trpieť. Hrýzla si do pery a on upadal do mdlôb, lapal po dychua kričal od bolestivej rozkoše.
Vedel, že to mohla to spraviť aj ináč. Jednoduchšie. Boljej nevýslovne vďačný, že ho trochu potrápila.
Keď si naňho sadla, nedokázal saovládnuť. So zviazanými rukami sa na ňu vrhol. Tlačil ju zo všetkých strán,tisol si ju k sebe a bez prestania ochutnával. Snažil sa neprísť anio kúsok kože, ani o kúsok vône jej vlasov. A keď už ruky konečne povolili, zdvihol ju, a pomalynežne ju na seba pustil.
Bol nenásytný, akoby sa mala každú chvíľu rozplynúť. Akobymala zmiznúť vo chvíli, keď stisnutie povolí. Celé jej telo ho však uisťovalo,že neodíde, že tam bude, aj keď sa prevalí na bok spotený a vyčerpaný. Žezostane, aj keď na chvíľu zavrie oči. Že je reálna...
Ráno sa zobudil, a už tam nebola... nechala lenodkaz.
A niekoľko bezsenných nocí.
