Moje filmové noci

Moju prvú filmovú noc som zažila pred pár rokmi a bola som očarená. Pár kvalitných frankofónnych filmov v jednom milom malom kinečku a ako bonus najlepšie animáky aké som kedy videla. Viete si predstaviť poloprázdnu kinosálu o pol piatej ráno, ako sa hurónsky rehoce na placatom pánovi s kravičkou a na domčeku na špicatom kopci? Ja už áno. Po tomto životabudiči som vydržala až do rána, posilnila sa raňajkami (skvelé francúzske croissanty samozrejme v cene lístka) a vydala sa pešo domov. A ako som prechádzala krásne tichým sídliskom (veď kto by bol v sobotu o siedmej už hore), doznievala vo mne atmosféra posledného filmu a k tomu všetkému práve vychádzalo slnko...

Tento frankofónny zážitok som si odvtedy každý rok zopakovala a nikdy som nebola sklamaná. Veď ako by som aj mohla, taký milovník filmov ako ja! A pomaly som si uvedomovala, že chcem vlastnú filmovú noc. Kino, tma a veľké plátno má svoje nenapodobiteľné čaro, ale domáci program má tiež svoje výhody. Jedinci s malým objemom mechúra oceňujú, že film sa dá kedykoľvek zastaviť. Tí, ktorým práve nie sú naklonené finančné súhvezdia, sa tešia že nemusia platiť vstupné (aspoň u mňa určite:)) a všetci radšej pri pozeraní filmov ležia voľne pohodení na kreslách medzi vankúšmi ako sa tiesnia vo viac či menej pohodlnom sedadle v kinosále. Takže nápad tu bol, len ako prejsť k jeho realizácii, keď mi obývačku každý večer okupujú rodinní príslušníci?

Ideálna príležitosť sa naskytla prednedávnom. Sestra na lyžiarskom, rodičia s bratom na lyžovačke. Ja- doma. Sama doma. SAMA doma! Hneď som začala rozmýšľať, ako to čo najlepšie využiť. A moja súkromná filmová noc bola na svete. Zvolala som si osoby srdcu blízke, nachystala filmy a nejakú tú poživeň a hor sa filmonocovať! Zvládli sme síce iba tri a pol filmu, ale na prvý raz to nie je až také zlé...

Podľa ohlasov súdim, že moja filmová noc mala úspech. Aby sa moji hostia cítili čo najlepšie, dokonca som im pripravila jedinú kuchársku špecialitu, na ktorú sa zmôžem- ovsenú kašu (s jabĺčkom a škoricou). Nikto sa nesťažoval. Filmy sa páčili (bodaj by aj nie keď som vyberala ja:)), nasmiali sme sa, porozprávali, poležali a pospali. A dokonca aj obývačka ostala celá. Musím si to niekedy zopakovať. A všetkých udržím hore aspoň na sedem filmov!