Prečo nemôžem byť party pipka?

Vracala som sa z filmového klubu. Dva krásne smutné filmy. V duši mi ešte stále pršalo. A čakala som na električku na Obchodnej. Tam nepršalo. Hučala tam diskotéková hudba, ktorú občas prehlušili výkriky mladých party people. Na ulici bola vysoká koncentrácia pastelových farebných bundičiek s kožušinkou, bedrových riflí a štýlových mladých mužov, niektorých stále pevne na nohách, niektorých už levitujúcich v iných sférach vedomia (prípadne nevedomia). A v tom všetkom som stála ja. Odľud v dlhom tmavom kabáte, zo všetkých síl premáhajúca slzy, ktoré prichádzajú po pekných filmoch...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (64)

Party pipky to majú dobré. Najdôležitejšie rozhodnutie dňa si odbijú hneď ráno- a treba povedať, že výber toho správneho oblečenia vôbec nie je jednoduchá záležitosť. Ak sa to však vydarí, celý deň je potom skvelý. Škola? Žiaden problém, s kamoškami pokecám o najnovších pesničkách na MTV (nie, nemyslím maďarskú televíziu), navzájom si pochválime handry...proste pohoda. Profáci sa občas tvária, že nás chcú niečo naučiť, ale väčšinou ich to nakoniec aj tak prejde. Potom skočím do Auparku kuknúť obchody alebo do Polusu do kina, pozrieť si film s nejakými peknými hercami. A v piatok si idem s partou niekde zatrsať a poriadne sa ožrať. A možno aj zbaliť nejakého fešiho, nech sa nenudím.

A čo napríklad taká ja? "Intelektuálka" (čiže podľa istého rozdelenia taká, čo nosí etnodoplnky a oblečenie), s averziou voči diskohudbe a márne sa snažiaca (vlastne už ani to nie, ja som to už vzdala) o nezáväzný flirt na jeden večer. Ešte samozrejme prehnane senzibilná a s túžbou po nejakom hrejivom dotyku... S častými výkyvmi nálad, depresívnymi poetickými sklonmi (nech už to znamená čokoľvek), trpiaca nerozhodnosťou a pasivitou vo svojom citovom živote - a nielen tam. No povedzte, nie som chudinka? Kam sa ja hrabem na hocijakú party pipku! Tá je so svojím citovým životom vyrovnaná na sto percent. A stále má čo robiť, nemusí rozmýšľať nad existencionalistickými problémami bytia, číta akurát módne revue a politická situácia vo svete je pre ňu iba nič nehovoriaci zhluk slov.

Tak by som chcela byť pipkou, tak by som chcela mať jednoduchý život... Ale čo narobím, keď sa mi pastelové farby nepáčia! A ešte k tomu v piatok by som nemohla chodiť von, mám totiž tréning taiči. Nuž, nová party pipka sa zo mňa asi nestane. Večná škoda! Svet by bol aspoň o jednu "intelektuálku" ľahší.

---------------------------------
P.S.: Pri písaní tohto článku neboli zranené žiadne party pipky. Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná, neplánovaná a neofenzívna.