Štefan Vidlár
Láska nebeská starecká...
Mňeli sme grilovačku. A naša Gulina mi ríká: „Pán Vidlár, Vy jíte málo (myslíc moje porcije), zato žerete furt...“
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Mňeli sme grilovačku. A naša Gulina mi ríká: „Pán Vidlár, Vy jíte málo (myslíc moje porcije), zato žerete furt...“
Dajte pokoj s referendem, šeci sa tam šak nevejdem. Ňegdo mosí zostat doma, strážit pole, strážit co má.
Nepomáhá celta, nasúvá sa delta, po ňí donde eta, fí, nech šlak nás z teho netrafí. Žel, je tu ale delta plus, do prdele, samý hnus.
Prďet do zicle abo cích, aňi odvolávat neňi hrích. No uš to strácá náboj, dych, je to, je to tak na smích. Je to trapné, dosť nejapné. Pravda tlačí, nejsú témy, zvolávajte radši sňemy.
Krásne prší, chládok z dažďa srší. Voda steká po tvári, akože sa zatváriš? Zmýva pot i zmýva žiaľ, zadívaš sa znova v diaľ. Čo bude zajtra, aj dni potom, s úsmevom, či znovu s potom?
„Politický vjezeň!“, kričí vyklepaný rezeň. Dal bych ho do trojobalu, vysmažit, zest a trt do kalu. Snát to zná aj Ursula, jak politika sa s ňím zepsula.
Politika, to je renta, nemá na dústojnosť prezidenta. Bježí o moc a o hrubé statky, cez zmatky, faleš a aj zvratky. Nemám úctu k temu stavu, radši chvílu, čistú, hravú. Radši doma s kamarádma, s ňekým gdo mňa rád má.
Takýto zvláštny nápad. Čo keby si odsúdení mohli, povedzme za 10000 euro, kúpiť jeden deň slobody? Tieto zdroje by sa použili výsostne na sociálny program.
Očkovat sa na tajňáša, Kinder vajco slépka znášá. Očkovaňí ve Smjeri, pred kamerú frajeri. Pred kamerú jak poví šéf, síra, láva, oheň, hňef.
Tma zateká za okná, clivo hľadím na ňu, stále milá, je pekná, aká bude k ránu? Prežili sme ich bezpočet, s úsmevom aj v soli, žeby čas na odpočet, v akej kto bol roli.
Snát uvjedomí si ten Pele, že fčilkaj sa to rádňe mele. Že mňel by´s hrubo zmňeňit smjer, to mi, Peťko, to mi vjer!
Chránená je blbosť, my jej máme zadosť, nerobí nám radosť. V politike ako inde, v mnohej reči, v mnohej „pinde“.
Snát uvjedomí si ten Pele, že fčilkaj sa to rádňe mele. Že mňel by´s hrubo zmňeňit smjer, to mi, Peťko, to mi vjer!
Čistý deň zas nebyl tak celkom čistý, nános špiny zjavňe istý. Brusič, co tam zabrúsil, potomstvo tam vytrúsil. A ten mydlič barana, nech hájí ho od rána. Je to velmi úbohé pro ty stvory dvojnohé.
Lekári veľmi dobre poznajú: Viera tvoja ťa uzdravila. Holt, šecko dobré je na ňeco zlé! Ecce homo! Ttreba, či netreba mu promo?
Staroba: Hmm, ja idem stále naplno, akurát ostatní vidia, že je to sotva na pol plynu. Holt, šecko dobré je na ňeco zlé
Moja prvotina: Záhorák šecko skúr ví... je v už kníhkupectvách v predaji. Určite sa zasmejete, lebo je napísaná v štýle reálneho života...
Společenské vjedomí bývá ňekedy v besvjedomí. SIS míting: Kemu čovjek može vjerit, na .huja aj na rit...
V politike sa to melie, kto sa smeje, kto oželie. Rukojemník vždy je občan, z Bratislavy lebo z Kopčian. Chvála Bohu, čosi v nás, v živote je mnoho krás. Samopohyb nášho žitia, menej bitia, viacej bytia.
Stavebníctvo zamestná desať remesiel. Systém hypoték nie všetko vyrieši. Napriek nášmu tradičnému vzťahu ku gruntu, nájomné bývanie môže byť správnou cestou.