Štefan Vidlár
Politika Procházka ružovú zahradú
Covidu smrť na vekov veky, želám si za ľudí všetkých. Covidu smrť na večné časy, želám si za všetky rasy.
Emeritňí Doc. Ing. Štefan Vidlár, CSc. alias dedo Pejo, rodák z Holíča ze severňího Záhorá (70, 176, 120, 630 – vjěk, výška, váha, dúchodek v euro), odejdúc na penziju z Prešporku žit na Záhorí tentokrát s ozajstnýma zvírencama, aby mu čekáňí na pravdu Boží lachší ubíhalo, insitňe píše a veršuje vážňe aj ze srandú s chybama v zmuchlanej Záhoráčťině a ňekedy aj po slovensky. Politická satira mu neňi cuzí. (Sem tam pridá aj fotku.) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Covidu smrť na vekov veky, želám si za ľudí všetkých. Covidu smrť na večné časy, želám si za všetky rasy.

Covidové hyeny, dajte hoaxom stop, existuje miera, existuje strop Vaša zloba sa vám vráti, možno že vám život skráti...

Tuším aj ten plán obnovy je ešče enem v rúšku. Alebo uš v plenkách? A poprosil by som rozkradnúť maximálne polovicu disponibilných zdrojov

Nie je urážkou považovať každého za možného nakazeného, byť opatrný, zachovávať si dištanc, vyhýbať sa blízkemu kontaktu. Je to jednoduché, chce to zodpovednosť a disciplínu.

A keby sa to aj nepodarilo, predsa rúško je isto lepšie ako ten „vtáčí“ zobák za čias moru. Za mladi ma znepokojovali kvapôčky kvapavky, na starobu kvapôčky Covidu... Hmm, keď si pri sexe nedám rúško, zodpovedný bude Bordel?

Ket je kozi dobre, ide tancovat na led... Do čerta a do frasa! Čo by ste chceli? Uvedomte si prosím, že s Covidom sme vo vojnovom stave

Neuveríte, ale pozrite, čo vzniklo na podložke, na ktorej som farbil iné úžitkové veci (Co myslíte, aj súdruh .laha, komik Smjeru, može požádat o podporu vyčleňenú pro umjelcú?)

Senilný Alzheimer, Parkinson, koksartróza, artierioskleróza, diabetes, hypertenzia, protézy a náhrady, infarkt a mŕtvica, krátkozrakosť, hypeetenzia, ...

Klamáňí, klamáňí, politikem zaváňí, jeho duši nezraňí, prachy do kapsy mu doháňí, slušnost z duše vyháňí...

Sancta Maria Mater Dia, ora pro nobis... Pane Bože, odpusť mi! Moja vina, moja vina, moja vina. Oslovili by Vás tieto hesla?

Na dušičku padá lúza, pokrivkává moja múza. Na dušičku clivota, až za hranu života. Lavína podvodú a kšeftú, sofistikovaných heftú. Zloba, smrť a katastrofa, jaká bude další strofa?

Milý starče, kmete, seniór, Covid je jak meteór. Ani nevíš kedy spadne, odkát zvenku sa zakradne. Doma sedz a šúchaj nohy, uvar kávu, žužlaj rohlík. Donde leto, horka, sparno, potem vypoťíš ho, fčil neradno.

Vláda koná že bona fíde, skúsenosc sa í isto zíde. Robí chyby, omyly, ty´s bez chyby, múj milý? Smjer má právo kritizovat, do chléva sa pújde skovat. Je tu doba, je tu mandát, zlodzejinám na frak nandat.

Já bych píchal, já bych šukal, olizoval a aj cmukal. Já su v štáce autorita, lúbí sa mi Zita, Rita... (A ten co je ženatý, s milenkama penalty...)

Strana dúchotcú, v skratke SD. Pripomíná vám obsah života nás dúchotcí púvodňí úlohu sociálňí demokracije?

Táto poviedočka je viac-menej pre chlapov. Ženy si o tom isto budú myslieť svoje, vopred sa im ospravedlňujem.

Móda, to je hit aj vkus, nevkus radši ty neskus. V móďe nerob skopičiny, tvoje činy opičiny. Použi aj zrcadlo, by to dobre dopadlo.

Hmm, symboly štátu, ako ich vníma najmä mladá generácia? Pozná svoje tradície, či prevláda sekularizácia a konzumný štýl? Živí a ctí generačnú úctu? Ako k tomu prispievame my, skôr narodení? ...

Slušnosť, dôstojnosť, vážnosť chvíle, pocta, úcta, obeta, láska, radosť, vyznanie, sloboda, úprimnosť,...

Slušný na to enem zírá, fiškál ten si účet týrá. Hoďina jak na Klondajku, co je doma, to je v cajchu. Advokát je ten, co šidzí, za paragrafem prachy vidzí...